Ako to bolo s bojmi vo Volici Údajne to bolo takto(čo povedali ľudia): Vlakom smeroval transport do Radvane nad Laborcom. Po zastatí vlaku vystúpili z vozňov vojaci. Zorganizovala sa hliadka o nezistenom počte vojakov. Táto hliadka šla na obhliadku. šli po hrebeni na ľavo od stanice smerom do obce Čabiny. Na hrebeni pri Volici boli zakopaní ruskí vojaci. Videli hliadku maďarských vojakov, ale nechali ju prejsť bez jediného výstrelu. Hliadka smerovala ďalej. Po dorazení na vytýčené miesto(Čabiny ale nezístené miesto a účel) sa hliadka otočila a šla naspať do Radvane. Pri opatovnom prechode pri ruských pozíciach na hliadku spustili ruskí vojaci ostrú paľbu zo svojích pušiek. Údajne bolo počuť stony padlých vojakov....Na mieste naďaleko dnes stojí cintorín ktorý nám so 175 pochovanými vojakmi pripomína túto udalosť......
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#210923
Verze : 0
Chcem sa spýtať, či tento popis bojovej epizódy sa nachádza aj v obecnej kronike alebo či sa jedná len o rozprávanie pamätníkov, ktoré sa tradovalo z generácie na generáciu až do dnešných čias?
Vo Volici (úradný názov obce pred rokom 1919 bol Okroske) prebiehali boje počas Prvej svetovej vojny až dva krát. Už v druhej polovici novembra 1914 bola Volica obsadená ruskými jednotkami, ktoré však boli hneď na začiatku decembra 1914 vytlačené rakúsko-uhorským protiútokom. Po druhý krát sa front dostal do blízkosti Volice na začiatku februára 1915 a až do konca marca 1915 jeho línia prebiehala 6 - 7 kilometrov na sever od obce. (Čabiny boli na rakúsko-uhorskej strane a Sukov a Monastier pri Krásnom Brode boli na ruskej strane frontovej línie). Na prelome marca a apríla 1915 sa ruské jednotky pokúsili o prielom a prenikli až medzi Čabiny a Volicu. Rakúsko-uhorský protiútok začal 3. apríla 1915 a bol podporený aj posilami, ktoré na tento úsek Karpatského frontu prisunulo spojenecké Nemecko.
Na základe Tvojho popisu dedukujem, že k spomínanej epizóde mohlo s najväčšou pravdepodobnosťou dôjsť práve počas bojov na prelome marca a apríla 1915. Zaujímalo by ma, či tradované spomienky pamätníkov (respektíve obecná kronika) aspoň približne určujú časové obdobie, kedy sa to odohralo.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#211310
Verze : 0
Reklama
No to čo som tu napísal, bol príbeh ktorý mi vyrozprával jeden miestny občan, ktorému to vyrozprával jeho starý otec. Čiže sa to tradovalo a mohlo to byť skreslené.O časových obdobiach mi nič nevravel, trebalo by sa spýtať. Ale fakty nasvedčujú tomu, že príbeh môže byť reaálny. V údolí Laborca Prebiehali dosť urputné boje. Mňa to dosť zaujíma, ale nemožem sa dostať k nejakým dokumentom. Keď vieš niečo k danej téme tak prispej. Pomohol by si mi....
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#212744
Verze : 0
V údolí Laborca a na jeho širšom okolí prebiehal front od polovice novembra – do polovice decembra 1914 a potom od začiatku februára do začiatku mája 1915. Tamojšie boje boli veľmi intenzívne a na oboch stranách sa ich zúčastnil celý rad vyšších vojenských jednotiek. V novembri/decembri 1914 na rakúsko-uhorskej strane bola nasadená bojová skupina generála J.Krautwalda, ktorá sa skladala z 34. pešej divízie a 1. jazdeckej divízie. Táto bojová skupina bola podriadená priamo pod velenie 3. rakúsko-uhorskej armády generála S.Boroeviča. Na ruskej strane bola nasadená 49. pešia divízia a 2. zmiešaná kozácka divízia, ktoré podliehali XXIV. armádnemu zboru (generál A.A.Curikov) 8. armády (generál A.A.Brusilov).
V období február – máj 1915 boli v údolí Laborca nasadené jednotky rakúsko-uhorského X. armádneho zboru (generál H.Martiny) 3. armády (generál S.Boroevič). V rámci tohto zboru bojovali 2. a 24. pešie divízie a 21. a 45. pešie divízie Landwehru. Na ruskej strane boli nasadené jednotky XII. armádneho zboru (12. a 19. pešie divízie), ku ktorým v marci 1915 pribudli jednotky XXIX. armádneho zboru a v apríly 1915 jednotky XXI. armádneho zboru (33. a 44. pešie divízie). V rámci XXIX. armádneho zboru sa vystriedalo niekoľko divízií a nepodarilo sa mi zatiaľ identifikovať tie, ktoré boli nasadené v údolí Laborca. Tieto ruské armádne zbory podliehali veleniu 3. armády (generál R.Dmitrijev). Ako posila rakúsko-uhorskému X. armádnemu zboru bol v údolí Laborca na začiatku apríla 1915 nasadený nemecký „Beskiden Korps“ (generál G. von der Marwitz), zložený z 4. pešej divízie a 25. a 35. rezervných peších divízií.
Obzvlášť boje vo februári – apríly 1915 mali v kontexte celého Východného frontu veľký strategický význam. Ruská armáda sa pokúšala údolím Laborca uskutočniť prielom rakúsko-uhorského frontu v Karpatoch a preniknúť do uhorskej nížiny. Situácia sa stala kritickou najmä na prelome marca a apríla 1915, keď sa po páde Przemyslu uvoľnili ruské jednotky obliehajúce túto pevnosť. Tieto jednotky boli vrhnuté do ofenzívy, ktorá sa stala známa ako „Veľkonočná bitka v Karpatoch“. Prielom frontu v údolí Laborca odvrátil len príchod posíl zo spojeneckého Nemecka. Tieto boje počas Prvej svetovej vojny mali omnoho väčšiu intenzitu a bolo v nich nasadených podstatne viac vojakov, ako v bojoch počas Druhej svetovej vojny, ktoré v údolí Laborca a na jeho širšom okolí prebiehali v októbri – novembri 1944.
Čo sa týka literatúry, tak odporúčam štúdie I.Slepcova, ktoré publikoval v časopise Vojenská história. Nepoznám žiadne ďalšie práce venované bojom v údolí Laborca, ktoré by vyšli v slovenskom alebo českom jazyku. Potom môžem odporučiť knihy a články v cudzích jazykoch, ktorých je podstatne viac. (Kľudne sa ozvi cez SZ a daj vedieť, v ktorých jazykoch čítaš a ja Ti pošlem typy na literatúru).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#215912
Verze : 0
No ako vidím Ty vidiš do tejto problematiky dosť hlboko. Neviem či sa Ti niekto z nich zmienil, ale mám kontakt s Radom a Martinom z KVH Beskydy. Ja som sa začal u túto tématiku zaujímať len nedávno. Podkladov je veľa len je pre mna problém násť v tom to čo presne hľadám a čo ma momentálne zaujíma.
Počas hľadania som natrafil na jeden zaujímavý údaj. Jedná sa o boje na hrebeni medzi obcami Valentovce a Výrava. Údajne tam padlo 8000 vojakov na oboch stranách. Všetko sedí, len to číslo sa mi nepoznáva. Obyvatelia obci nedaleko tejto lokality tvrdia, že v období 1.svetovej vojny že na Javirskej (ono spomínané miesto) bolo peklo.
Ja len toľko čo sa týka témy.
O tých štúdiach I.Slepcova som sa už dozvedel, niektoré som aj čítal. Ja osobne som schopný prečítať niečo anglicky, ale moja uroveň nie je práve najlepšia.
Inak ďakujem za odpovede
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#215964
Verze : 0
Reklama
Na základe toho čo som čítal v rôznych zdrojoch môžem konštatovať, že spomienky pamätníkov týkajúce sa týchto bojov sú veľmi blízke pravde. Na začiatku februára 1915 sa front na východ od rieky Laborec stabilizoval na línii Krásny Brod (Laborcrév) – kóta Javirska – kóta Kobila – Výrava (Virava) – hlavný karpatský hrebeň na súčasnej slovensko-poľskej hranici. Na konci marca 1915 sa medzi dedinami Výrava (Virava) – Sterkovce (Kertésztelep) – Čabalovce (Czabaháza) sústredila časť ruských jednotiek stiahnutá od Przemyslu. Velenie ruského Juhozápadného frontu plánovalo uskutočniť ďalší pokus o prielom cez Karpaty do uhorskej nížiny a do ofenzívy sa mali zapojiť jednotky 3. armády a 8. armády. Štáb 3. armády vybral výšiny okolo kót Javirska a Kobila ako jedno z miest prielomu rakúsko-uhorského frontu. Cez tento hrebeň mali ruské jednotky z boku preniknúť do údolia Laborca a odtiaľ pokračovať v útoku na Humenné.
Ruská ofenzíva začala v tomto úseku už 23.3.1915, ale rakúsko-uhorským jednotkám sa darilo odrážať hromadné útoky a hlavnú bojovú líniu udržali až do 1.4.1915. Ruské jednotky prekonali rakúsko-uhorskú obranu 2.4.1915, prenikli za hrebeň kót Javirska - Kobila a dobili dedinu Valentovce (Bálintpuszta). Rakúsko-uhorské jednotky sa zachytili na kóte Uhliska a bránili prieniku ruských vojsk k Radvani nad Laborcom a ďalej smerom na Humenné. Rakúsko-uhorské jednotky boli zatlačené na líniu Volica (Okroske) - Zbudská Belá (Izbugyabéla), na ktorej ruský útok definitívne zastavili. Tieto boje predstavovali jeden z najkritickejších momentov tzv. „Veľkonočnej bitky v Karpatoch“. Hrozba širšieho operačného prielomu rakúsko-uhorského karpatského frontu práve v údolí Laborca si vyžiadala prísun posíl. Na tomto mieste bola nasadené časť spojeneckých jednotiek nemeckého „Beskiden Korps“, ktoré 3.4.1915 prešli do protiútoku a do 5.4.1915 prinútili vyčerpané ruské vojská ustúpiť do ich východiskových postavení.
V tomto úseku na východ od rieky Laborec sa intenzívne a bez prestávky bojovalo 14 dní a na oboch stranách bolo nasadených niekoľko peších divízií (rakúsko-uhorská 2. a 24. pešia divízia, nemecká 25. a 35. rezervná pešia divízia, štyri ruské pešie divízie vrátane 33. a 44. pešej divízie). Aj keď tieto divízie nemali plné počty vojakov podľa tabuľkových stavov, pretože boli oslabené predchádzajúcim nasadením, tak napriek tomu sa vyššie opísaných bojov zúčastnilo niekoľko desiatok tisíc vojakov. Presný počet by bolo možné určiť až po preskúmaní archívov, takže môj odhad 40.000 - 50.000 vojakov je len veľmi orientačný. Počas dvoch týždňov bojov taktiež straty na oboch stranách dosiahli enormné rozmery. Ich presnú výšku by bolo možné opäť určiť len na základe archívnych dokumentov. Môj odhad je taký, že mohlo padnúť približne 10% z celkového počtu nasadených vojakov, teda cca 4.000 - 5.000.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#216244
Verze : 0
Martin s Radom mi spomínali, že sú s Tebou v kontakte. V rámci KVH „Beskydy“ dávame dohromady materiály k vojenským cintorínom v tejto oblasti. Na ich základe bude možné už presnejšie určiť počty vojakov, ktorí padli a sú pochovaní v týchto miestach. Pôjde však o celkové počty vojakov za celé obdobie, kedy v tejto oblasti prebiehal front (november/december 1914 a február – máj 1915). Na základe nám dostupných dokumentov nie je možné určiť, koľko vojakov padlo na tomto úseku frontu vo vymedzenom období 23.3. – 5.4.1915 počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch. Zistenie tohto údaju by si žiadalo výskum v zahraničných archívoch.
P.S. Čo sa týka anglicko-jazyčných zdrojov, ktoré by sa venovali bojom v Karpatoch, tak okrem knihy Normana Stonea „Eastern Front 1914 - 1917“ žiadne nepoznám. Tieto boje sú v danej knihe opísané len stručne, ale napriek tomu podstatne lepšie ako v iných anglicko-jazyčných knihách o Prvej svetovej vojne. Podľa britských a amerických autorov (česť výnimkám ako Stone) Prvá svetová vojna prebiehala viac menej len na Západnom fronte. Strategicky rovnako významný Východný front (mám na mysli roky 1914 - 1915) väčšina týchto autorov jednoducho ignoruje a vo svojich prácach ho „odbavuje“ len niekoľkými krátkymi podkapitolami schematicky zjednodušeného textu.... Najviac zdrojov o bojoch v Karpatoch je v nemeckom, maďarskom a ruskom jazyku a niečo sa dá nájsť aj v poľskom jazyku.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#216246
Verze : 0
Našiel som už konečne zdroj a u je výťažok z textu kde som natrafil na číslo 8000.
Výrava
Ťažké boje sa v okolí obce, a s ňou susediacich Valentoviec, odohrali v prvej svetovej vojne. V roku 1916 z Výravy útočili ruské vojská, z obce Valentovce vojsko rakúsko-uhorské. Údajne tu padlo 8000 vojakov na oboch stranách. Svedčí o tom zabudnutý vojenský cintorín, nachádzajúci sa medzi týmito obcami. Padlí velitelia boli pochovaní na cintoríne vo Valentovciach.
(Z minulosti k dnešku; P. Adamov,Š. Polovka, A. Sivčo; str.165)
Musím ešte zvýrazniť rok 1916. Dalšie pre mňa zaujímavé číslo.Zz hľadiska bojovej činností ho ešte nepoznám, ale pokiaľ viem a ako Vy píšete boje prebiehali koncom roka 1914 a v prvej polovici roku 1915. Možno ten údaj 8000 pochádza z obdobia po konečnom sčítaní obetí v roku 1916. Neviem, ja to nemám až tak hlboko preštudované.
Otázka bokom: Okiaľ ste nahrabali tú mapu. Ja som ju zhánal dlhší čas. Až teraz si človek môže predstaviť aké peklo tam skutočne bolo. .. Škoda len že do tejto sekcie prispievame len my dvaja......
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#216835
Verze : 0
Citace - Pigi :
Našiel som už konečne zdroj a u je výťažok z textu kde som natrafil na číslo 8000.
Výrava
Ťažké boje sa v okolí obce, a s ňou susediacich Valentoviec, odohrali v prvej svetovej vojne. V roku 1916 z Výravy útočili ruské vojská, z obce Valentovce vojsko rakúsko-uhorské. Údajne tu padlo 8000 vojakov na oboch stranách. Svedčí o tom zabudnutý vojenský cintorín, nachádzajúci sa medzi týmito obcami. Padlí velitelia boli pochovaní na cintoríne vo Valentovciach.
(Z minulosti k dnešku; P. Adamov,Š. Polovka, A. Sivčo; str.165)
Musím ešte zvýrazniť rok 1916. Dalšie pre mňa zaujímavé číslo.Zz hľadiska bojovej činností ho ešte nepoznám, ale pokiaľ viem a ako Vy píšete boje prebiehali koncom roka 1914 a v prvej polovici roku 1915. Možno ten údaj 8000 pochádza z obdobia po konečnom sčítaní obetí v roku 1916. Neviem, ja to nemám až tak hlboko preštudované.
Otázka bokom: Okiaľ ste nahrabali tú mapu. Ja som ju zhánal dlhší čas. Až teraz si človek môže predstaviť aké peklo tam skutočne bolo. .. Škoda len že do tejto sekcie prispievame len my dvaja......
Ten údaj o roku 1916 nesvedčí o ničom inom, ako o neznalosti problematiky zo strany autorov publikácie. Na vysvetlenie, kniha v ktorej si tento údaj našiel je slovnikovým prehľadom. Pre zaujímavosť uvádzam správny bibliografický zápis:
Adamov, P - Polovka, Š - Sivčo,A.: Z minulosti k dnešku : Slovníkový prehľad významnejších osobností, udalostí a lokalít Humenského okresu od najstarších čias do roku 1945. Humenné: ONV 1975.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#216845
Verze : 0
Viem, je to slovníkový prehľad, ale žeby došlo k chybe počas písania publikácie. Ale máš pravdu, bude to spôsobené neznalosťou problematiky. Asoň vidno, že ako to dopadne, keď niekto píše o tom čo dobre nepozná a len preberie nejaké údaje a fakty.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#217030
Verze : 0
to: Viktor
Inak dík za tú mapu. škoda len tej kvality. Ale i tak super. Tá mapa je z vojenského historického archívu v Bratistave, však?.Nenachádzaju sa tam aj iné mapy severo-východného Slovenska?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#217031
Verze : 0
Citace - Pigi :
Viem, je to slovníkový prehľad, ale žeby došlo k chybe počas písania publikácie. Ale máš pravdu, bude to spôsobené neznalosťou problematiky. Asoň vidno, že ako to dopadne, keď niekto píše o tom čo dobre nepozná a len preberie nejaké údaje a fakty.
