18. střelecká divize [1941-1942]

18. strelecká divízia

18-я стрелковая дивизия

Divízia bola sformovaná 2. júla 1941 v Krasnogorsku ako 18. moskovská strelecká domobranecká divízia. Sovietsky občania reagovali po napadnutí ZSSR vojskami hitlerovskej koalície na výzvu vlády a komunistickej strany brániť štát robotníkov a roľníkov a do večera 4. júla 1941 dostala leningradská oblastná komisia pre vytvorenie jednotky viac ako 7.500 prihlášok od občanov, medzi nimi aj z podnikov, zariadení a inštitúcií Moskovského okruhu: Druhého hodinového závodu, závodov Menžinskij, Osoaviachim a Izolátor, závodov Boľševik a Java, Leteckého inštitútu, Surikovovho umeleckého inštitútu a mnohých ďalších. Tento základ budúcej divízie prešiel 10. júla 1941 peším pochodom do oblasti mesta Krasnogorsk v Moskovskej oblasti. V auguste 1941 bola divízia presunutá do oblasti medzi Volokolamskom a stanicou Tichovskaja, jej príslušníci tam začali budovať opevnenia.

K 20. septembru 1941 mala divízia 10.668 mužov, z toho bolo 8.621 vojakov v najnižšej hodnosti - rjadovyj. Vo štvrtok 25. septembra 1941 bola 18. moskovská strelecká domobranecká divízia premenovaná na 18. streleckú divíziu.

Dňa 3. októbra 1941 začala divízia obsadzovať určenú hranicu v zákrute Dnepra - pri obciach Voloček, Kamenec a Obledy. Už na druhý deň po zaujatí stanovených pozícií, teda 4. októbra 1941, boli jednotky divízie napadnuté nemeckými tankami postupujúcimi s podporou delostrelectva a letectva, ale nemecký útok sa podarilo odraziť. Neskôr sa za mobilnými jednotkami nemeckých ozbrojených síl (Wehrmacht) stiahla nemecká pechota a počas nasledujúcich štyroch dní prebiehali nepretržité boje, prechádzajúce do boja zblízka v zákopoch. Pri týchto bojoch divízia utrpela ťažké straty na živej sile a technike. Do 5. - 6. októbra 1941 bola divízia obkľúčená, no do 12. októbra 1941 sa jej po ťažkých bojoch podarilo vyjsť z obkľúčenia v oblasti Gžatska.

Dňa 20. októbra 1941 dosiahla divízia spolu so 17. streleckou divíziou (taktiež bývalou domobraneckou divíziou), líniu Skirmanovo západne od rieky Istra. Od 27. októbra 1941 viedla divízia štrnásť dní urputné boje a zadržiavala nemeckú ofenzívu. Koncom októbra 1941 dostala 18. strelecká divízia za úlohu spoločne s 316. streleckou divíziou general-majora Panfilova a 78. streleckou divíziou polkovnika Beloborodova obsadiť Skirmanovo. Počas posledných októbrových dní a začiatkom novembra sa 18. strelecká divízia pokúšala obsadiť Skirmanovo, ale všetky jej pokusy boli neúspešné. Rokossovskij sa rozhodol dôkladne pripraviť, všetko dôkladne naplánovať a udrieť. Osemnásta divízia, spolu s 50. jazdeckou divíziou generála Plijeva a 1. gardovou tankovou brigádou general-majora Katukova, podporovaná 523. delostreleckým, 289., 863., 694. protitankovým plukom a tromi oddielmi gardových mínometov, mala udrieť na nepriateľskú obranu tentokrát nie čelne, ale obísť ju a zmocniť sa dediny. Dňa 12. novembra po silnej delostreleckej príprave divízie prešli do útoku a po prudkých, krvavých bojoch 13. novembra Skirmanovo dobyli. Kým Červená armáda viedla obranné boje, sovietske straty aspoň neprevyšovali nemecké. Napr. 28. tanková brigáda v obranných bojoch zničila 24 nepriateľských tankov. Skirmanovo však bolo obsadené za príliš veľkú cenu a navyše len na tri dni. Šestnásteho novembra Nemci začali novú ofenzívu na Moskvu a Skirmanovo museli sovietske vojská opustiť.

Dňa 25. novembra sa v oblasti divízie vytvorila zložitá situácia. Krycie jednotky divízie boli nútené stiahnuť sa na východný breh rieky Istra. Nepriateľ tu násilne prekročil rieku a prerazil obrannú líniu divízie. Divízia zvádzala ťažké boje s veľkými silami nepriateľskej pechoty a tankov severne od Istry, proti nej naďalej postupovali časti nemeckej 11. tankovej a 5. tankovej divízie. Od 6. decembra 1941 sa divízia zúčastnila na protiofenzíve, násilne prekonala rieku Istru, oslobodila 47 dedín a osád. Útočné skupiny divízie zatlačili Nemcov späť k rieke Ruza, na brehu ktorej bojovníci divízie privítali nový rok 1942.

V decembrových bojoch príslušníci 18. streleckej divízie eliminovali približne 17.000 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, ako aj veľké množstvo jeho zbraní, vojenskej techniky a bojových zásob. Rozkazom ľudového komisára obrany Zväzu sovietskych socialistických republík č. 1 z 5. januára 1942 za odvahu a hrdinstvo svojich príslušníkov dostala jednotka čestný názov "gardová" a nové vojenské číslo a bola transformovaná na 11. gardovú streleckú divíziu, prvú zo 60 domobraneckých divízií vytvorených v ZSSR. Dňa 23. februára 1942 bol divízii slávnostne odovzdaný gardový prápor.

zdroje:

pamyat-naroda.ru
ru.wikipedia.org

https://smol1941.narod.ru/divnaropolh.htm