Chybu počas písania publikácie môžme vylúčiť. Jasne ide o omyl autora. Problematika, ktorej sa tu venujeme, sa v slovenskej historiografii objavuje obsiahlejšie (keď sa da použiť toto slovo ) až v 90-tých rokoch 20 st.. Ešte na strednej škole som sa v nejakej staršej učebnici dejepisu stretol s konštatovaním ".....na Slovensko sa ruské vojska dostali počas Brusilovovej ofenzívy......" Aby som to zhrnul. Laici si často pletú vianočnú a jarnu ofenzívu v Karpatoch (to sú boje ktoré na našom územi prebiehali a kde sa objavuje aj meno A.A.Brusilova, ale vtedy ešte iba ako veliteľa 8. armády) s brusilovovou ofenzívou - ktora sa však odohrala až v roku 1916 a nášho územia sa už nedotkla.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#217032
Verze : 0
Regionálna rozvojová agentúra Svidník vydala prednedávnom celkom dobrý zborník s názvom Prvá svetová vojna - pozabudnuté cintoríny. Žiaľ, je nepredajný. Dovoľujem si uverejniť v rámci propagácie aspoň jeho obsah. V prípade záujmu sa ozvite. OBSAH/SPIS TREŚCI
Úvod (str. 5)
Ing. Bartolomej Baláž, CSc. Horské prechody na rozhraní západných a východných Karpát a ich význam vo vojnových operáciách (str. 6)
Mgr. Marián Lukáč Európa na prahu prvej svetovej vojny – očakávania a ilúzie (str. 8)
Mgr. Igor Slepcov Prvá svetová vojna na východnom Slovensku v rokoch 1914-1915 (str. 14)
Waldemar Półchłopek Prvá svetová vojna v Nízkych Beskydách (str. 41)
Mirosław Łopata Cintoríny z obdobia prvej svetovej vojny v západnej Haliči – história a súčasnosť (str. 58) Cintorín v Dukle (Waldemar Półchłopek) (str. 69)
Ing. Miroslav Buraľ, Mgr. Igor Slepcov Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku (str. 70) Región Bardejov (str. 73) Región Svidník (str. 76) Región Stropkov (str. 81) Región Medzilaborce (str. 82) Región Humenné (str. 88) Región Snina (str. 90) Región Vranov nad Topľou (str. 100) Zákon o vojnových hroboch (str. 100)
Záver (str. 102)
Tabuľkový prehľad počtu hrobov a pochovaných (str. 104)
Wstęp (str. 112)
Ing. Bartolomej Baláž, CSc. Przełęcze górskie między Karpatami zachodnimi i wschodnimi i ich znaczenie w operacjach wojskowych (str. 113)
Mgr. Marián Lukáč Europa u progu I wojny światowej – oczekiwania i iluzje (str. 115)
Mgr. Igor Slepcov I wojna światowa na wschodniej Słowacji w latach 1914-1915 (str. 122)
Waldemar Półchłopek I wojna światowa w Beskidzie Niskim (str. 147)
Mirosław Łopata Cmentarze z okresu I wojny światowej w Galicji Zachodniej – historia i dzień dzisiejszy (str. 164) Cmentarz w Dukli (Waldemar Półchłopek) (str. 179)
Ing. Miroslav Buraľ, Mgr. Igor Slepcov Cmentarze wojskowe z I wojny światowej we wschodniej Słowacji (str. 181) Region Bardejov (str. 183) Region Svidník (str. 186) Region Stropkov (str. 189) Region Medzilaborce (str. 191) Region Humenné (str. 196) Region Snina (str. 198) Region Vranov nad Topľou (str. 207) Ustawa o Grobach wojskowych (str. 207)
Podsumowanie (str. 209)
Bibliografia / Bibliografa (str. 211)
Fotografická príloha (str. 213)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#217206
Verze : 0
Súhlasím s Martinom, jednoznačne ide o chybu autorov publikácie. Ich práca vyšla ešte v roku 1975 a vtedy sa o bojoch na území súčasného Slovenska v novembri 1914 – máji 1915 vôbec nepísalo a skoro nič sa o nich nevedelo. (Problematika Prvej svetovej vojny bola vtedajšou straníckou historiografiou redukovaná viac menej len do skúmania vzbury príslušníkov náhradného práporu trenčianskeho 71. pešieho pluku v Kragujevaci v júni 1918). Boje na slovenskom úseku Karpát aj v súčasnosti predstavujú „biele miesto“ našej vojenskej histórie, našťastie sa však už objavili prvé seriózne štúdie, ktorých autorom bol I.Slepcov. (Jeho texty ako aj ďalšie štúdie sú sústredené do publikácie, ktorú spomína Peterwittgruber. Podľa mojich vedomostí je táto publikácia jedinou prácou, ktorá vyšla na Slovensku za posledných 90 rokov a seriózne sa venuje Karpatskému frontu Prvej svetovej vojny...)
Pigi, tá Tvoja domnienka, že údaj o 8.000 padlých vojakoch pochádza z neskoršieho obdobia po konečnom sčítaní obetí, je podľa mňa celkom pravdepodobná. Keď bude viac času, tak na základe archívnych dokumentov sa dajú spočítať vojaci pochovaní na cintorínoch v celej oblasti o ktorej hovoríme. Na základe toho uvidíme, do akej miery sa výsledné počty budú približovať údaju o 8.000 padlých vojakoch. (Tieto výsledné počty však budú za celé obdobie kedy v tejto oblasti prebiehal front: november/december 1914 a február – máj 1915).
Čo sa týka tej vyššie zavesenej mapy, tak tú som prekopíroval počas návštevy maďarského vojensko-historického ústavu v Budapešti. Mapy karpatského frontu v takejto podrobnej mierke sú naozaj raritou. (Väčšinou sa dá stretnúť len s málo detailnými mapami a schémami, na ktorých sú zakreslené vojenské jednotky iba na úrovni armád a zborov). Táto mapa pochádza z tej istej knihy ako nasledujúci preklad popisu bojov 2.4.1915 v okolí Valentoviec a Zbudskej Belej.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#217223
Verze : 0
Molnár Pál, bývalý veliteľ 5. roty 5. samostatného ženijného práporu (posádka v Prešporku)
A Pozsonyi utászok gyalogharcban (Prešporskí ženisti v pechotnom boji)
Kapitola v knihe: A Felvidék és Kárpátalja hadtörténete 1914 – 1918 (Vojnová história Hornej zeme a Podkarpatia 1914 - 1918)
Vydavateľstvo De Sgardelli Caesar, Budapešť 1941
Veľkonočná bitka v Karpatoch
.... Dňa 2. apríla 1915 na Veľký piatok som na základe rozkazu vyslal polovicu svojej ženijnej roty do úseku 3. pešej brigády. Ich úlohou bolo vybudovanie zákopov za našou hlavnou líniou a príprava záchytných obranných postavení na kóte 430 severozápadne od Valentoviec (Bálintpuszta). Ja som spolu s druhou polovicou ženistov ostal v úseku 4. pešej brigády a pokračoval v opevňovaní obranného postavenia severovýchodne od Valentoviec.
Približne o 10:00 sa pozície 4. pešej brigády a susedných jednotiek na našej hlavnej línii stali cieľom prudkej delostreleckej paľby a ruských útokov. V dôsledku toho došlo k hromadnému ústupu našej pechoty. Jej príslušníci opúšťali svoje pozície a sťahovali sa dozadu po zalesnených hrebeňoch okolitých kopcov. Kritickú situáciu čiastočne vylepšil prísun záloh. Jednalo sa o vojakov 4. bosensko-hercegovinského pešieho pluk, ktorí obsadili záchytné postavenia vybudované v posledných dňoch našou 5. rotou 5. „prešporského“ ženijného práporu. (Tieto postavenia sa nachádzali hlbšie v tyle na východ od dediny Zbudská Belá (Izbugyabéla).
Vzniknutá situácia a rýchly postup nepriateľa si vyžadovali prijatie a vykonanie rozhodných opatrení. Začal som plniť rozkaz vopred určený pre takúto situáciu a stiahol som polovicu svojej roty dole do Valentoviec s cieľom brániť dedinu. Pri rozmiesťovaní vojakov som natrafil na poručíka Maternu z veliteľstva 4. pešej brigády, ktorý mi povedal, že ich štáb práve opúšťa dedinu. Zároveň ma informoval o súčasnom postavení nepriateľa v našom úseku a o smere jeho útoku. Podľa doručených hlásení Rusi opäť dobili kótu Koliba a prinútili k ústupu všetky naše jednotky. Poručík Materna vydal rozkaz, aby naša rota okamžite ustúpila, pretože vo Valentovciach jej hrozí obkľúčenie a zajatie. Mali sme sa stiahnuť na kótu Uhliska južne od dediny a tam zaujať obranu v súčinnosti s jazdeckým útvarom hulánov, ktorí boli nasadení ako pechota. Po obdržaní týchto inštrukcií som spolu so ženistami opustil Valentovce.
Napriek tomu, že sme začali ustupovať, nevyhli sme sa smutným udalostiam, ktoré nasledovali krátko potom. Valentovce ležia v zalesnenom údolí a presun na kótu Uhliska bol možný len smerom do strmého svahu. Zatiaľ čo moji vojaci ustupovali hore do kopca, dolinou spod kóty Kobila sa priblížili nepriateľské jednotky. Ruskí vojaci zaútočili s mohutným pokrikom „hurá“ a postupovali na Valentovce. Ženisti sa im snažili uniknúť a ešte rýchlejšie sa začali driapať napoly holým svahom hore na kótu Uhliska. Boli pri tom vystavení priamej paľbe ruských vojakov, ktorí mali možnosť v takomto teréne doslova poľovať na našich vojakov. Ženistov začalo ubúdať kvôli raneným a padlým. Všetci, ktorí z akýchkoľvek príčin zaostali dole na svahu, boli zajatí Rusmi.
Námaha mojich vojakov bola konečne korunovaná úspechom a dosiahli sme vrchol kóty Uhliska. Na tomto mieste sme však nikoho nenašli, naši huláni už medzi tým ustúpili a my sme tak ostali bez spojenia a podpory. Taktiež nám ostávalo už len málo streliva, asi 40 nábojov na vojaka. Bolo holým nezmyslom pokúsiť sa o udržanie kóty Uhliska a po krátkej porade s poddôstojníkmi som vydal rozkaz pokračovať v ústupe s cieľom nájsť lepšie obranné postavenie. Stiahli sme sa na juhozápad a obranu sme zaujali na kopci nad cestou medzi Valentovcami a Zbudskou Belou. Z tejto výhodnej pozície bolo možné veľmi dobre pozorovať činnosť nepriateľa a zastrieľať sa na terén pod nami. Na tomto mieste sa moji ženisti začali v rýchlosti zakopávať a pripravovať k obrane. Následne som vyslal hliadky, aby zistili kde sa nachádzajú susedné jednotky a nadviazali s nimi kontakt. Ich členov som poveril získaním informácií o aktuálnej bojovej situácii a taktiež získaním streliva.
Hliadka, ktorú som vyslal do nášho tyla narazila v Zbudskej Belej na vojakov 3. pešej brigády. V dedine sa stretla aj s príslušníkmi druhej polovice našej roty, ktorá bola dnes ráno (2.4.1915) nasadená na úseku 3. pešej brigády na kóte 430 severozápadne od Valentoviec. V dôsledku nečakaného ruského prielomu títo ženisti po bojoch s nepriateľom ustúpili do Zbudskej Belej, kde sa okolo 18:00 stretli s vyslanou hliadkou. Následne sa obe polovice 5. roty 5. „prešporského“ ženijného práporu spojili a začali plniť nový rozkaz, ktorý sme medzitým dostali zo štábu 2. pešej divízie. Týmto rozkazom bola celá rota podriadená pod velenia 3. pešej brigády a dostali sme pokyn stiahnuť sa do tyla. Našou úlohou bolo ešte v priebehu dnešného večera opevniť zákopy peších jednotiek na svahoch pri Zbudskej Belej, ktoré by uzatvárali bočnú cestu do údolia Laborca. Po dokončení ženijných prác sme sa neskoro v noci (z 2.4. na 3.4.1915) presunuli priamo do dediny, kde moji vojaci zaujali obranu.
Cieľom rakúsko-uhorského velenia bolo udržanie nových postavení okolo Zbudskej Belej a zabránenie ruskému prieniku údolím Laborca na Humenné. Veliteľstvo X. armádneho zboru prisunulo do nášho úseku ďalšiu zálohu, ktorá bola tvorená príslušníkmi 102. pešieho pluku. Títo vojaci obsadili postavenia na svahoch pri Zbudskej Belej, ktoré opevnili ženisti našej roty. Guľometný oddiel tohto pluku prešiel pod moje velenie a bol rozmiestnený na severnom okraji dediny. Na naše línie v pravo nadväzovali postavenia 4. bosensko-hercegovinského pešieho pluku a v ľavo pokračovali postavenia 54. pešieho pluku landsturmu. Príslušníci landsturmu držali postavenia až po susednú dedinu Volica (Okroske), ku ktorej bola stiahnutá hlavná línia X. armádneho zboru v údolí Laborca.
Tento armádny zbor bol po dlhých bojoch na laboreckom úseku rakúsko-uhorského frontu v Karpatoch silno zdecimovaný a hrozilo, že ďalší nápor nepriateľa nevydrží. V jeho tyle sa však v tieto dni na začiatku apríla už rozvinovali posily zo spojeneckého Nemecka. Jednotky „Beskiden Korps“ v priebehu 3. apríla 1915 začali obsadzovať postavenia v hlavnej línii X. armádneho zboru a už okolo poludnia prešli do frontálneho protiútoku. Druhá fáza bojov bola veľmi krátka a nemecké jednotky do 5. apríla 1915 obsadili kóty Kobila a Javirska a získali tak naspäť územie, ktoré naše jednotky stratili v bojoch od 23. marca 1915.
Naša 5. rota 5. „prešporského“ ženijného práporu bola 3. apríla 1915 o 11:00 stiahnutá do zálohy a jej postavenia v Zbudskej Belej obsadili ženisti nemeckej 35. rezervnej pešej divízie. Dňa 6. apríla 1915 bola naša rota odvelená z frontu v Karpatoch a odoslaná na oddych a doplnenie. Počas bojov v údolí Laborca (od 3.2 do 2.4.1915) jej stav klesol na 1/3 tabuľkových počtov. Moji ženisti boli presunutí na tri týždne do kúpeľného mesta Krynica, ktoré v blízkom tyle frontu slúžilo na oddych vojakov našej bojujúcej armády.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#217224
Verze : 0
To:Viktor Posledný príspevok je fakt dobrý. Na rozdiel od bežných dokumentov je dosť pútavý. Je to tým, že sa jedná o výpoveď jedného z vojakov, ktorí to zažili. Je v tej knihe viac pasáží, ktoré opisujú podobné udalosti v danej lokalite a jej blízkom okolí(ML)?
PS: Mohli by ste k mape pridať legendu? Pretože mám v tom maličký zmetok. Hlavne tie písmená - o čo ide.
A tie otázniky a bodkočiarlovaná čiara čo znamená?
len tak dalej... dik
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#218358
Verze : 0
Zasa som si lámal hlavu, prečo ma oslovuješ „kolektívne“. Kľudne mi tykaj.
Pál Molnár popisuje bojové nasadenie svojej ženijnej roty za obdobie 3.2. – 3.4.1915 v úseku medzi Medzilaborcami a Zbudskou Belou. V mojom predchádzajúcom príspevku je preložená len záverečná pasáž týkajúca sa bojov počas Veľkonočnej bitky. (Ostatné pasáže ešte nemám kompletne hotové). Potom je tam ešte kapitola Sándora Szurmaya a Kálmána Losonczi o bojoch v novembri 1914 v okolí Sniny a Stakčína a v decembri 1914 v okolí Bardejova. Žiadne ďalšie kapitoly tejto knihy sa už bojom na slovenskom úseku Karpát v takomto rozsahu nevenujú.
Čo sa týka mapy, tak tá zachytáva operačnú situáciu na úseku 2. pešej divízie v dňoch 23.3 – 1.4.1915 a ukazuje ruský prielom 2.4.1915 ako aj postavenia a presuny oboch polovíc 5. roty 5. „prešporského“ samostatného ženijného práporu v tento deň. (5/5.u. – 5/5. utászok). 2. pešia divízia sa skladala z 3. a 4. pešej brigády (3.dd. – 3.dandárt, 4.dd. – 4.dandárt) a bodkočiara vyznačuje hranice jej frontového úseku. Ľavým susedom 2. pešej divízie bola 21. pešia divízia Landwehru (21.Ldw.ho. – 21. Landwehr hádosztály) a pravým susedom 2. pešej divízie bola 24. pešia divízia (24.ho. – 24. hádosztály). Vlajočka v dedine Čabiny (Alsócsebény) označuje štáb 3. pešej brigády a vlajočka v dedine Valentovce (Bálintpuszta) označuje štáb 4. pešej brigády. Tie otázniky znamenajú, že Pál Molnár v priebehu 2.4.1915 nevedel ako sa presne vyvíja bojová situácia a ktoré jednotky sa nachádzajú na krídlach. Z jeho textu vyplýva, že až podvečer 2.4.1915 sa podarilo nadviazať spojenie s vyšším štábom a dostať rozkazy aj s vysvetlením bojovej situácie.
Čo sa týka zloženia 2. pešej divízie (2. ID), ktorej bola podriadená 5. rota 5. „prešporského“ samostatného ženijného práporu, tak mám k dispozícii údaje k 1.5.1915, teda len 4 týždne po skončení Veľkonočnej bitky. K tomuto dátumu súčasťou 3. pešej brigády bol 40. peší pluk (IR 40), bosensko-hercegovinský 4. peší pluk (bhIR 4) a 4. poľný strelecký prápor (FJB 4). Súčasťou 4. pešej brigády bol 89. peší pluk (IR 89), 90. peší pluk (IR 90) a 30. peší pluk Landwehru (LIR 30). (V súvislosti s LIR 30 však predpokladám, že na prelome marca a apríla 1915 nebol súčasťou 2. pešej divízie a pod jej velenie bol dočasne prevedený až po skončení Veľkonočnej bitky). Bližšie informácie o jednotlivých peších plukoch 2. pešej divízie nájdeš tuná: forum.valka.cz
Súčasťou 2. pešej divízie bola aj 2. poľná delostrelecká brigáda (2. FAB), ktorá k 1.5.1915 disponovala 21. poľným kanónovým oddielom Landwehru (FKD 21), 26. poľným kanónovým oddielom Landwehru (FKD 26), I. oddielom 10. ťažkého poľného húfnicového pluku (sFHD 10) a štyrmi delostreleckými batériami dočasne pridelenými od iných delostreleckých útvarov.
K ruským jednotkám nasadeným vo východnej časti laboreckého údolia na prelome marca a apríla 1915 nemám žiaľ k dispozícii žiadne informácie. Zatiaľ sa mi nepodarilo naraziť na zdroj, kde by boli tieto boje spracované na základe ruských dokumentov a memoárov.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#218626
Verze : 0
Prešiel som archívne dokumenty týkajúce sa vojenských cintorínov v oblasti na východ od rieky Laborec v priestore dedín Sterkovce – Vyrava – Zbojné – Zbudská Bela/Valentovce – Radvaň nad Laborcom a Čabiny. V nasledujúcom zozname uvádzam ku každému cintorínu počet vojakov, ktorí sú na ňom pochovaní:
Sterkovce I (Vojenský cintorín sa nachádza v dedine pri obecnom cintoríne)
2.600 – 3.000 neznámych vojakov
Sterkovce/Vyrava II (Vojenský cintorín pri kóte 640 „Kobyla“. Údaj podľa československej vojenskej mapy z obdobia Prvej republiky. Podľa rakúsko-uhorskej vojenskej mapy kóta 600 „Kobila“)
418 neznámych vojakov
Vyrava III (Vojenský cintorín pri kóte 600 na juhovýchod od kóty „Kobyla“. Údaj podľa československej vojenskej mapy z obdobia Prvej republiky. Podľa rakúsko-uhorskej vojenskej mapy kóta 584)
628 neznámych vojakov
Vyrava IV (Vojenský cintorín pri kóte 546 „Kudrovec“ na juhovýchod od kóty 600. Údaj podľa československej vojenskej mapy z obdobia Prvej republiky. Podľa rakúsko-uhorskej vojenskej mapy kóta 582)
2.688 neznámych vojakov
Zbojné (Vojenský cintorín pri mieste „Pod Hrabinami“)
100 neznámych vojakov
Zbudská Bela I (Vojenský cintorín v dedine, pravdepodobne pri obecnom cintoríne)
17 nemeckých vojakov 5 rakúsko-uhorských vojakov 2 neznámi vojaci SPOLU: 24 vojakov
Zbudská Belá II (Vojenský cintorín v dedine na vŕšku za kostolom)
58 rakúsko-uhorských vojakov 11 ruských vojakov 36 neznámych vojakov SPOLU: 105 vojakov
Zbudská Bela III (Valentovce) (Vojenský cintorín pri kóte 414. Údaj podľa rakúsko-uhorskej vojenskej mapy)
216 rakúsko-uhorských vojakov 205 ruských vojakov SPOLU: 421 vojakov
Zbudská Bela IV (Valentovce) (Vojenský cintorín pri kóte 584. Údaj podľa československej vojenskej mapy z obdobia Prvej republiky)
18 rakúsko-uhorských vojakov 14 ruských vojakov 5 neznámych vojakov SPOLU: 37 vojakov
Čabiny I (Vojenský cintorín sa nachádza v dedine pri obecnom cintoríne)
161 nemeckých vojakov 157 rakúsko-uhorských vojakov 96 ruských vojakov 45 neznámych vojakov SPOLU: 459 vojakov
Čabiny II (Vojenský cintorín sa nachádza juhovýchodne od dediny na svahu nad cestou do Volice)
880 neznámych vojakov
Radvaň nad Laborcom I (Vojenský cintorín sa nachádza v dedine pri kostole za železničnou traťou)
41 vojakov
Radvaň nad Laborcom II (Vojenský cintorín sa nachádza medzi kótami 420 a 463. Údaj podľa československej vojenskej mapy z obdobia Prvej republiky)
175 rakúsko-uhorských vojakov
Celkovo sa jedná o 8.576 – 8.976 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády, ktorí padli v boji alebo zomreli v dôsledku zranení. Väčšinou ide o obete bojov, ktoré na východ od rieky Laborec prebiehali vo februári – apríly 1915. Len 175 rakúsko-uhorských vojakov, ktorí sú pochovaní na vojenskom cintoríne „Radvaň nad Laborcom II“, padli v roku 1914. V tejto oblasti prebiehali boje len niekoľko dní na prelome novembra a decembra 1914 a vojaci boli zozbieraní z terénu a pochovaní 8.12.1914. Na ostatných cintorínoch predstavujú obete bojov z roku 1914 výraznú menšinu, alebo sa na nich vôbec nenachádzajú. Orientačné číslo strát za rok 1914 si však bez opory na archívne zdroje netrúfam odhadnúť. Väčšina z 8.579 – 8.976 vojakov padla alebo zomrela v roku 1915, keď frontová línia ustrnula v tejto oblasti na vyše tri mesiace. Veľká časť obetí z roku 1915 padla alebo zomrela na prelome marca a apríla počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#220016
Verze : 0
Údaje sú fajn. Niekde som ich už videl ale nie tak obsiahle. Ak by si mohol, pridaj tu nejakú podrobnejšiu mapu. Trebárs nejakú vojenskú. Ja si porovnávam rôzne mapy a bojový terén. Aké to pre nich muselo byť ťažké...len kôli predstave...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#220099
Verze : 0
Pripájam fotku pekne zachovaných zákopov nad obcov Vyrava (okr. Medzilaborce). Zákop je pre lepšiu viditeľnosť zvýraznený červenou farbou.
fotene: 18.05.2007
foto: Martin Drobňák
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#220837
Verze : 0
Nice,nice! Ja som videl tiež niečo podobne zachovalé, možno trochu viac. Tiahlo sa to do tvaru písmena L a ďalej zasa do do L, čiže z toho bol taký štvorec. Keby som mal foto tak by ste videli tie zákopy... Inak pekne spestrenie témy...
PS: Tak vy ste boli na výletíku? Ja som bol vtedy na prechádzke vo Valentovciach...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#221124
Verze : 0
Vaše predchádzajúce komentáre a hlavne tá fotka ma inšpirovali k jednému „experimentu“. Na základe operačnej mapy, ktorú vo svojej kapitole o 5. rote 5. prešporského ženijného práporu zverejnil Pál Molnár, som spravil pokus o „terénnu rekonštrukciu“. Použil som fotografie terénu na juh od Čabaloviec a Sterkoviec smerom ku kótam Javirska a Kobila a zaznačil som na nich priebeh frontových línií a ruské útoky na rakúsko-uhorské postavenia predpoludním 2.4.1915. Terénne podmienky približne zodpovedajú ročnému obdobiu, v ktorom prebiehali boje (začiatok jari na prelome marca a apríla).
Pohľad zo západného okraja dediny Sterkovce na severné svahy kóty Javirska a kóty 338. Modrá čiara označuje približný priebeh prvej rakúsko-uhorskej línie zákopov. Červená čiara v ľavej časti fotografie označuje približný priebeh prvej ruskej línie zákopov. Táto línia sa stráca z dohľadu za terénnou vlnou pod ktorou pokračuje paralelne s rakúsko-uhorskými postaveniami.
Pohľad zo západného okraja dediny Sterkovce na severné svahy kóty Javirska a kóty Kobila. V ľavo je posledný dom Sterkoviec a približne v takejto vzdialenosti od prednej línie sa teoreticky mohli nachádzať ruské delostrelecké pozorovateľské stanovištia a predsunuté plukovné veliteľské stanovištia. Modrá čiara označuje približný priebeh prvej rakúsko-uhorskej línie zákopov. Červená čiara označuje približný priebeh prvej ruskej línie zákopov. Táto línia sa stráca z dohľadu za terénnou vlnou pod ktorou pokračuje paralelne s rakúsko-uhorskými postaveniami.
Pohľad z cesty spájajúcej Sterkovce a Vyravu smerom na západ. Uprostred fotografie je komplex vrchov okolo kóty 678, ktorý uzatvára prístup do údolia rieky Laborec (samotné údolie je viditeľné v pozadí na pravom okraji fotografie). Modrá čiara označuje približný priebeh prvej rakúsko-uhorskej línie zákopov. Od kóty 338 po kótu 678 sa tiahli postavenia 3. pešej brigády rakúsko-uhorskej 2. pešej divízie. Na nich nadväzovali postavenia 21. pešej divízie Landwehru, ktoré sa tiahli po hrebeni až k Monastyru na juh od Krásneho Brodu a potom ďalej na opačný breh Laborca (Tieto postavenia sú za horizontom a na fotografii nie sú viditeľné). Červená čiara označuje približný priebeh prvej ruskej línie zákopov. Jednalo sa o postavenia ruskej 33. pešej divízie, ktoré od úrovne Sterkoviec pokračovali cez kótu 678 až po úroveň Ňagova. Samotná dedina Sterkovce je viditeľná na pravom okraji fotografie.
Pohľad z cesty spájajúcej Sterkovce a Vyravu smerom na juhozápad. V ľavej časti fotografie sú viditeľné severné svahy kóty Javirska, na ktorých sa nachádzali postavenia 89. pešieho pluku 4. pešej brigády rakúsko-uhorskej 2. pešej divízie. Červená bodkovaná čiara označuje pravdepodobnú trasu presunu a sústreďovania peších práporov ruskej 33. pešej divízie pred útokom. Červené šípky označujú smer ruského útoku na kótu Javirska, ktorý bol zahájený 2.4.1915 okolo 10:00 predpoludním.
Pohľad z cesty spájajúcej Sterkovce a Vyravu smerom na juh. Uprostred fotografie sú viditeľné severné svahy kóty Kobila, na ktorých sa nachádzali postavenia 90. pešieho pluku 4. pešej brigády rakúsko-uhorskej 2. pešej divízie. Červená bodkovaná čiara označuje pravdepodobnú trasu presunu a sústreďovania peších práporov ruskej 44. pešej divízie pred útokom. Červené šípky označujú smer ruského útoku na kótu Kobila, ktorý bol zahájený 2.4.1915 okolo 10:00 predpoludním.
P.S. Názvy dedín sú súčasné, názvy a výška kót je uvedená podľa rakúsko-uhorskej vojenskej mapy z roku 1910.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#222527
Verze : 0
Tak to je už naozaj poriadna pecka! Ty si ale naozaj MACHER. Napísať niečo o bojoch a k tomu ešte pripojiť terénnu rekonštrukciu, tak to už hej. Len mi napadla taká dôležitá poznámka. Tú terénnu rekonštrukciu môžu zneužiť vo svoj prospech hľadači millitarií.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#222637
Verze : 0
Úprimne povedané, nemyslím žeby takúto terénnu rekonštrukciu mohli zneužiť hľadači militarií. Podľa toho čo som počul, tak tí „profesionálnejší“ hľadači si v predstihu vyhľadávajú v archívoch dobové nákresy a mapky bojových pozícií a potom idú kopať už naisto. Tí „amatérskejší“ hľadači si zasa v každej dedinskej krčme nájdu miestneho nortona, ktorý im za pár pív s borovičkou povie všetko čo počul od svojich príbuzných a známych o bojových pozíciách v okolí jeho bydliska... Takže tie panoramatické fotografie podľa mňa naozaj nikomu z hľadačov militarií nepomôžu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#227988
Verze : 0
Čo sa týka celej témy našej debaty, tak ma napadlo rozšíriť ju o jeden nový aspekt. Informácií o priebehu bojov je veľmi málo a spomienky takých pamätníkov ako Pál Molnár sú raritou. Naopak podstatne viac informácií je o veliteľoch, ktorí velili vojenským jednotkám nasadeným na tomto úseku karpatského frontu. (História je už raz taká – oveľa lepšie si pamätá jednotlivých generálov než tisíce bezmenných pešiakov, ktorí ostali ležať v údolí Laborca...) Začal som dávať dokopy životopisné profily generálov, ktorí pôsobili na fronte v Karpatoch. Novú tému som otvoril na tomto mieste: forum.valka.cz
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#227989
Verze : 0
Připojuji autentické foto z Laboreckého údolí 1915.
Nástup pruské divize
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237792
Verze : 0
To Aksamit: Túto fotku som videl v kolorovanej verzii u nášho poľského kolegu Miroslawa Lopatu v Gorliciach. Ta jeho neuvádzala jednotku, ale iba miesto. Malo by to byť niekde pri Radvani nad Laborcom.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237803
Verze : 0
Ano, s největší pravděpodobností se jedná o Radvaň nad Laborcom. V levém dolním rohu fotografie jsou vidět jednotlivé vagóny...
Připojuji pár dalších fotografií:
První s popisem: "Munitiontransport im Viravatal"
druhá: "Beobachtungstelle auf dem genommenen Dielec während des Kampfes um die Pashöhen von Lupkow"
Beobachtongstelle
Viravatal
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237809
Verze : 0
To Aksamit: Miestný dlhoročný znalec problematiky cintorínov pán Ing. Miroslav Porada, spochybňuje miesto, ktoré je uvedené pri tých fotkách. Uvediem stručne jeho odpoveď, ktorá prišla mailom: "t. j. posledné 2 fotky zdá sa že isto nie sú z lokalít ktoré prezentujú (šírka riečišťa, vodnatosť rieky, konfigurácia terénu, siulety vrchov a pod.). Prvá fotografia (prezentované ako lokalita Radvaň nad Laborcom) tiež nemusí zodpovedať skutočnosti (musel by som vidieť foto v lepšej kvalite - potom by som vedel povedať jednoznačne)"
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237826
Verze : 0
To Aksamit: Bolo by dobre aby si nás informoval o pôvode fotiek resp. pôvode popisu na fotkách. Samozrejme ak o tom niečo vieš.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237828
Verze : 0
To Radoslav Turik: Nechci se nijak dotknout místního znalce, ale stojím si za popisy fotografií. Jednak pocházají z německých dobových publikací popisujících účinkování jednotlivých německých jednotek během první světové války, a jednak se i vzhledem k informacím uváděným v těchto textech přikláním k tomu, že jsou popisy správné. První fotografie, která zachycuje muniční transport v údolí Vyravy nemusí nutně zachycovat bezprostřední místo bojů. Je logické, že pozice německého dělostřelectva byly více vzadu (pramen uvádí „…höhen bei Világ“) a doprava střeliva tedy nejspíš probíhala v úseku na jih od Svetlic…někde níže po proudu mohla situace klidně vypadat tak, jak ji zachycuje fotografie (zvláště uvážíme-li, že počasí v oněch dnech nebylo zrovna ideální, prameny dokonce uvádějí zatopené zákopy). Druhá fotografie, zachycující německé pozorovací stanoviště na kótě Dielec, je podle mne taktéž v pořádku. Vrcholky v pozadí jsou zřejmě Megalin grůň a Magura (připojuji foto, na kterém je daná kóta vidět, v pozadí i zmiňované horské hřbety).
Dielec
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237829
Verze : 0
To Aksamit: Nikoho si sa nedotkol, ja sám nie som až taký znalec miestného terénu, že by som si trufal polemizovať. Práve preto som chcel vedeiť zdroj a podľa toho, čo hovoríš to vyzerá dosť dôveryhodne. Okrem toho diskusia zoči voči, by určite priniesla kvalitnejšie argumenty ako sprostredkovanie cudzieho názoru cez fórum. Mohol by si nápisať nejeké bibliografické údaje o tych nemeckých zdrojoch. Také veci sú pre nás miestnych doslova pokladom.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237831
Verze : 0
Tie fotky vyzerajú veľmi zaujímavo. Tú prvú som už videl predtým, ale bola v takej slabej kvalite, že sa nedalo ani rozoznať, že sa jedná o nemeckých vojakov. Dve ďalšie fotky vidím teraz po prvý krát. Netrúfam si posúdiť ich autenticitu, ale Aksamitove argumenty znejú presvedčivo. Od roku 1915 už pomaly ubehlo jedno storočie a charakter terénu v laboreckom údolí sa zmenil.
Utkveli my v pamäti pasáže z knihy Josefa Fučíka, ktorý popisoval bojisko v Karpatoch pri Stebníckej Hute (okres Bardejov) a vtedajšie podmienky porovnával so súčasným stavom tak ako ho videl pri svojej nedávnej návšteve. Uvádzal, že v súčasnosti je terén podstatne viac zalesnený ako v minulosti a okraje lesa zostúpili po svahoch okolitých kopcov nižšie do údolí. Je to spôsobené tým, že na začiatku 20. storočia boli tieto oblasti podstatne viac poľnohospodársky využívané ako dnes a každý vhodný kúsok pôdy bol miestnymi obyvateľmi obrábaný, alebo využívaný ako pasienky. Lesný porast sa vtedy držal vyššie v kopcoch v takom teréne, ktorý nemohol byť poľnohospodársky kultivovaný. Myslím, že to isté platilo aj v prípade Radvane nad Laborcom a okolitých obcí.
Túto úvahu de facto dokladá aj prvá fotografia, na ktorej nad údolím na okolitých nižších kopcoch je holý terén. Taktiež dobová popiska naznačuje, že sa naozaj jedná o laborecké údolie. Ak ma pamäť neklame, tak počas „Osterschlacht“ bola nemecká 4. pešia divízia nasadená od 3.4.1915 na pravo od toku Laborca na západnej strane údolia a v priľahlých kopcoch. Miesto odkiaľ bola táto fotografia robená mi naozaj pripadá ako svah pri Radvani nad Laborcom.
Najideálnejšie by bolo, ak by sme pri nejakej budúcej ceste do terénu spravili pár fotografií z tých miest, o ktorých sa dá predpokladať, že z nich boli robené aj dobové fotografie (niečo v tom štýle, ako to spravil Aksamit v prípade tej poslednej fotky). Takto by sa dalo už lepšie debatovať nad tým, kde presne boli fotografie robené. Ak by sme našli tie pôvodné miesta v svahu nad Radvaňou, potom v doline Vyravky a nakoniec na kóte Dielec, tak by vznikla výborná séria fotiek „vtedy a dnes“ (Aspoň by sme začali robiť to čo obľubujú zahraniční autori vo fotoalbumoch typu „Then and Now“)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#237899
Verze : 0
Panove, dovolil jsem si za pouziti sve fotky udelat malou rekonstrukci, z niz je shoda toho pohori celkem patrna. Berte zaroven v potaz, ze to neni fotka z vrcholu, ale z pozice nekde na kraji dnesniho lesa, takze ten uhel pohledu na hranicni hreben neni uplne totozny.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238119
Verze : 0
Chlapi. Dovolím si potvrdiť, že fotografie sú autentické a popisy neklamú (avšak v prípade druhej fotografie by sa dalo polemizovat o možnej chybe) . K prvej fotke čoskoro doložím súčasnú fotografiu a vyrobím porovnanie.
MinTaur a Aksamit? Smiem položiť drobnú otázku? Pri akej príležitosti ste vytvorili dané fotografie súčasnej krajiny?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238376
Verze : 0
Pigi: Mel jsem tu cest se letos do "Svejkovi" oblasti podivat osobne (nedal bych mnoho za to, ze timto krajem musel projit i nejeden z mych pradedecku, o kterych bohuzel vim jen to, ze se dostali az na Halic...) a sam se divim, ze jsem mezi fotkami Karpat nasel prave tento hranicni hreben. Snimek s pruskym pozorovacim stanovistem jsem tu uvidel poprve.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238433
Verze : 0
MinTaur: A pri akej príležitosti si mal možnosť osobne sa pozriet "Švejkov rajón"? Azda územie severo- východného Slovenska je take známe a atraktívne?
PS pre všetkých: Fotografie kľudne pridávajte, je to spestrenie témy.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238466
Verze : 0
Pigi: Asi presne nechapu, o co Ti ted vlastne jde. Rozhodne ale moje pohnutky k navsteve severovychodniho Slovenska nejsou predmetem tohoto vlakna a bez ohledu na to, ze uz se ptas na veci soukromeho charakteru, se tu k tomu vyjadrovat nebudu.
Pokud budu moci nejak prispet svym poznanim ke zdejsi problematice, rad to udelam, jinak tu ale z toho odmitam delat offtopic. Od toho tu je moznost soukrome zpravy.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238531
Verze : 0
Pár dalších fotografií k tématu...
K. u. K. divisionstab in Obajna
Obajna
Bosniaken beim Abkochen
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238533
Verze : 0
To Aksamit: Pokiaľ to je možné, uvádzajte k fotkám aj krátky popis v češtine či slovenčine ( lokalita, obdobie...a podobne)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238687
Verze : 0
Konečne aj ja pripájam fotky, ktoré úzko súvisa s témou
Námestie v Humennom koncom novembra 1914, ruskí vojaci, ktorý sa tu dostali počas riskantnej operácie L. G. Kornilova
fotografia z obdobia invázie ruského vojska ( kolorovaná verzia)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#238688
Verze : 0
zdravím vás všetkých dostali sa mi do zbierky nejaké fotky, ktoré údajne pochádzajú z východného frontu....tak som sa chcel opýtať, či by ste mi nevedeli pomôcť dozvedieť sa o nich niečo viac - na prvej je ťažký 30,5cm mažiar. Na ňom je nápis, ktorý sa mi nepodarilo rozlúštiť, ale končí niečim ako BATT NO.15. Neviete niekto niečo bližšie pohybe tejto jednotky?
väčšie foto tu prípadne môžem zaslať na mail scan s väčším rozlíšením
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239225
Verze : 0
Teodor: Urcite pujde o zkratku "Batterie Nummer 15" (15. baterie), ale je otazkou, zda jsou dostupne nejake podklady k detailnimu cleneni RU armady, ze kterych je mozne urcit pluk, pod kterym tato baterie slouzila.
Ten horni text uz asi nikdy nerozlustime.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239227
Verze : 0
Ak správne vidím, tak na fotografii by mal byť 30,5 cm moždir vz. 1911 (resp. 1911/16). Škodovácke závody v Plzni od roku 1912, do roku 1918 celkom vyrobili 102 kusov tejto zbrane (troch vzorov: 1911, 1911/16, 1916).
Z tohto počtu: 43 kusov zbrane vz. 1911 (časť upravená neskôr na vzor 1911/16) 28 kusov zbrane vz. 1911/16
Dokopy teda bolo vyrobených 71 kusov zbrane, ktorá by mohla zodpovedať tej čo je zobrazená na fotografii. Dva kusy tejto zbrane boli použité pri stavbe provizórnej delostreleckej batérie, ktorá chránila prístav v Pule.
Podľa toho mi vychádza, že ak jedná batéria bola vyzbrojená dvoma mažiarmi, tak týmto typom zbrane mohlo byť vyzbrojené maximálne 35 batérií.
Nie je na tej fotke uvedený rok? Vzhľadom na to, že existujú údaje o množstve dodávok tejto zbrane v jednotlivých rokoch bolo by ľahšie sa dopátrať k jednotkám, kde slúžila. Podobne sú známe aj miesta nasadenia týchto zbraní, čo tiež zvyšuje pravdepodobnosť identifikácie jednotky. Napríklad na východnom fronte boli dve batérie súčasťou výzbroje pevností Krakow a Przemysl - celkom 4 mažiare. V období 13.02. - 05.03. 1915 dve batérie (4 kusy) na strane nemecka vypomáhali pri obliehaní pevnosti Osovec a pod.
Akýkoľvek údaj by dopomohol k bližšiemu určeniu jednotky...
Zdroj: KUPKA, V.: Rakousko-uhersky 30,5 cm moždíř Škoda. In: Atm, roč. 38, 2007, č. 6., s. 72 - 75.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239231
Verze : 0
Naozaj pekná autentická fotografia. Najskôr sa jedná o prvotnú produkciu, t.j. bez modifikácie.
Pre zaujímavosť uvediem info, ktoré som sa dopočul a info nájdené v dokumentoch
Mne daná fotka pripomína jedno miesto vo Valentovciach. Ale pokojne sa môže jednať aj o miesto z trojuholníka Čabiny-Volica-Valentovce. Toto je len moja domienka.
V čase na prelome marca/apríla 1915 sa na hrebeni kopcov medzi obcami Valentovce a Čabalovce ( Sterkovce a aj Výrava) schyľovalo k Vekonočnej Bitke v Karpatoch. Dočítal som sa :
Súčasťou 2. pešej divízie bola aj 2. poľná delostrelecká brigáda (2. FAB), ktorá k 1.5.1915 disponovala 21. poľným kanónovým oddielom Landwehru (FKD 21), 26. poľným kanónovým oddielom Landwehru (FKD 26), I. oddielom 10. ťažkého poľného húfnicového pluku (sFHD 10) a štyrmi delostreleckými batériami dočasne pridelenými od iných delostreleckých útvarov.
Avšak dozvedel som sa že približne v mieste tejto lokality ( Valentovce a okolie) pôsobilo až 6 delostreleckých batérií. Zdroj uvádza, že boli situované približne v jednej línii.
Knižný zdroj:
...Cisárske Kráľovske velenie posilnilo svoje delostrelectvo 30,5 cm mažiarmi, ktoré od Volice začali páliť na ruské pozície v priestore Sukova, kláštora ( krásny Brod) a Čabaloviec.... Igor Slepcov Ozveny Karpát, r.3, č.39, 29.9.1993, s. 5
Batt.No15 bude podľa mna označovať skôr číslo batérie, ako rok, i keď číslo 15 značne nahráva roku 1915.
Všetko to boli len moje hypotézy, preto ich berte skôr informačne.
To: TEODOR- skús to oskenovať v najvyššej kvalite.....Možno by sa ten nápis dal identifikovať.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239239
Verze : 0
Citace - Pigi :
Mne daná fotka pripomína jedno miesto vo Valentovciach. Ale pokojne sa môže jednať aj o miesto z trojuholníka Čabiny-Volica-Valentovce. Toto je len moja domienka.
Pigi, z toho čo je na fotke vidieť špekulovať o presnej lokalizácii miesta s presnosťou určenia až na konkretnu dedinu (po 90tich rokoch) bez určenia jednotky a jej pohybu, je asi ako určiť presnú polohu vypadnutého vlasu na hlave (že: 101 vlas v 208 rade )
Citace - Pigi :
Avšak dozvedel som sa že približne v mieste tejto lokality ( Valentovce a okolie) pôsobilo až 6 delostreleckých batérií. Zdroj uvádza, že boli situované približne v jednej línii.
Neviem či som to teraz pochopil, ale máš predstavu, že v údoli Laborca pôsobilo 6 delostreleckých batérii vyzbrojených 30,5 cm mažiarmi? Na začiatku vojny (r. 1914) disponovala r-u. armáda 26 kusmi tejto zbrane (z toho dva kusy upravene na obranu už zmienenej Puly). Od augusta (srpna) do decembra (prosince) pribudlo 6 kusov a v roku 1915 ďalších 14 kusov, ale len 7 v prvej polovici roka (t.j.: do leta 1915). Reálny stav v čase veľkonočnej ofenzívy mohol byť pri naj-optimistickejších odhadoch 37 kusov. Osobne sa skôr prikláňam k číslu 30 (tj. bez dodaných zbraní za prvý polrok roka 1915). Tridsať kusov predstavuje 15 batérii vyzbrojených týmto 30,5 cm mažiarom. Neexistuje, aby viac ako 1/3 bola nasadená v údolí Laborca!!! Pre porovnanie pri nemeckom útoku na začiatku vojny boli nemeckej armáde prepožičané 4 batérie 30,5 cm mažiarov (prvý krát nasadené proti belgickej pevnosti Namur - august 1914). Podľa môjho osobného názoru nasadenie mažiarov v údolí Laborca je sporné (tie story o mažiaroch v údolí Laborca poznám, ale z historického hľadiska, je to veľmi nedôveryhodný zdroj). Ak tak maximálne jedna až dve batérie.
Citace - Pigi :
...Cisárske Kráľovske velenie posilnilo svoje delostrelectvo 30,5 cm mažiarmi, ktoré od Volice začali páliť na ruské pozície v priestore Sukova, kláštora ( krásny Brod) a Čabaloviec.... Igor Slepcov Ozveny Karpát, r.3, č.39, 29.9.1993, s. 5
Celkom by ma zaujímalo, odkiaľ mál pán Slepcov tento údaj, lebo z tohto popularizačnom článku to jasne nie je. Pokiaľ sa nemylím, vo svojich štúdiach už tento fakt nikdy nepoužil (možno sa mýlim, ak áno oprav ma).
Citace - Pigi :
Batt.No15 bude podľa mna označovať skôr číslo batérie, ako rok, i keď číslo 15 značne nahráva roku 1915.
Isto to označuje číslo batérie, s rokom to nemá nič spoločné.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239242
Verze : 0
Citace - Martin Drobňák :
Ak správne vidím, tak na fotografii by mal byť 30,5 cm moždir vz. 1911 (resp. 1911/16). Škodovácke závody v Plzni od roku 1912, do roku 1918 celkom vyrobili 102 kusov tejto zbrane (troch vzorov: 1911, 1911/16, 1916).
Z tohto počtu: 43 kusov zbrane vz. 1911 (časť upravená neskôr na vzor 1911/16) 28 kusov zbrane vz. 1911/16
Dokopy teda bolo vyrobených 71 kusov zbrane, ktorá by mohla zodpovedať tej čo je zobrazená na fotografii. Dva kusy tejto zbrane boli použité pri stavbe provizórnej delostreleckej batérie, ktorá chránila prístav v Pule.
Podľa toho mi vychádza, že ak jedná batéria bola vyzbrojená dvoma mažiarmi, tak týmto typom zbrane mohlo byť vyzbrojené maximálne 35 batérií.
Nie je na tej fotke uvedený rok? Vzhľadom na to, že existujú údaje o množstve dodávok tejto zbrane v jednotlivých rokoch bolo by ľahšie sa dopátrať k jednotkám, kde slúžila. Podobne sú známe aj miesta nasadenia týchto zbraní, čo tiež zvyšuje pravdepodobnosť identifikácie jednotky. Napríklad na východnom fronte boli dve batérie súčasťou výzbroje pevností Krakow a Przemysl - celkom 4 mažiare. V období 13.02. - 05.03. 1915 dve batérie (4 kusy) na strane nemecka vypomáhali pri obliehaní pevnosti Osovec a pod.
Akýkoľvek údaj by dopomohol k bližšiemu určeniu jednotky...
Zdroj: KUPKA, V.: Rakousko-uhersky 30,5 cm moždíř Škoda. In: Atm, roč. 38, 2007, č. 6., s. 72 - 75.
to sú zaujímavé informácie - iste by obohatili faktografickú časť - odkaz priamo na 30,5cm mažiar je zhodný s odkazom v mojom predchádzajúcom príspevku na lepšie foto trochu som blúdil v mojom archíve a našiel som ešte 4 kusy týchto mažiarov: v knihe Peter Jung, Darko Pavlovič: Rakousko-uherská armáda za první světové války; Computer Press,a.s.,2007 ISBN 978-80-251-1520-6 som našiel dve fotografie - jeden zo stavu ťažkého delostreleckého pluku v Haliči, druhý odfotený počas ofenzívy v južnom Tyrolsku (ten asi môžeme vylúčiť) jednu fotku som našiel v mojom archíve, ale nemám k nej žiadne info (pôvodne pochádza z aukra...to je všetko) posledná zobrazuje zničený mažiar počas bojov o údolie Isonzo (ten asi môžeme vylúčiť tiež ) takže ešte 67.....
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239244
Verze : 0
TO: Martin Drobňák
Miesto vytvorenia fotografie som len tak strelil, pretože mi skutočne pripomína jedno miesto. Ale to som uviedol len tak, koli spestreniu.
Šiestimi delostreleckými batériami som nemyslel 6 batérií vybavených 305 mm mažiarmi. Vzhľadom na rozsah konfliktu je jasné, že nebola 1/3 mažiarov nasadená v údolí Laborca.
K článku Igora Slepcova. Tento článok som prebral od vás. A nemyslím si, aby ho uvádzal bez príčiny a nejakých podkladov. Myslím si preto, že nasadenie mažiara v danej lokalite nie je len story.
PS: moje príspevky sú skôr odhadom a amatérskym pohľadom na danú tému, pretože nevidím do tejto problematiky až tak hlboko. Inak tvoje príspevky su fajn a duchaplné.
Za pochopenie vďaka
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239253
Verze : 0
Ak sa ti moja reakcia zdala prudká, tak prepáč. Kto ma pozná lepšie vie,že je to môj spôsob komunikácie, ale na druhú stranu, svoje závery podopieram vždy (aspoň sa snažím) argumentáciou.
K článkom pána Slepcova. Každý historik, ktorý píše svoje práce musí kriticky pristupovať k pramennému materiálu, ktorý má. V prípade, že píše popularizačný článok, tak miera "kritičnosti" je menšia, ako pri písaní štúdie. Čo tým mám na mysli. Údaj o použití mažiarov v údolí Laborca mohol mať napríklad z niektorej z obecných kroník, či dochovaného listu nejakého vojaka [uvádzam ako príklad!] (tj.: zdroj, ktorý sa domnieva, na základe subjektívnych dojmov, či sprostredkovaných informácii o prítomnosti 30,5 cm mažiarov v oblasti). Tento zdroj by bol pri písaní odbornej štúdie nedostačujúci a ľahko napadnuteľný. Pre potreby článku v regionálnom periodiku však bohate vyhovuje. V istom pohľade je aj dobre, že tam ten zdroj použije, lebo laického čitateľa upozorňuje na použitie najmodernejších zbraní (v tomto prípade jednej z najlepších ťažkých zbraní svojej doby - to, že bola používaná aj za II. sv.vojny to len dokazuje), čím docieli u čitateľa to, že poukáže na dôležitosť udalostí, ktoré sa na našom území v r. 1914 až 1915 odohrali. Pre nás je dôležité, že takéto údaje nesmieme preberať nekriticky, ale reálne do akej miery môžu zodpovedať skutočnosti. V prípade, že existuje hodnoverný prameň o nasadení mažiarov v údolí Laborca (vojenské hlásenie či pod.) - o ktorého existencii ja neviem, po skombinovaní s dochovanými svedectvami o použití týchto mažiarov by sme mohli už s istotou povedať, že škodovácke mažiare tu nasadené boli. Potom, môže nastúpiť fáza hľadania presného miesta, kde mohla fotka vzniknúť.
Na záver pre ilustráciu uvediem, čo predstavuje jedná mažiarová batéria (dve dela): Obsluha: 8 dôstojníkov 200 poddôstojníkov a mužstvo + 5 koní
Technika: 3 ťahače (pri ťažšom teréne 6 ks) 2 osobné automobily 9 nákladných automobilov * neviem či toto zloženie je platné pre československú armádu, v ktorej boli mažiare tiež využívané, alebo ešte pre r-u armádu. V podstate to však je jedno, keďže väčšie rozdiely tam byť nemohli.
Zdroj: KUPKA, V.: Rakousko-uhersky 30,5 cm moždíř Škoda. In: Atm, roč. 38, 2007, č. 7., s. 76 - 79.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239264
Verze : 0
Nie všetko je v poriadku. Tvoja reakcia nebola prehnaná a ostrá, bola na mieste. Skôr by som to mal byť ja kto najprv prehodnotí všetky fakty a informácie a až tak ich publikuje.
Inak teraz som už fakt na vážkach nasadenia mažiaka v údoli laborca. Avšak poľa mojho názoru by mohlo byť nasadenie mažiara aj celkom reálne. Teraz to súdim podľa rozsahu vtedajšej situácie a pohybe armád.
Navrhujem uzavretie diskusie o mažiaroch, keďže to nemá pre túto tému význam, skôr to berme ako oživenie strohých faktov.
PS: Prax učí
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#239276
Verze : 0
zdravím vás dnes sa mi podarilo získať ďalšie foto súvisiace s našou témou.....pokial sa nemýlim, foto bolo vytvorené pre vchodom do kaštieľa v Humennom
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#246656
Verze : 0
Tak tu vám prikladám porovnanie Teodorovej fotky so súčastnostou. Odhadujem, že prvá fotka pochádza z roku 1915.
Lev pred humenským kaštieľom vtedy a dnes.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#247417
Verze : 0
To Teodor: Veľmi pekné foto. Môžeš povedať niečo viac o jeho pôvode? Ešte som ho nevidel.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#247419
Verze : 0
Citace - Radoslav Turik :
To Teodor: Veľmi pekné foto. Môžeš povedať niečo viac o jeho pôvode? Ešte som ho nevidel.
kúpil som ho na aukre...zatial ni viac neviem, ale možno sa ešte dozviem viac, keď konečne dorazí - zatial ho ešte fyzicky doma nemám
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#247423
Verze : 0
foto dorazilo, ale zároveň prišlo aj malé sklamanie....na fotografii totiž nie sú r.u. vojaci ale členovia čs. armády tesne po osamostatnení sa Československa v roku 1918
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#248428
Verze : 0
A nemylim-li se, jde o prislusniky vysokomytskeho 30. pesiho pluku, ktery se ucastnil boju o Slovensko s Madary po I. svetove valce.
Velmi zajimavou publikaci o techto bojich z pohledu 30. pesiho pluku vydalo pred lety vysokomytske regionalni muzeum. Mohu se pokusit zjistit, jestli tam nejsou z Humenneho nejake pasaze.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#248463
Verze : 0
Tak tu mám také malý příspěvek k zámku v Humenném. Titulek zní: "Der Chef Des Feldsanitätswesens beim Feldlazarett in Homonna" Fotka je z publikace o pruské 25. rezervní divizi.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#249862
Verze : 0
Rakousko-uherské sanitní vozy v Humenném........
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#253893
Verze : 0
To Aksamit:
Pozrel som si fotografiu "Nástup pruskej divizie" (Labborztall 1.jpg). Som rodákom z obce. Porovnal som si foto s fotom z publikácie o obci vydanej v roku 2000, kde je pohľad na obec z približne tej istej pozície (zo stráne na pravej strane Laborca). Na prvý pohľad sa zdá, že priebeh panorámy kopcov oproti je identický!!! Rozdiely sú len v dolnej hranici lesov,ktoré teraz lúčovite zostupujú nižšie pozdľž drobných tokov,čo je vzhľadom na uplynutú dobu pochopiteľné (na úkor teraz menej obrábaných lúk a pasienkov). Sedí aj priebeh trate. Treba identifikovať ešte budovy. Nemáte kvalitnejšiu reprodukciu (v lepšom rozlíšení)alebo iný výrez,pokúsil by som sa s pamätníkmi identifikovať obkekty na vašej fotografii?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#285661
Verze : 0
Ignatios: Bohužel, toto je maximum, co se z fotografie dá vytáhnout. Nemám ji fyzicky, pouze v elektronické formě, takže není v mé moci lépe ji naskenovat, bohužel. Většina materiálů k tomuto tématu je velmi těžko sehnatelná, což potvrdí jistě všichni, kteří se o to pokoušeli. A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#285759
Verze : 0
Aksamit: Škoda. Chápem vzácnosť tejto snímky. Chcem sa však ešte spýtať. Aké je presné znenie textu pod obrázkom (fotografiou) z pôvodného zdroja? Nie je v texte zdroja aj nejaká odvolávka na tento obrázok? Ak áno, aký je text tejto odvolávky? Vo všeobecnosti každá fotografia má vedeckú hodnotu (hodnotu faktu),ak je k nej popis zobrazenej udalosti (čo?), dátum jej vzniku (kedy? - aspoň rok, alebo približné obdobie rokov). Každý ďalší údaj len zvyšuje jej hodnotu (kde?, za akých okolností?). Bolo by dobre uviesť aj zdroj (podľa pravidiel citovania), z ktorého je fotografia. Akýkoľvek ďalší údaj k fotografii, aj keď možno zdanlivo banálny z vášho pohľadu, by možno pomohol k identifikácii miesta jej vzniku a jej presnému výkladu. A vlastne len o to mne - nám ide.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#285870
Verze : 0
Ako som si všimol, po dlhšom čase sa tu oživila diskusia, ktorá sa tu dávnejšie rozbehla. Počas roka, keď bola táto diskusia ešte aktuálna, vypracoval som rekonštrukciu lokality.
Lokalita sa nachádza v obci Radvaň nad Laborcom, v údolí na pravej strane Laborca, presnejšie juhozápadne od železničnej stanice.
V čase vytvorenia fotografie som nemal po ruke GPS zariadenie, preto neuvádzam presnú pozíciu, avšak neskôr môžem uviesť vyznačenie lokality na mape.
Historicky by mala byť fotografia zasadená do roku 1915, presnejšie do obdobia Veľkonočnej bitky v Karpatoch, tj. obdobie koniec marca - máj .
Čo sa týka objektov na fotografii, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa malo jednať o obecnú školu. Dalšie objekty je ťažšie identifikovať kvôli kvalite fotky.
Ignatios: V podstate som tiež rodák z danej lokality . A snáď som aspoň trochu pomohol.
PS: Poprosím kritikov nech ma neukameňujú .
Rekonštrukcia lokality Radvaň nad Laborcom
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#285878
Verze : 0
Pigi: Blahoželám k rekonštrukcii! Predbehol si ma o chlp. Moja rekonštrukcia sa mala zakladať na porovnaní s fotografiou - panorámou obce z obalu publikácie, kde som bol, mimochodom, v úlohe vedúceho autorského kolektívu: A. Hnát a kol.: Radvaň nad Laborcom (1379 - 1999). Pamätnica obce. Vydal Obecný úrad v Radvani nad Laborcom, 2000, 242 s. ISBN 80-9683-70-1-X. Keďže išlo o montáž a do panorámy zasahoval iný obrázok, ktorý narušoval líniu kopcov na horizonte, zvolil som potom pohľadnicu obce s rovnakou panorámou (použitý podobný záber s iným výrezom), vydanú tiež v roku 2000. Môj záver ohľadom lokality je totožný s tvojím. Ide jednoznačne o obec Radvaň nad Laborcom. Záber z roku 1915 bol urobený na stráni na lokalite Diel (miestny názov Predná stráň), JZ od žel. stanice. Časť kopca naproti vpravo je Diel (k. 375,1) a časť kopca naproti vľavo je Čierťaž (k. 318,5)- údaje z turistickej mapy Laborecka Vrchovina - Dukla,1. vyd. ISBN 80-8042-012-2. Podlhovastý dom napravo je s veľkou istotou obecná škola (to ešte potvrdím výpoveďou pamätníkov). Jej výstavba bola ukončená okolo r. 1908. Priestor pred ňou smerom k trati bol voľný nezastavaný obecný pozemok, ktorý mal (odhad) šírku cca 40 m a dĺžku cca 200 m. V období 2. SV bola na ňom parná píla. Dnes je priestor zastavaný - Kultúrne stredisko s OÚ, predajne, Bytový dom p. Lesy SR (pozri komlex budov na terajšom fote vpravo v prostriedku). Ak sa nemýlim (zlé rozlíšenie) celkom vpredu pred týmto komplexom (smerom k horizontu) trčí pravý roh tejto obecnej školy. Na pôvodnom foto sa zdá (zlé rozlíšenie), že je tento priestor využitý na sústredenie zázemia nastupujúcej jednotky (povozy?). Ostatné domy vľavo polohou a uhlom zástavby medzi ními a železničnou traťou zodpovedajú terajšej skutočnosti. Stotožniť ich s dnešnými budovami alebo pozemkami by vyžadovalo nadľudské úsilie a bolo by to možno neúčelné. Rozhodujúca je budova obecnej školy. Tá totiž je osobitá a existuje aj v súčasnosti! Máme teda odpoveď na prvú otázku - kde to bolo. Treba zistiť aká pruská jednotka je na fote. Od toho sa bude odvíjať presnejšie dátovanie fota. Tebou označenú stránku sa mi nepodarilo otvoriť. Na dôvažok. Ak si autor súčasného fota na rekonštrukcii, potom sme menovci a možno aj genealogickí príbuzní. Ak si rodák, iste sa aj poznáme. Ako vidieť - všetko so všetkým súvisí (základný popud pre bádanie!), alebo ináč - náhoda je blbec.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#285900
Verze : 0
Radoslav Turík: Uvádzate, že "foto (Laborztal. Nástup pruskej divízie) ste videli v kolorovanej verzii u poľského kolegu Miroslawa Lopatu v Gorliciach. Ta jeho neuvádzala jednotku, ale iba miesto. Malo by to byť niekde pri Radvani nad Laborcom". Chcem vás poprosiť, či by sa vám prostredníctvom p. Lopatu nepodarilo zistiť niečo bližšie o zdroji odkiaľ pochádza foto, jednotke zobrazenej na ňom a časovom údaji. Ďakujem.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286005
Verze : 0
To Ignatios: Veľmi rád. Pokúsim sa ho osloviť, ale žiadam o kúsok strpenia.Do konca víkendu finišujeme na našej druhej publikácii. Takže tejto záležitosti by som sa venoval potom. Ak by som zabudol prosím pripomenúť cez SZ.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286009
Verze : 0
Ještě jednou jsem se pokusil vytáhnout z forografie maximum... Obrázek pochází z mnohasvazkové publikace C.H.Baera: Der Völkerkrieg, vydávané v letech 1916 - 1923 ve Stuttgartu.
Z textu ani popisku forografie není jasné o jakou německou jednotku se jedná. Jediné, co nám může v identifikaci pomoct je fakt, že na západní straně Laboreckého údolí byla nasazená 4. pěší divize. S největší pravděpodobností se tedy bude jednat o některý z pluků této divize. A.
Laborcztal
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286013
Verze : 0
Aksamit: Dobre! Vďaka. Prečítal som text pod foto ako: "Phot. (A.) (B)ruh(e) Deutsche Truppen beim Vormarsch in das Laborztal". V mojom preklade: "Fotografia - nasleduje skrátka mena a priezvisko autora. Nemecké vojská (=vojenské oddiely) počas (pri) ...... v údolí Laborca". Neviem presne preložiť to "Vormarsch". Zátvorky označujú neistotu pri prečítaní. Vedel by niekto z tohoto slušného rozlíšenia popísať druh vojska podľa uniforiem, veľkosť jednotky. Môže byť mierne vľavo vzadu za jednotkou zázemie vojska (povozy alebo stany) a celkom vzadu pred bielou budovou nejaký väčší stan? Mne sa to tak nejako javí. Biela budova je s veľkou istotou obecná škola. Je to staršia verzia snímky (podľa typu písma)ako foto na stránke uvedenej Pigim. Chýba už len tvoj zdroj. Stále sme však o kúsok ďalej!
Pozn. palič: Vormarsch = postup Tedy "Německé jednotky na postupu údolím Laborce"
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286030
Verze : 0
Aksamit: Ospravedlňujem sa ti za prehliadnuty zdroj. Veľká vďaka za všetky upresnenia
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286034
Verze : 0
Ignatios: nic se nestalo. Pokoušel jsem se spočítat jednotlivé vojáky... vypadá to na pětistup minimálně o 30 řadách - odhadem více než 150 pěšáků, což podsouvá myšlenku, že by se mohlo jednat o jednu kompanii (cca 250 lidí). Důstojník v popředí by pak mohl být Hauptmann, důstojníci za ním pak nejspíš poručíci (bohužel, poznat hodnost přesněji je nemožné). Všiml jsem si že vedle zástupu je jakoby cesta či vyjeté koleje... pakliže jste určili blíže místo focení, není v daném prostoru nějaká komunikace? Mohlo by to pomoci určit kam se jednotka přesouvala a z toho bychom mohli určit o jaký pluk se jedná. Bohužel podle vybavení vojáků se toho mnoho odvodit nedá, dokonce i znaky na pickelhaubnách jsou zakryté a čísla na nich také není vidět. To v pozadí jsou odstavené povozy.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286054
Verze : 0
Aksamit: Jednotka sa presúva po svahu mierne SZ smerom po nejakej možno poľnej ceste k hranici lesa. Svahy v podlesí boli využívané ako ja poznám, vždy ako lúky a pasienky. Stav vegetácie (trávy) na snímke by mohol svedčiť o skorom jarnom aspekte (apríl - máj)podobne ako obrábané úzke polia pod kopcami na druhej strane. Smerom na sever (na foto smer vľavo)pokračuje krajina odlesnenými svahmi s rovnakým využitím dolinou Laborca (proti smeru jeho toku) v smere Volica - Sukov - Krásny Brod - Medzilaborce popri železničnej trati . Na vojenskom cintoríne č. 1 (neďaleko miesta fotenia) je pochovaných 41 vojakov , z toho je 24 známych. Podľa príspevku I. Mjachkého, v odbornej publikácii o histórii obce v kapitole 1. svetová vojna, ide o ríšskych Nemcov z Beskiden Korps. Zomreli v rozmedzí od 4.4.do 13.5.1915. Zvyšní sú: neznámi vojaci (7), neznámi rakúsko-uhorskí vojaci (6) a neznámi ruskí vojaci (4).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286065
Verze : 0
Chlapi. Oceňujem vašu snahu o identifikáciu kompanie na fotografii. Avšak podľa môjho názoru je bezpredmetné venovať toľko času iba jedinej fotografii. Apropo, všetky údaje ktoré ste tu riešili sú už známe najmenej pol roka. opravte ma ak sa mýlim.
Ignitios: Za vaším záujmom o danú fotografiu už pomaly začínam hľadať nejakú vec. Je to iba obyčajná zvedavosť, alebo niečo iné?
Chlapi, keď už ste sa tak rozbehli, môžeme začať s rekonštrukciou dalšej fotografie...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286067
Verze : 0
Napadlo mě trochu rozvířit již ustrnulou debatu ohledně nasazení 30,5 cm moždíře v dané lokalitě...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286070
Verze : 0
Aksamit:
Neviem čo skôr napísať. Asi najprv, že pokiaľ je v popise fotografie názov Ökröske tak sa skutočne jedná o obec Volica. Ja som už dávno tvrdil že existencia nasadenia 305mm mažiarov v oblasti je dosť reálna. A práve táto fotografia dokazuje, že pán Slepcov vo svojich štúdiach uvádzal pravdivé informácie. Ak možem poprosiť, odkiaľ pochádza táto fotografia? neexistuje detailnejšia(kvalitnejšia) fotografia? Hlavne ten popis k fotografii by sa hodil.
Myslím si, že fotografia je autentická, pretože aj kóty v pozadí potvrdzujú moju hypotézu o ich umiestnení v obci.Samozrejme, je to moja amatérska hypotéza
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286071
Verze : 0
Mac Gyver: Nepovažujem to za zbytočné. Práve z detailov sa sklada výsledok. Fórum predstavuje slobodnú výmenu názorov. Po kiaľ sa diskutuje, pre niekoho možno aj o banálnych záležitostiach (a to je vec názoru), je to v poriadku. Neviem , čo si myslel konkrétne pod už prebádanými veciami. Sem s tým. Aj keď sa niektoré veci možno už na fóre spomínali, v nových súvislostiach nadobúdajú iný rozmer. Tej osobnej otázke na moju adresu nerozumiem. Znie mi tak trochu kádrovčícky. Mojím cieľom vždy bol a bude dôsledný záujem o veci a snaha vždy sa dopátrať faktov, alebo čo najviac sa k ním priblížiť. Neprofesne sa zaujímam o regionálnu históriu a genealógiu, preto ma zaujíma všetko, čo s tým súvisí. To je podstata môjho záujmu. Na fórum som sa dostal len nedávno, pri riešení konkretného problému. Toto fórum však považujem pre jeho vynikajúcu odbornú úroveň za výnimočné.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286089
Verze : 0
Nie.Svojimi otázkami som nesledoval nič konkréne, iba som si chcel urovnať to čo si myslím, poste chcel som len potvrdiť predstavu. Inak záujem aj o najmenšie a banálne detaily je pre človeka vec príznačná, veď človek je tvor zvedavý. A nebyť našej zdravej zvedavosti, možno by svet vyzeral ako v praveku .
PS: prečítajte si SZ
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286093
Verze : 0
To MacGyver: Môžem prosím ťa vedieť na základe čoho, si už dávnejšie tvrdil, že tu boli nasadené ťažké mažiare? Diskusia, ktorá tu bežala nič nedokázala a ani nevyvrátila. Tá fotka je super, ale dokiaľ sa neobjavila, nebol tu žiaden relevantný dôkaz o nasadení zmienenej techniky.Každý kto sa zaujíma o boje v údolí Laborca, narazí na povedačky o nasadení mažiarov. Problém je, že to nedokazovali, žiadne fotografie, ani archívne dokumenty. Ja netvrdím, že nasadenie mažiarov nebolo možné, ale potrebujeme to doložiť relevantnými zdrojmi. Apropo pán Slepcov. Poznal som ho osobne. Česť jeho pamiatke, ale kto ho pozná, dobre vie, že jeho bádateľská činnosť najmä v poslednom období bola dosť problematická. Jeho štúdie som čítal, ale presne z nich nie je možné zistiť na základe akých prameňov sa opierejú jeho tvrdenia o mažiaroch.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286127
Verze : 0
Radoslav:
No vtedajšia diskusia vyvrátila nasadenie mažiarov v údolí Laborca s tým,pokiaľ sa nemýlim, že to bola veľmi malá pravdepodobnosť aby sa mažiare nasadili práve tu, keď ich bolo vyrobené pomerne malé množstvo. Neviem prečo, ale každý radšej vyvracia informácie, ako ich potvrdzuje nejakými faktami. Práve v dobe diskusie som mal vlastnú hypotézu ohľadne nasadenia, mal som dokonca výpovede ľudí, ale nemal som vtedy dosvedčujúce revelantné dôkazy. Avšak aj ohľadne tejto fotografie by sa dalo diskutovať, či je alebo nie je autentická, či je lokalita uvedená v popise presná....atď. Avšak záleží to od uhlu pohľadu...optimisti budú vždy hľadať práve tie pozitívne stránky ktoré to dokazujú, a oponenti zasa stránky ktoré to vyvrátia. No a k pánovi Slepcovovi asi len toľko, že som ho nepoznal osobne, keďže v tú dobu som sa o túto problematiku nazujímal. Avšak neverím žeby si tento pán zámerne dovolil uviesť nejaké zavádzajúce informácie. Snáď vychádzal z informácii alebo zdrojov, ktoré nám nie sú dostupné. Informácia o mažiaroch sa predsa objaví aj v rôznych hláseniach, denníkoch a podobných dokumentoch....pokiaľ boli v danej lokalite nasadené. Neodporujem vaším tvrdeniam, len chcem poznamenať, že treba do tejto stránky vniesť optimizmu.
Osobne danú lokalitu poznám viac než dobre. a fotografia mi nápadne pripomína miesto v danej lokalite. Ak mi to čas dovolí, pripravím porovnanie fotografie so súčasnosťou. Možno to už konečne uzavrie zdĺhavú diskusiu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286142
Verze : 0
To Macgyver: V tom čo ste napísali ohľadne pána Slepcova je pes zakopaný. Spolu s Martinom Drobňákom a Matúšom Korbom sa už niekoľko rokov venujeme vojenským cintorínom a bojom v tejto oblasti. Bohužiaľ sme narazili na toľko nepresností v štúdiach pána Slepcova, že nás to núti k opatrnosti. Tým nechcem povedať, že máme na všetko patent, ale jednoznačne môžme spochybniť mnohé tvrdenia, ktoré pán Slepcov uvádza vo svojich štúdiach. Teda, kým nepoznáme presné zdroje z ktorých vychádzal,nemôžeme stopercentne dôverovať tvrdeniam pána Slepcova. Najmä ak sú jeho štúdie jediným zdrojom k našej diskusii. Bolo by potrebné získať nové zdroje, ktoré by vyriešili túto záležitosť.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286146
Verze : 0
To aksamit: Chcel by som potvrdiť, to čo už tu vravel Ignatios. Bolo by potrebné niečo k tej fotografii vedieť. každá informácia o zdroji, môže niekoho z nás naviesť k ďalším zdrojom a tým by sa naše špekulovanie mohlo dostať na pevnú pôdu faktov. Poprosil by som nejaký komentár k tej fotografii, jej pôvodu a pod. (samozrejme ak je to možné)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286147
Verze : 0
Dovolím si poznamenať, že fotografia s mažiarom pochádza z osobného albumu dôstojníka. ktorý v danej oblasti operoval.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286151
Verze : 0
To Macgyver: To ako prosim ťa vieš? pokiaľ viem fotku sem dohodil Aksamit. Alebo máš presné informácie o jej pôvode? pretože je rozdiel medzi tým čo si myslím a čo môžem dokázať.V odbornom výskume je tento fakt extrémne dôležitý. (napíšem ti sz, konečne som prišiel nato s kým rozprávam)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286154
Verze : 0
Fotografie pochází z alba fotografií, které pořídil důstojník 2. ID během svého působení v dané lokalitě. Popisek pod fotografií je jeho rukopisem. Aksi
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286155
Verze : 0
Pozerám, že sa znova rozbehla diskusia o nasadení 30,5 cm mažiaroch v údolí Laborca. Pripájam niekoľko mojich pripomienok a poznámok k tomu čo tu odznelo v posledných niekoľko odsekoch.
Za prvé musím podotknúť, že si nepamätám na to, aby v tejto diskusii bola vyvrátená možnosť nasadenia 30,5 cm mažiarov.
Citace - MacGyver :
No vtedajšia diskusia vyvrátila nasadenie mažiarov v údolí Laborca s tým,pokiaľ sa nemýlim, že to bola veľmi malá pravdepodobnosť aby sa mažiare nasadili práve tu, keď ich bolo vyrobené pomerne malé množstvo.
V diskusii, ktorá prebiehala som tvrdil, nie že nasadenie mažiarov nebolo možné, ale po spočítani dostupných kusov tejto zbrane som vyslovil nasledovné tvrdenie:
Citace - Martin Drobňák :
Neviem či som to teraz pochopil, ale máš predstavu, že v údoli Laborca pôsobilo 6 delostreleckých batérii vyzbrojených 30,5 cm mažiarmi?....Neexistuje, aby viac ako 1/3 bola nasadená v údolí Laborca!!! Pre porovnanie pri nemeckom útoku na začiatku vojny boli nemeckej armáde prepožičané 4 batérie 30,5 cm mažiarov (prvý krát nasadené proti belgickej pevnosti Namur - august 1914). Podľa môjho osobného názoru nasadenie mažiarov v údolí Laborca je sporné (tie story o mažiaroch v údolí Laborca poznám, ale z historického hľadiska, je to veľmi nedôveryhodný zdroj). Ak tak maximálne jedna až dve batérie.
Takže nikto v tejto diskusii nevyvrátil nasadenie mažiarov. Ani ja a ani nikto iný. Ja som zásadne spochybnil vtedajší zdroj tejto informácie.
Citace - MacGyver :
Neviem prečo, ale každý radšej vyvracia informácie, ako ich potvrdzuje nejakými faktami.
Tu sa ani nezhodneme v jednej zásadnej veci. Skúsim zjednodušene vysvetliť. Ak chceš ako historik (ale aj ako amatérsky historik, či bádateľ) byť objektívny, nemôžeš pri výskume sa snažiť vybrané informácie potvrdzovať, či vyvracať. Ako človek, ktorý sa snažíš čo najlepšie zrekonštruovať istú udalosť ktorá sa udiala, musíš sa najprv pokúsiť získať maximum informácii z pramenného materiálu. Následne musíš podrobiť prameň kritike (to som už vysvetľoval TU). Po kritike prameňa (prameňov) následne môžeš pristúpiť k rekonštrukcii danej dejinnej udalosti.
Napísane ešte jednoduchšie, nemôžeš isť do historického výskumu s tým, že potrebuješ niečo dokázať, lebo to zvádza k tomu, že následne miera kritickosti historika k prameňu v záujme dokázania už vytýčeného výsledku, môže byť nedostatočná. Nie je tu miesto pre žiaden optimizmus, či pesimizmus.
Konkrétne k vtedajšej diskusii...
Citace - MacGyver :
Avšak záleží to od uhlu pohľadu...optimisti budú vždy hľadať práve tie pozitívne stránky ktoré to dokazujú, a oponenti zasa stránky ktoré to vyvrátia.
Žiaden pesimizmus, iba obyčajná kritika pramenného materiálu. Keď táto diskusia vznikala, tak zdroje o nasadení mažiarov si mal predpokladám dva, na základe ktorých si mal "svoju" hypotézu:
1. štúdia I. Slepcova 2. výpovede ľudí
Nuž aj keď ma môžeš považovať za pesimistu, žiaľ ani jeden zdroj u mňa vtedy neobstal natoľko, aby som tvrdil, že 30,5 cm mažiare tu nasadené boli. U I. Slepcova totiž informácia o mažiaroch nebola použitá v štúdii, ale v popularizačnom článku (dal som si tu prácu a pohľadal som ho, takže presne: SLEPCOV, Igor: Bitka v údolí Laborca. In: Ozveny Karpát, 1993, č. 39, s. 5.). Nuž toto nemôžem považovať za dôveryhodný zdroj (prameň). Čo sa týka spomienok ľudí (práve z ktorých mohla vychádzať aj informácia s ktorou disponoval I. Slepcov pri písaní svojho článku), Ty si už predpokladám nerozprával s priamymi svedkami udalosti. Aj keby áno, "oral history" je síce fajn metóda, ale pri údajoch získaných pri takomto druhu výskumu treba byť veľmi opatrný. Spomienky sú síce fajn, ale časom blednú, sú skresľované a pod....
Takže aby som to zhrnul. To, že sa objavila nová fotografia 30,5 cm mažiara pri ktorom je popiska, že sa nachádza pri Volici je fajn. Aj tento prameň treba podrobiť kritike (čo sa tebe môže zdať ako pesimistické spochybňovanie "dôkazu", ale žiaľ už nejaký rok mi na škole vtĺkajú do hlavy iste pravidlá podľa ktorých sa riadi práca s pramenným materiálom). Ak sa naozaj ukáže, že fotografia vznikla na mieste ako to uvádza popiska (a áno, vyzerá to tak že vznikla), tak to bude fajn. Potvrdí sa dohad, o nasadení 30,5 cm mažiarov v údoli Laborca. Podotýkam dohad, ktorý sa nikto nepokúšal vyvrátiť.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286197
Verze : 0
No nedá mi aby som neobhájil svoje tvrdenia. Podľa všetkého sme sa asi správne dobre nepochopili. Žil som v tom, že hypotéza o nasadení bola vyvrátená práve tebou, a pokiaľ sa nemýlim, utvrdil si mi to aj mimo fóra.Takže neviem kde nastal problém v komunikácii.
Za ďalšie, myslím si že nie je veľmi spravodlivé porovnávať prácu ľudí ako som ja a prácu historikov. Je neadekvátne porovnávať taktiež výsledky práce. Predsa, obe strany používajú iný postup, preto aj výsledky môžu byť rozdielne.
Ja osobne vychádzam zo zdrojov ktoré mám k dispozícii ako laik. A moje hypotézy sa opierajú práve o tieto zdroje. Konkrétne teraz som vychádzal z článku pána Slepcova, výpovedí ľudí ktorých rodičia a prarodičia v danej lokalite žijú. Vychádzal som zo znalosti miestného terénu. A v neposlednom rade som vychádzal z fotografie. Ako tu bolo uvedené, táto fotografia pochádza z albumu dôstojníka, ktorý danou lokalitou prechádzal, čiže je to očité svedectvo i keď subjektívne. Snáď o tejto fotografii povie viac sám Aksamit, možno pridá nejaký pôvodný úryvok v nemčine.
Nechcem tu nič vyvraciať, iba obhajujem to čo som napísal.
Pokiaľ mi to dovolí čas, vypracujem porovnanie fotografie so súčasnosťou, nech sa diskusia ešte viac rozvíri:P.
PS:Veľakrát fámy a povedačky obsahujú viac pravdy ako oficiálne zdroje...A takto to fungovalo aj vtedy a funguje aj v dnešnej dobe
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286267
Verze : 0
Fajn, takže pekne postupne budem reagovať, aby diskusia ostala prehľadná.
Citace - MacGyver :
Žil som v tom, že hypotéza o nasadení bola vyvrátená práve tebou, a pokiaľ sa nemýlim, utvrdil si mi to aj mimo fóra.
Neviem, asi píšem nezrozumiteľne, ale pre istotu ešte raz. Ja a ani nikto iný na tomto fore nevyvrátil možnosť nasadenia 30,5 cm mažiarov v údolí Laborca. Použil som formuláciu, citujem:
Citace - Martin Drobňák :
Podľa môjho osobného názoru nasadenie mažiarov v údolí Laborca je sporné (tie story o mažiaroch v údolí Laborca poznám, ale z historického hľadiska, je to veľmi nedôveryhodný zdroj). Ak tak maximálne jedna až dve batérie.
Bola to reakcia na zdroje z ktorých si vtedy čerpal - a tie som spochybnil. MacGyver, treba čítať pozorne
Podobne aj pri našom osobnom rozhovore (tuším buď v Ňagove, alebo v knižnici pred besedou - však?), som sa vyjadril, že dokiaľ nebude prítomnosť mažiarov potvrdená hodnoverným prameňom, tak pre mňa je táto informácia sporná a ja ju určite šíriť nebudem (pripomínam, vtedy ešte nikto z nás nevedel o fotke, ktorá sa tu objavila pred nedávnom).
Citace - MacGyver :
Za ďalšie, myslím si že nie je veľmi spravodlivé porovnávať prácu ľudí ako som ja a prácu historikov. Je neadekvátne porovnávať taktiež výsledky práce. Predsa, obe strany používajú iný postup, preto aj výsledky môžu byť rozdielne.
Absolútne nesúhlasím. Napíšem to troška inak. Ak sa ja rozhodnem, že od zajtra začnem pracovať ako murár, tak nikto mi v tom brániť nebude aj keď som za murára nikdy neštudoval. To ale neznamená, že si budem ukladať tehly ako sa mi zachce. Musím ich ukladať podľa nejakého systému - pravidiel, ktoré musím dodržiavať aj keď som murárčinu neštudoval. Ak to nespravím, tak múr spadne - a to predsa nemôže byť mojim cieľom. Mojim cieľom je pevný a kvalitný múr ktorý murujem bez rozdielu toho či som študovaný murár (murár profesionál), alebo doktor medicíny či čokoľvek iné (murár samouk).
Podobne to platí v každom povolaní. Aj murár samouk (v tvojom prípade amatérsky historik, či bádateľ) môže byť žiadaným majstrom na stavbe, ale isté pravidla, postupy musí dodržiavať.
Citace - MacGyver :
Veľakrát fámy a povedačky obsahujú viac pravdy ako oficiálne zdroje...A takto to fungovalo aj vtedy a funguje aj v dnešnej dobe
No tak toto radšej nebudem komentovať. To aby sme začali uvažovať ako v norme ISO 690 zadefinovať citáciu fámy, či povedačky
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286270
Verze : 0
Navrhujem uzavretie tohto bludného kruhu o dokazovaní kto pravdu má a kto ju nemá, alebo čo sa má alebo nemá robiť ťa podobne. Predložíme tu všetky informácie ohľadne daného problému, všetky fakty a uvidíme kde je pravda.
Nebudem tu rozvádzať ďalšie tézy. A poprosím , ak smiem, daj mi trosku šance priučiť sa. Nemusíš hneď kritizovať každé moje slovo . Nie som v tomto obore príliš zručný, preto sa rád priučím. Veď nie každý je profesionálny historik .
PS: Skús trošku stručnejšie a menej citovať, pretože potom začínam strácať orientáciu v texte . A poprosím o zadefinovanie pojmu hodnoverný zdroj
Za porozumenie ĎAKUJEM
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286276
Verze : 0
K fotografii mažiaru vo Volici , by sa žiadalo upresniť Aksamitom, kde je uložené (deponované) foto a prípadne bližšie údaje o uvádzanom dôstojníkovi. Po tomto doplnení, by toto foto mohlo byť primárnym citačným zdrojom, a v prípade , že popis pod fotografiou sa v ďalšom dôveryhodne nespochybní aj dôkazom o prítomnosti mažiara v obci.
Aj literárny prameň I. Slepcova , uvedený popularizačný príspevok v Ozvenách Karpát, má určitú váhu a nedá sa úplne bagatelizovať. Dá sa považovať za sekundárny prameň. Svoje tvrdenia v príspevku o nasadení mažiara totiž nepodopiera primárnymi zdrojmi. Asi to nedovoľoval charakter príspevku, nedostatočný priestor v príspevku, možno to nepovažoval za potrebné tam uviesť. Slepcov bol pracovníkom vojenského múzea a dá sa predpokladať, že mohol mať pre nás zatiaľ nepoznané zdroje , na základe ktorých dospel k uvedenému tvrdeniu. Ako každý z nás , sa mohol, pochopiteľne aj mýliť.
Revízia prameňov je preto dôležitým momentom, ako ich kriticky posúdiť a vyabstrahovať z nich nespochybniteľné argumenty.
Existuje skica vojenského postavenia (z archívu Vojenského múzea vo Svidníku) na fronte zo 7.2.1915, ktorá je možno už zainteresovaným známa. Ak som ju dobre pochopil, Vo Vyšnej Radvani bol štáb 2.ID (2. JTD). Vo Volici 3. Jbrigkmdo. Rakúsko - uhorské vojska zaujímali vtedy postavenie pod Nižnými Čabinami. Pod kótou Kobyla bolo ľavé krídlo 24. JTD. Na popiske pod fotom mažiara je údaj už z neskoršieho obdobia , ale súhlasí prítomnosť 2. ID.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286281
Verze : 0
Hodnověrným zdrojem je například zdroj z dané doby a oblasti, třeba obecní kronika, deníkový zápis, zápis četnické stanice a podobně. Samozřejmě k hodnověrným zdrojům patří různé státním vojenské a podobné materiály. Vzpomínky pamětníků, se vzhledem k době stávají nedůvěryhodnými a pokud jde o vzpomínku na to co vyprávěl někdo jiný, nelze to brát za hodnověrný zdroj (to že ti někdo řekne že když byl malý děda mi vyprávěl... nelze brát za realitu, do hry vstupuje příliš mnoho faktorů které danou věc zkreslí). Zkus si to představit jako "tichou poštu" přenosem přes několik lidí se věc zkreslí, každý ji vnímá po svém a podle toho vypráví dál. Navíc by každá věc měla být ověřitelná, to lze u pramených zdrojů (nahlédnout do kroniky může v zásadě "každý", ale říci "slyšel jsem to" je neověřitelné, lze to udělat tak že je pořízen zápis (třeba na základě magnetofonového záznamu) a ten pak verifikován osobami které byly u daného rozhovoru, tím se daná vzpomínka zachytí v konkrétní podobě a nemění se s tím kdo a jak se ptá. Martin má určitě pravdu když upozorňuje že je rozdíl když napíšeš třeba že se cosi stalo tehdy a tehdy a nedoložíš to, pokud píšeš jen něco pro pobavení je to jedno i kdyby to nebyla pravda, pokud jde o historii mělo by to být něčím doloženo, třeba zdrojem (kniha) kde lze ověřit co píšeš. Stavět nějakou hypotézu na tom že si myslím že by to tak mohlo být, to prostě nejde, je nutno doložit že reálie byly nějaké (třeba že do prostoru xy dopadly granáty ráže 30,5) a na základě toho lze tvrdit že v okruhu dostřelu musely být zbraně této ráže, na tomto východisku pak lze odvodit, že zbraně byly třeba za vsí yz, protože tomu odpovídá třeba popis že obcí táhla armáda s těžkými povozi taženými tahači. To se navzájem doplňuje a umožňuje se solidní mírou jistoty něco tvrdit, jako zdroj je pak uveden zdroj o dopadu granátů, místní kronika a třeba kniha o zbraních (kvůli dostřelu). Takhle by mohlo "modelově" vypadat třeba pátrání po použití moždířů v kraji . Neznamená to že pokud narazíš na něco zajímavého nemáš to zveřejnit, ale mělo by jasně být uvedeno že jde o neověřenou doměnku a proč jsi k ní došel (to se běžně dělá, někdy se najde někdo kdo může doměnku doložit nebo vyvrátit). Jinak by se totiž mohlo stát, že někdo vezme nepotvrzenou věc za fakt a buduje další teorii na ní, což je samozřejmě plýtvání časem. Myslím že Martin se snaží k věci přistoupit co nejprofesionálněji, což je správné, ale doplnit třeba jednotlivé věci tak jak je děláš ty má také svou hodnotu. Pokud dokážeš přesněji popsat třeba vzpomínky pamětníka - pokud jde o přímého účastníka nikoli zprávy z druhé ruky - může to přinést třeba i důležité detaily. Třeba to kudy vedly cesty, může vysvětlit například umístění jednotek a zbraní. Myslím že to může být důležité právě při takové detailní věci jakou řešíte. Navíc místní znalost je nade všechny popisy. Pokud jsi na místě mnohdy zjistíš že dostat se někam není možné, byť na mapě či v popisu je to "snadné" (při návštěvě některých míst už jsem to zažil). To že historii děláme jako koníčka neznamená že bychom ji nemohli dělat dobře a třeba právě podobné místní pátrání obvykle v historii chybí (což je mnohdy škoda).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286282
Verze : 0
Čo sa týka článku Igora Slepcova v Ozvenách Karpát, tak ten bol publikovaný v roku 1993 a patril k prvým záležitostiam, čo Igor Slepcov na túto tému publikoval. Pomerne veľká časť článku čerpala inšpiráciu zo spomienok poručíka Pála Molnára veliteľa 5. roty 5. samostatného ženijného práporu (MOLNÁR, Pál: A Pozsonyi utászok gyalogharcban, kolektív autorov: A Felvidék és Kárpátalja hadtörténete 1914 – 1918, vyd. De Sgardelli Caesar, Budapest 1931). Časť informácii použitých v článku čerpal isto buďto z obecných kroník, alebo spomienok pamätníkov - čo aj v článku uvádza. Predpokladám, že aj ostatné pramene ktoré mal historik Slepcov k dispozícii mali charakter buďto spomienok priamych účastníkov bojov, alebo spomienok z kroník. Nerád by som špekuloval z čoho Igor Slepcov čerpal. Plne súhlasím, že ako sekundárny (podružný) prameň je tento článok užitočný a netreba ho bagatelizovať. [veľmi pekne to vysvetlil bitaxe]. Nakoniec čosi o potrebe takýchto zdrojov som tu už písal.
Žiaľ Igor Slepcov pred takmer dvoma rokmi zomrel a je ťažko sa dostať k materiálom ktoré mal mnohokrát aj vo svojom súkromnom archíve. Priznám sa, čo obsahuje archív Vojenského múzea vo Svidníku presne neviem. Pravdepodobne tam budú nejaké prepisy nahrávok rozhovorov s pamätníkmi.....Nuž o dôvod viac v decembri až januári tam skočiť a pozrieť sa čo je dostupné.
Citace - ignatios :
K fotografii mažiaru vo Volici , by sa žiadalo upresniť Aksamitom, kde je uložené (deponované) foto a prípadne bližšie údaje o uvádzanom dôstojníkovi. Po tomto doplnení, by toto foto mohlo byť primárnym citačným zdrojom, a v prípade , že popis pod fotografiou sa v ďalšom dôveryhodne nespochybní aj dôkazom o prítomnosti mažiara v obci.
Presne tak, niekedy pre niekoho úplne nepodstatné detaily dokážu doplniť mozaiku tak, že je následne možné sa odvolať ako na zdroj aj na fotografiu. Každá aj úplne malicherná informácia dokáže pomôcť (aj terénna rekonštrukcia, čo je práca napríklad pre Teba MacGyver).
to MacGyver: Za prvé nieje podstatné či je niekto profesionálny historik. Poznám mnoho ľudí, ktorí na diplome majú uvedený odbor história a historici to niesu. A už vôbec nie profesionálny. To čo je podstatné je pracovať podľa istých zaužívaných pravidiel.
Za druhé nesnažím sa ťa kritizovať za každé slovo. Jednoducho s Tebou vediem diskusiu. Aj VALKA.CZ mnohých naučila, že pri diskusii treba každý fakt podoprieť kvalitnou argumentáciou. Práve v týchto diskusiách sa človek najviac naučí, lebo ak je diskusia vedená na vysokej úrovni, tak núti človeka k dvom veciam:
1. Aby sa hlbšie zaoberal danou problematikou, čoho výsledkom je znova len zmysluplnejšia a kvalitnejšia diskusia 2. Aby pozorne počúval (v tomto prípade skôr čítal) svojich spoludiskutérov a následne jasne formuloval svoje postoje
Ono história je tak troška ako puzzle. Ak chceš zostaviť obrazec, musíš nájsť niekoľko zásadných kúskov skladačky. Tie zvyšné okrajové diely (napr. spomienky pamätníkov - aj sprostredkované) tiež majú svoje miesto v procese "skladania". Dokreslia Ti celkový obrazec.
Nuž pomôžem si bitaxom...
Citace - bitaxe :
To že historii děláme jako koníčka neznamená že bychom ji nemohli dělat dobře a třeba právě podobné místní pátrání obvykle v historii chybí (což je mnohdy škoda).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286305
Verze : 0
... z dochovaných písomných spomienok obyvateľa Sterkoviec (okr. Medzilaborce) na udalosti v 1. svetovej vojne - citujem originál v rusínskej reči: "... Ale fronta od nas je Halaškovom. Maďarska fronta niže Vyravy už len zos kanonov kuľi na nas padajuť. Zos Vilag už aj do Labirce ťažky kuľi 40. šteredcetky zos koľaju zos Radvane zos Koškovci. Keď jedna opala na chyžu to nič zos nej ne zostalo..."
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286425
Verze : 0
Ten rusínsky text je značne skomolený,až tak, že som mu úplne nerozumel (pritom absolútne rozumiem rusínsky!). Buď je zle prepísany Nerusínom, ktorý mu vôbec nerozumel, alebo viacnásobným prepisovaním sa tak skomolil, že sa v druhej časti citácie stráca význam (tam, kde sa hovorí o smeroch odkiaľ lietali náboje). Obsahovo je v texte snáď dôležitá zmienka o nejakom "kanóne", o ktorom sa hovorí ako o "štyridsiatke".
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286450
Verze : 0
Přidáme tedy pár dalších kousků do našeho puzzle... A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286491
Verze : 0
To Aksamit: Pekný album! Ťaháš tie fotografie ako kúzelník zajacov z klobúka. Čo tak ešte fotografia č. 48. Vidno, že ti nechýba zmysel pre humor. Napínaš a napínaš... Keby si ešte uviedol viac faktov o zdroji. To by si pomohol k tejto debate a rozuzleniu problému...
Pozdravujem I.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286501
Verze : 0
Doplňujúce poznámky: 1./ Opätovne opakujem - citoval som originál. 2./ Obsahovo ťažko zrozumiteľný pôvodný text sa asi ani nedá úplne presne preložiť. Kto teda rozumie rusínsky nech posúdi - čo tým chcel autor povedať. 3./ Áno, zaujímavý je údaj o kanóne štyridsiatke.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286506
Verze : 0
K písomnej spomienke zo Sterkoviec:
Pre tých, čo nerozumejú rusínsky by uvedený text v slovenčine vyzeral asi takto: "Ale front od nás je (na?, za?, pred?)Halaškovom. Maďarský front (je) poniže Výravy, už len z kanónov na nás strely padajú. Z Világ (Svetlíc) už aj do Labirca (Medzilaboriec)ťažké strely štyridsiatky z ..(?).., z Radvane, z Koškoviec. Keď jedna strela spadla na dom, tak z neho nič nezostalo ...".
Poznámka: Halaškov je chotárny názov v katastrálnom území Sterkoviec.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286531
Verze : 0
... k prekladu už len posledný doplnok. "zos koľaju" v preklade bude zaiste "zo železničnej trate". Potom vyvstáva otázka aké to boli kanóny ktorých strely ohrozovali Sterkovce i Medzilaborce?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286538
Verze : 0
Citace - ignatios :
K písomnej spomienke zo Sterkoviec:
Pre tých, čo nerozumejú rusínsky by uvedený text v slovenčine vyzeral asi takto: "Ale front od nás je (na?, za?, pred?)Halaškovom. Maďarský front (je) poniže Výravy, už len z kanónov na nás strely padajú. Z Világ (Svetlíc) už aj do Labirca (Medzilaboriec)ťažké strely štyridsiatky z ..(?).., z Radvane, z Koškoviec. Keď jedna strela spadla na dom, tak z neho nič nezostalo ...".
Poznámka: Halaškov je chotárny názov v katastrálnom území Sterkoviec.
Napada me, jestli vyrazem "zos koľaju" nemyslel autor, ze se strilelo i " z zeleznicni trate/z koleje". Je to jen uvaha, protoze Radvani i Koskovci prochazi zeleznice a po dobu utoku se mohla do ostrelovani zapojit i nejaka baterie umistena na vagonech. To je samozrejme spekulace, kterou mozna odmitne nejaky odbornik na RU delostrelectvo.
EDIT: Naprosto stejne, ale rychleji uvazoval mipome
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286541
Verze : 0
Ignatios: K tématu 305 mm moždířů v Laboreckém údolí jsem uveřejnil všechny fotografie, které mám k dispozici. A jak jsem již uvedl, jsou z alba fotografií, které během své vojenské kariéry nafotil RU důstojník - lékař, který v inkriminované době působil při 2. pěší divizi. Nevím, co více ještě dodat. Pokud chce některý z přispívajících badatelů používat tyto obrázky jako hodnověrný pramen ve svých elaborátech, věřím, že mu to příslušná ISO norma dovolí. A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286591
Verze : 0
To Aksamit:
Veľmi významne si prispel cenným dokumentačným materiálom o predmetnom mažiari. Všetky tie fotografie išli zaradom, akurát nebola zverejnená tá pod číslom 48, preto som trochu tiež žartoval. Myslel som si , že to bude nejaký tromf v seráli zverejnených fotografií. Celý môj príspevok bol však myslený v dobromyseľnom tóne, dúfam , že si to aj tak pochopil. Patrí ti veľká vďaka. I.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286594
Verze : 0
Po roku 1989 sa začali vo veľkom vydávať publikácie o histórii obcí, obyčajne pri príležitosti prvej písomnej zmienky o nich. Tie zo severovýchodného Slovenska obsahujú zvyčajne aj kapitolku o 1. svetovej vojne. Úroveň týchto publikácií je rôzna, mnohé tvrdenia si vyžadujú revíziu, ale mnohé údaje sú zaujímavé a môžu poslúžiť pre doplnenie problematiky. Z publikácie: "Čorný,I., Štefanko, A., Bača,I.: Čabalovce - Sterkovce.1494 - 1994. Vydal OÚ v Čabalovciach, 1994, 88 s." som z kapitoly "Čabalovce v 1. a 2. svetovej vojne" z textu o 1. svetovej vojne na 2,5 stranách prebral len tie celé pasáže, ktoré majú vzťah k našej téme a obsahujú nejaké faktické tvrdenia(sú v úvodzovkách). Bodkami som naznačil chýbajúci medzitext. ..... "Do Čabaloviec ruské vojská vstúpili prvýkrát v novembri 1914. Ich veliteľom bol generál Denikin, ktorý sa so svojim štábom ubytoval v priestoroch fary. O necelé tri týždne museli ruské vojská pod náporom maďarskej presily odstúpiť. Čabalovce a Sterkovce boli v rukách maďarskej armády do februára 1915, kedy sa ruské vojská znova prebili do nášho chotára. Od tej doby sa začalo ťažké krviprelievanie v bojoch na poliach a pastvinách v smere od Čabín a Valentoviec. Najťažšie boje boli na Javirskej, kde z priestoru Výravy do útoku vstúpili kozáci na koňoch. Padli tam ako ruskí, tak i rakúski velitelia, ktorí sú pochovaní vo Valentovciach. Radoví vojaci sú pochovaní na cintoríne nad Valentovcami. Bojové operácie pokračovali až do 6. mája 1915. Ich výsledkom boli tisíce mŕtvych". ..... "Od striel zhorelo v Čabalovciach 16 a v Sterkovciach 4 domy". ..... "O strašných bojoch na území chotárov Čabaloviec a Sterkoviec svedčia aj straty na oboch bojujúcich stranách. V kronike obce sa píše, že iba na vojenskom cintoríne v Sterkovciach je v hromadných hroboch pochovaných okolo 3000 padlých vojakov, ktorí boli pozvážaní zo sterkovského chotára. Mŕtvi z čabalovského územia boli pochovaní hromadne na vojenskom cintoríne v Ňagove. Zvoz a zakopávanie mŕtvych po vojne robili vojenskí zajatci s pomocou miestnych občanov". ....
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#286674
Verze : 0
Priložený obrázok: Náčrt postavenia vojsk zo 7.2.1915 medzi Radvaňou a Medzilaborcami.
Chcel by som poprosiť znalcov a presný výklad skratiek a označení na náčrte a popis situácie.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287021
Verze : 0
Vic v tom nevidim, ale pokud mas konkretni dotaz, zkusim zodpovedet.
Z te situace rozumim, ze 7. unora 1915 byl Sukov v drzeni Rusu a jejich predni pozice na jiznich svazich kot 381 - 412 - 496.
Rakusane meli v drzeni Nizne Cabiny a sve straze posilali az k Vysnym Cabinam. Nejsem si jisty, jestli to dobre odhaduju, ale linii drzely roty I. a II. praporu 6. pluku 2. pesi divize; na levym kridle pak pul praporu honvedu, na pravym kridle 24. pesi divize. Velitelstvi 3. pesi brigady bylo ve Volici.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287025
Verze : 0
Ako laik v tejto oblasti sa ešte chcem spýtať. Číslicami 1,2,3,4 sú označené roty(?)1. práporu 6. pluku (I./6 - je tam zreteľne vidieť) 2. pešej divízie. Na druhej strane číslicami 5, 6, 7, 8 sú označené tiež roty(?) 2. práporu 6. pluku (II./6 - je tam tiež zreteľne vidieť) 2. pešej divízie. V Nižnej Radvani (nad označením 2. JTD) je vlajočka - je tam štáb 2. pešej divízie? V Radvani mal vtedy sídliť štáb tejto divízie, ako som sa dočítal na fóre (generál Liposcak). Čo ešte znamenajú línie označené prerušovanými čiarkami a čo línie označené bodkočiarkovane?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287075
Verze : 0
Citace - ignatios :
Ako laik v tejto oblasti sa ešte chcem spýtať. Číslicami 1,2,3,4 sú označené roty(?)1. práporu 6. pluku (I./6 - je tam zreteľne vidieť) 2. pešej divízie. Na druhej strane číslicami 5, 6, 7, 8 sú označené tiež roty(?) 2. práporu 6. pluku (II./6 - je tam tiež zreteľne vidieť) 2. pešej divízie. V Nižnej Radvani (nad označením 2. JTD) je vlajočka - je tam štáb 2. pešej divízie? V Radvani mal vtedy sídliť štáb tejto divízie, ako som sa dočítal na fóre (generál Liposcak). Čo ešte znamenajú línie označené prerušovanými čiarkami a čo línie označené bodkočiarkovane?
S temi rotami je to podle meho nazoru prave tak, jak pises. Prapory se vzdy oznacovaly rimskymi cislicemi.
Ta vlajecka by skutecne mela oznacovat stab 2.JTD.
Linie oznacene prerusovanymi carami jsou hranice pusobnosti 6. pluku a ty "bodkocarkovane" linie budou patrne jenom vozove cesty, coz by asi slo porovnat podle stare mapy.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287076
Verze : 0
Všechno sedí, akorát mě mate fakt, že v rámci 2. pěší divize žádný 6. pluk neoperoval. 2.ID měla pod sebou dvě pěší brigády. 3. IBrig a 4. IBrig. V rámci třetí brigády, jejíž štáb je na mapce zachycen, operovaly: Infanterie Regiment 40, Bosensko-Hercegovinský Infanterie Regiment 4 a 4. prapor polních myslivců. Nikde žádná šestka... A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287096
Verze : 0
Citace - Aksamit :
Všechno sedí, akorát mě mate fakt, že v rámci 2. pěší divize žádný 6. pluk neoperoval. 2.ID měla pod sebou dvě pěší brigády. 3. IBrig a 4. IBrig. V rámci třetí brigády, jejíž štáb je na mapce zachycen, operovaly: Infanterie Regiment 40, Bosensko-Hercegovinský Infanterie Regiment 4 a 4. prapor polních myslivců. Nikde žádná šestka... A.
Predpokladam ale, ze vychazis z udaju ze srpna 1914. Jak sam vis, hodne se s prapory a pluky v ramci fronty handlovalo.
Ve stejne dobe byl Infanterie Regiment 6 podrizen 32. Infanterie Division (64. Infanterie Brigade).
Ted budu psat hodne ve spekulacich, ale jsou tu urcite teoreticke vazby. Hlavne proto, ze prave 32. Infanterie Division v dubnu 1915 bojovala pod sousedni 2. armadou v sektoru Zvola - Vysna Polana, myslim si, ze se snadno mohlo stat, ze byl 6. pluk docasne propujcen jine brigade/divizi - prave tak, jak to dokazuje vyse uvedena mapa.
Ted jde jen o to tuhle skutecnost nekde dohledat, potvrdit.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287160
Verze : 0
Zdravim vsetkych. Prvykrat prispievam na tomto fore. Zaujimam sa o danu tematiku prostrednictvom starych fotografii, pohladnic. Prikladam foto kostola poskodeneho pocas bojov na Zempline. Obec ma madarsky nazov Kocsa. Hladal som v lexikonoch, na internete, ale nikde som nenasiel takuto obec. Ze by ju premenovali pocas bojov? Vedel by mi niekto pomoct s lokalizaciou tohto kostola? Podla poradoveho cisla (14) pohladnice by kostol mohol byt niekde pri Krasnom Brode a Medzilaborciach. Dakujem.
Poskodeny r.k a g.k kostol na Zempline
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287238
Verze : 0
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287245
Verze : 0
Dakujem anij za odpoved, ale nebude to obec Zemplin. Obec Zemplin je prilis na juhu, tam sa ruske vojska nedostali. Ani vzhlad kostola nesedi. Prikladam dalsie tri fotky. Su z obce Dara, marec 1915. Na prvej fotke, asi v budove obecnej skoly (sudim podla napisu 'kriegschule' - mysleli to asi humorne) sedia v popredi ruski dostojnici. Tretia fotografia zobrazuje krasny, mohutny strom, niekde v chotori obce. Uz vtedy mal niekolko sto rokov. Neviete nahodou, existuje aj v sucasnosti? Mohol by to byt pamatny strom.
1915 III/11 (?asi 11?) Kriegschule in Dara
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287271
Verze : 0
To Kassai: S určitosťou 100 % ide o terajšiu obec Chotča v okrese Stropkov, dobový maďarskáý názov Hocsa (na fotografii je chybne uvedené Kocsa). Stotožnenie názvu obce - pozri na vyhľadávači heslo "Zemplín (župa)" , zobrazí sa ti dobová mapa Zemplínskej župy. Stotožnenie kostola - pozri stránku obecného úradu v Chotči: www.chotca.ocu.sk/ ,na lište cirkev je súčasná podoba r. k. kostola postaveného v roku 1910, ktorý je nespochybniteľne totožný s kostolom na tvojej fotografii. Mohol by si uviesť svoj zaujímavý zdroj ( autor, názov, miesto vydania, rok vydania). Ak sú tam ešte zaujímavé fotografie z oblasti horného Zemplína - terajšieho severovýchodného Slovenska mohol by si ich zverejniť na fóre. I.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287283
Verze : 0
kassai: Ak by si mohol, uveď pôvod fotografií. A ak by bolo možné skús predložiť kvalitnejšie foto, najlepšie oskenované.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287304
Verze : 0
Ako tu pozerám dosť sa to tu rozbehlo, preto som sa rozhodol pridať zopár fotografií z mojej zbierky.Je to iba zopár fotiek, tie zaujímavejšie.Dodávam že popis k fotkám nie preklad textu na fotografiách:D.
železničná stanica v Medzilaborciach
zničený rímskokatolícky i gréckokatolícky kostol v obci Chotča
kláštor (monastyr) v Krásnom Brode
kláštor (monastyr) v Krásnom Brode, rakúsko-uhorský vojak stojaci v ruinách
ruské línie, v pozadí monastyr
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287306
Verze : 0
Poprosím znalcov o preklad popisov.
nejaké stanovište v neďaleko Krásneho Brodu
ruskí zajatci
ruskí zajatci
ruskí zajatci
vojenský most v obci Veľká Poľana (dnes už zaniknutá obec)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287308
Verze : 0
nech sa páči, posledná fotografia:D.
rakúsko-uhorské stanovisko v obci Veľká Poľana
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287309
Verze : 0
K dobovým pohľadniciam: Na pohľadnici č. 22 a č. 23 je obec Smolník (okr. Snina) a zjavne aj na pohľadnici č. 24 kde predpokladám, že ide o opravu mosta. Zaiste zbytočne, ale predsa, je niektorá z pohľadníc na predaj?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287352
Verze : 0
Když už se nám tu míhají ty kostely a chrámy, taky něco přidám... A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287357
Verze : 0
Ignatios dakujem za urcenie obce. Ze to nebol tlaciarensky skriatok, svedci o tom aj dalsia pohladnica z Chotca, so zlym nazvom. Je na nej ludova skola a rusky zajatci, ktori odpratavaju rozvaliny. Na stranke obce sa pise o 100 vyroci zalozenia skoly. Mozno, ze budova existuje aj dnes?
MacGyver tie pohladnice su nadhera. Pocas vojny vysli dve taketo edicie. Sarosvarmegyei harcterek 1914-1915 / Bojiska Sarisskej zupy Az oroszdulta Zemplen 1914-15/ Rusmi plieneny Zemplin
Preklad textu niektorych vyobrazenych pohladnic: c.16 A laborczrevi bazilita monostor / kláštor (monastyr) v Krásnom Brode c.18 A laborczrevi bazilita monostor templom/ kostol kláštora v Krásnom Brode 18-ka je iny zaber tej istej budovy 16? c.19 Orosz drotsovenyek .../ Ruske linie s ostnatym drotom ... c.20 Orosz szallasok .../ Ruske ubikace pri ... c.23 Orosz foglyok munkaban .../ Ruski zajatci v praci ... c.24 Romok eltakaritasa .../ Odpratavanie ruin ... c.26 A nagypolanyi templom es hadi-hid / Kostol vo Velkej Polane a vojensky most (vojakmi vybudovany) c.28 Katonaink teli szallasa a nagypolanyi szoros elott / Zimne stanoviste (ubikacia) nasich vojakov pred priesmykom pri Velkej Polane
Tri fotografie z obce Dara som ziskal od zberatela na burze, kazda ma vzadu text Dara 1915 III. Scener nemam, ale zamenim to foto za vacsie rozlisenie. (fotim s Olympusom).
Predpokladam, ze pohladnice nie su na predaj. Pri duplikatoch by som mal zaujem o vymenu.
Aksamit, tvoja fotografia je prva, na ktorej vidim klastor este neposkodeny. Takze az po 4. februari 1915 bol zruinovany.
A este pripajam dalsie pohladnice.
Vie sa kde mala rodina Olahova kuriu v Humennom?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287375
Verze : 0
Vrátil bych se ještě k 6. pluku. I kdyby byl dočasně podřízen velitelství 3. brigády (a myslím, že to není divoká spekulace - naopak), tak podle toho co vím I./6. prapor byl v té době podřízen 6. horské brigádě...tož su z toho náčrtku zmaten...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287385
Verze : 0
Mipone: keďže nie som majiteľom fyzických fotografií, nie sú na predaj.
kassai: áno fotografie 16 a 18 sú ten istý objekt, z iného uhla.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287390
Verze : 0
To Kassai - k trom fotografiam z Dary:
Dara (súčasný okres Snina) už neexistuje, obec bola zatopená vodami Starinskej vodnej nádrže. Neexistuje teda objekt školy na prvej fotografii. Dnes môže byť len upomienka v nejakej literatúre o tejto škole, alebo sprostredkované spomienky pamätníkov (prerozprávané spomienky pamätníkov),lebo pamätníci v plnom zmysle tohoto slova už nežijú. Na všetkých troch fotografiách je preto najzaujímavejšie ich dátovanie a miesto (za predpokladu, že nejde o nejaky podvrh a popisky sú pôvodné). Sú potom dobovým dokumentom a analyzovať pri lepšej kvalite snímok by sa dali nejaké zaujímavosti okolo uniforiem, a s veľmi veľkou dávkou šťastia - nejaká osoba na nich! Na tretej snímke je pravdepodobne starý mohutný dub (súdiac podľa habitusu stromu a vzhľadu kôry)s obvodom kmeňa v prsnej výške niekoľko metrov. Takých obrovských stromov na tomto území nemohlo byť veľa. Takýto strom mohol skutočne existovať na území obce, alebo niekde na blízkom teritóriu. Je aj tretia fotografia skutočne z Dary? V okrese Snina je v súčasnosti len jeden štátom chránený starý dub v obci Dúbrava(pozri - www.regionsnina.sk). Tvrdiť o tomto strome z Dúbravy, že by mohol byť možno tým dubom na fotografii údajne z Dary môže byť v súčasnosti len výslovne teoretická úvaha. Vyžadovalo by si to ďalšie zhromažďovanie argumentov a ich analýzu. I.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287438
Verze : 0
Dub? A nezůstává na dubu náhodou alespoň část listí i přes zimu ? Podle drobných větviček usuzuju spíše na Tiliu tedy lípu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287443
Verze : 0
Pravdepodobnosť zámený názvu na fotografii je dosť možný, keďže prechádzajúce armády nepoznali daný kraj dosť dobre. Je možné že popisy boli na fotografiu dopísané neskôr, keď sa už dotyčný nachádzal niekde inde. A práve vtedy si mohol fotografiu zatriediť medzi "fotografie z Dary" a práve tu došlo k chybnému popisu. Toť môj názor.
500-ročný dub v obci Dúbrava
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287460
Verze : 0
Na obrázku je jednoznačne lipa. V Dare pri drevenej cerkvi sa nachádzal dub a pod nim nižšie stála stará lipa. Ani jeden strom už nestojí. V pozadí za lipou je dolinka v smere pod sedlo Karcaba ku Príslopu. Pripájam foto z roku 1924, na ktorom v doline pod cerkvou je diskutovaná lipa. Za dreveným kostolíkom bol zriadený vojenský cintorín, ktorý je v súčasnosti opravený. Ak by chcel sa niekto viac dozvedieť o vojenských cintorínoch v tejto oblasti nech sa pozrie na stránku www.stakcin.eu , tam vediem údaje o stave vojenských cintorínov v kapitole história/vojenské cintoríny.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287461
Verze : 0
Ešte: - k dare, foto č. 02 - sú tam rak-uh. vojaci a pozadí je vrch Opaleniny. - foto (Mac Gyer) - old Hé 18: úprava cesty v Smolníku - vpravo gréckokatolická cerkva a v pozadí ruiny školy, - old Hé 19: na fotografii je úprava vojenského cintorína, ktorý je tam dodnes. Viac na www.stakcin.eu V Smolniku po fronte ostal i jeden kameň na ktorý vojak rakúsko-uhorsky vojak vyrýval texty s menami. Po druhej svetovej vojne ho dali komunisti odstrániť a časť z neho je dnes v miestom potoku. - old Hé 20: i keď je tam napísané Smolník v skutočnosti je fotografia z obce Ruské zhruba z jej stredu. V pozadí je vidno perfektne Ruské sedlo. - old Hé 21: ruina cerkvi, ta existuje dodnes, pretože ju už nikdy neopravili, ale postavili si v dedine na inom mieste novú cerkvu. Z veže cerkvi bola postavený pomník - kamenná rotunda, ktorý bol v tomto roku opravený. Viac na www.stakcin.eu - old Hé 22: miesto, ktoré je nafotografii sa nachádza medzi obcami Veľká Poľana a Starina, poniže rázcestia zo Smolníkom. Bol by som povďačný majiteľom spomínanývh foto + dary za ich zaslatie v lepšej kvalite do môjho archívu. Dík.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287462
Verze : 0
Davam na prečítanie dva články o krypte - kostnici ruských vojakov pod pravoslávnou cerkvou v Osadnom.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287490
Verze : 0
To Deesis - k lipe z Dary:
Chcem sa spýtať, ktorý strom na tvojej fotografii je lipa z Dary, ktorá by mala byť totožná s lipou od Kassaiho.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287491
Verze : 0
Na tej fotografii vpravo vedľa cerkvi je dub - mám aj iné foto, kde je celý ten dub. Lipa je v pozadí dole pred cerkvou (vidno jej siluetu). Tú dolinku za lipou veľmi dobré poznám.Prakticky až do vysídlenia obce sa prakticky nezmenila zárastom. Na jeho fotografii z 1915 roku je určite lipa a nie dub. Som lesník, takže to dobré poznám z foto. Tá lipa stála niekde, ako dnes stojí nová murovaná pravoslávna cerkva, resp. trocha pre ňou. I ta druha fotografia musela byť urobená blízko oproti lipe, ale za potočikom za niektorým domom. A v týchto miestach niekde stála i škola, ale kde presne musel by som sa pozrieť.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287494
Verze : 0
To deesis:
ďakujem za vysvetlenie. Tvojími príspevkami sa teda potvrdila autenticita fotografii z Dary od kassaiho, čo ho - i bližšie popisy terénu - iste poteší. Aj z toho vidieť, že "viac hláv - viac rozumu". Jeden nemôže vedieť všetko. Ale z viacerých názorov sa dá dospieť k správnym záverom. Dôležité je len poskytnúť ten impulz, tú možno zatiaľ nezverejnenú fotografiu... Ak je foto nezverejnené má svoju hodnotu len pre vlastníka. Až po zverejnení má však hodnotu faktu, čím sa jeho hodnota dostáva do úplne inej polohy. To preto tak bazírujeme na tom, aby sa uviedol pôvod fotografie a jej výklad, aby sa tak vyobrazenie na nej dostalo do konkretného časovo-historického kontextu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287506
Verze : 0
Umiestnil som fotky obce Dara vo vacsom rozliseni, na povodne miesto. Fotografie som kupil od zberatela - obchodnika. Odkial ich mal on, to neviem. Su male, asi 6x9 cm (teraz ich nemam po ruke). Prve foto je urcite autenticke, vydno na nom napis '1915 III/11 Kriegschule in Dara'. Myslim ze je to 11-ka. Zo stola visia nejake noviny, asi frontove. Text 'Orszagos erdek' . Orszag - stat, erdek - zaujem. Teda 'statny zaujem', alebo 'zaujem vlasti' - mozno to suvisi s tym, ze boje vtedy uz zasiahli Uhorsko. Dalsie dve fotky maju ceruzou napisany text 'Dara 1915 III'. Ten s tym stromom ho ma na zadnej strane. Fotograficky papier u vsetkych troch je tenky, ale fotky sa farebne lisia.
Deesis, ja na druhom foto nevidim tu siluetu. Keby sa dala dat na foto cervena bodka.
Tak a este nieco nove:
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287525
Verze : 0
Na pohladnici Prislopu je asi lesna zeleznica, uzkokolajovka.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287526
Verze : 0
Druhá fotka (murovana cerkva)je na ukážku, kde asi ta lipa v minulosti stála. Dnes už nestoji. Táto fotka je z roku 2007. Sory ak som to napísal nezrozumiteľne. Ten Prislop nie je asi náš Prislop na Slovensku. Nič známe mi to nepripomína a ani silueta hôr ma nevie zorientovať ani božia muka a už vonkoncom nie železnička či taky rovný pľac. Teoreticky by tam počas vojny mohla byť aj nejaka úzkokoľahjka, keď po prelome Kornilova cez Ruské sedlo v novembri 1914 na Sninu rakúsko-uhorske vojska sa snažili ich odrezať práve cez Príslop a Daru, pričom využili na zásobovanie uzkokoľajku Zábroď - Kolbasov. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude Príslop na Zakarpatsku. Z vojenského cintoríne (zložka vo vojanskom archíve)v Príslope sa zachovali 3 mapky. Pri ich porovnávaní sa zistilo, že dve sú z Príslopu v Uličskej doline a tretia je z Píslopu na Zakarpatsku, kde je taktiež vojenský cintorín. Usudzujem, že aj táto fotografia je zo Zakarpatská. Chotár nášho Prislopu poznám dobré, ľudia by si pamätali úzkokoľajku a taktiež takýto výrazny kríž a budovy v pozadí.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287530
Verze : 0
Nakoniec nebude to ani slovenský Príslop ani zakarpatský Príslop. Bude do dedina Príslop v Poľsku za Ruským sedlom pri Cisne. Na fotografii je sedlo Príslop na ním v nadmorskej výške 680 metrov. Tu dodnes existuje a funguje úzkokoľajka postavená v roku 1904, tzv. Biesčadska úzkokoľajka.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287534
Verze : 0
Vie mi niekto pradiť čo je to za delo. Foto by údajne malo byť z obdobia 1. sv. vojny zo Zboja.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287583
Verze : 0
Pripajam ešte 4 sporné foto: - 2 x Chotča: údajne by to mal byť drevený kostolík v Chotči??? - 1 x nezmamy cintorín: Vojenský cintorín z Horného Zemplína??? - 1 x Ladomírova: drevená cerkvá v Ladomírovej???
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287718
Verze : 0
Dělo je s velkou pravděpodobností 10cm Feld-Haubitze M.14 tedy polní houfnice používaná R-U armádou, výrobcem byla Škoda Plzeň.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287721
Verze : 0
V knihe "Derevjani cerkvi" vyd. MUK Svidník, č.5, r.1971 sa neuvádza existencia drevenej cerkvi v Chotči. Na str. 244 uvedenej knihy je foto cerkvi v Ladomírovej (cerkva zaiste totožná s prezentovanou fotografiou).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287762
Verze : 0
Na stránke obecného úradu v Chotči www.chotca.ocu.sk/ sa spomína aj drevený zaniknutý kostol. Treba preveriť aj túto stopu. Drevená cerkev na fotografii č. 4 sa podobá na cerkev v Ladomírovej. Možno by však bolo užitočné urobiť aj súčasné foto cerkvi z rovnakého miesta ako je na pôvodnom vyobrazení, a porovnať obe snímky.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287768
Verze : 0
Zisťujem, že sa tu rozbehla veľmi zaujímavá debata Tie dobové fotografie sú fakt super! Poskytujú veľmi autentický pohľad do minulosti. Tento historický „obraz“ doplním historickým „zvukom“ a nechám zaznieť hlas účastníka bojov v údolí Laborca pri Krásnom Brode.
Jedná sa o svedectvo Nikandra Andrejeviča Grigorjeva, ktorého vojnový osud zavial na územie severovýchodného Slovenska. N. A. Grigorjev sa narodil 19. novembra 1882 v obci Trojicke v Novochoperskom újazde Voronežskej gubernie a do armády bol povolaný ako 32-ročný: „Mobilizovaný som bol 1. januára 1915 v meste Novochopersk. Zaradili ma do 11. roty 7. záložného práporu a slúžil som tam ako pisár až do 16. februára. Následne som bol odvelený na rakúsky front a dorazil som do obce Krásny Brod pri mestečku Medzilaborce. Vymenovali ma za veliteľa družstva v počte 12 vojakov. Všetci moji muži boli „krstňatá“, tak sme nazývali zmobilizovaných záložníkov, ktorí pochádzali z rovnakej oblasti.
Do Krásneho Brodu sme sa presunuli v noci za tmy, pretože frontová línia viedla neďaleko obce. Hneď po príchode ma poverili, aby som spolu s piatimi „krstňatami“ odišiel hliadkovať pred našu prvú líniu. Poslušne sme sa odovzdali vôli Božej a pripravovali sme sa vyraziť, aj keď všade naokolo bola tma a terén sme nepoznali. „Čo budeme robiť? Kadiaľ pôjdeme?“ – pošepky sa zhovárali moji kamaráti. Strach z neznámeho mal veľké oči. Považoval som za potrebné ich povzbudiť a povedal som – „Bratci, prisahali sme nášmu Cárovi, že vo viere a pravde vydržíme všetky vojnové trápenia, zimu, aj hlad. Sme predsa obrancovia vlasti a musíme svedomito plniť rozkazy našich dôstojníkov. Odvážne vyrazíme na hliadku a potom sa uvidí, čo ďalej.
Najedli sme sa, vzali opasky aj s nábojovými sumkami, na chrbát si hodili vojenské batohy a do rúch sme chytili naše staré prehrdzavené pušky. Takto vystrojení sme sa vybrali do priestoru pred našou prvou líniou. Bol už neskorý večer okolo desiatej hodiny a panovalo zlé počasie. Sneh zmiešaný z dažďom sa nám lepil na oči. Po neznámom teréne sme sa pohybovali ako slepí. Celí premočení sme došli do úžľabiny a začali sa radiť. „Ísť ďalej? Ktorým smerom?“ Počuli sme zriedkavé výstrely z pušiek a guľky s hvízdaním prelietavali nad našimi hlavami. „Ostaneme v úžľabine“ – povedal som kamarátom. Posadali sme si tesne jeden vedľa druhého a začali fajčiť. Robili sme to opatrne, aby nepriateľ nemohol uvidieť svetlo. Čím viac sa ochladzovalo, tým viac sme sa tlačili jeden k druhému a vzájomne sa zohrievali.
Nakoniec studená a mokrá noc prešla a pomaly začalo svitať. Uvideli sme, že sa nachádzame iba sto metrov od línie nepriateľských zákopov. Po úžľabine sme sa vrátili k našej línii a dôstojníkovi som ohlásil, že počas hliadky sa nič zvláštneho nestalo. Veliteľ našej čaty bol spokojný a poslal nás naspäť do Krásneho Brodu, kde sa nachádzala poľná kuchyňa. Povedal mi – „Tam sa naraňajkujete a pôjdete do domu číslo 124. Chalupa sa nachádza vpravo od kuchyne. Oddýchnite si tam a vysušte svoje uniformy“. Keď sme došli ku kuchyni, tak sme žartovali a prehlasovali, že šiesti čudáci z nočnej hliadky sa chcú poriadne najesť. Dostali sme to čo obvykle – polievku s kúskom mäsa. Zahnali sme hlad a odobrali sa do určenej chalupy. Vnútri bolo teplo a útulne ako doma, tak sme si ľahli pospať.
Onedlho nás prebudil veliteľ roty, ktorý spolu s veliteľom čaty vošli do chalupy. Vyhlásili nám pohotovosť a oznámili, že nepriateľ vedie silnú delostreleckú paľbu a naše jednotky ustúpili z prvej línie. Keď odišli, tak som svojim chlapom povedal – „Bratci, musíme byť pripravení! Buď nás pošlú dopredu, alebo nám nariadia stiahnuť sa. Oddychovať budeme po skončení vojny“. Avšak Nelko ma poslal do čerta a povedal, že sa chce po nočnej hliadke vyspať. Zvalil sa na podlahu a pod hlavu si položil kôpku slamy. Černouchov sa zasmial a ľahol si vedľa neho. Zajcev a Rybakov sa pozreli na mňa ako budem reagovať. Tiež sa im chcelo spať, ale báli sa ľahnúť bez môjho súhlasu. Jedine Strachov ostal po mojom boku a začal sa modliť. Pripojil som sa k jeho modlitbe. To isté spravil ešte jeden kamarát, ostatní traja zaspali.
Predpoludním okolo deviatej hodiny delostrelecká paľba utíchla. Počul som ako si Strachov šepká – „Bože náš, my sme ľudia Tvoji, spas nás a vyslyš modlitby naše“. Díval som sa na neho a pomyslel som si, že toto je skutočný veriaci hrdina ruskej armády. Do očí sa mi tlačili slzy a mal som pocit, že nás čaká osud námorníkov z krížniku Varjag. Čaká nás smrť pod vlnami – nie však pod vlnami japonského mora ako v roku 1904, ale pod „vlnami“ Karpát v roku 1915. Tento deň mi utkvel v pamäti - bolo 2. marca 1915. (Podľa súčasného gregoriánskeho kalendára 15.3.)
Prebudil som spiacich kamarátov, ktorí boli takí unavení, že nepočuli ani dunenie delostreleckej paľby. Vyzerali oddýchnutí a dúfali, že dostaneme rozkaz k ústupu. Do chalupy zašiel rotmajster Varjuchin a spýtal sa ako sa máme. Porozprával som mu o našej nočnej hliadke. On sa iba zasmial a povedal – „Nečakal som od vás, že to takto prakticky vyriešite. Priznám sa, prekvapili ste ma. Vojna je vojna. Keby si Ty, Grigorjev, vedel, čo všetko som už zažil na fronte. Všetky tie útoky a ústupy, k tomu dve zranenia...“ Potom sa pozrel na hodinky a povedal – „Už prešlo poludnie, je pol druhej, a obed sa ešte nerozdával. Postarám sa o to. Vy zatiaľ oddychujte, pretože situácia sa momentálne upokojila. Ale nedá sa vylúčiť, že večer pôjdeme do útoku.
Po tomto rozhovore sme si všetci ľahli spať. Na vojne je spánok najdôležitejší a vo sne človek zabúda na všetko trápenie. Snívalo sa mi, že som v chráme a vidím svojho zosnulého otca Andreja Petroviča. Poprosil som ho, aby nechal odslúžiť omšu za Aleksandra... Zobudili sme sa až na druhý deň ráno, dali sa do poriadku a podišli sme k poľnej kuchyni. Spravili sme si horúci čaj a naraňajkovali sa. Komu už došla zásoba chleba, s tým sme sa podelili. Potom sme fajčili machorku a žartovali. Rybakov sa díval do prázdnej misky a hovoril – „Palacinky moje, palacinky milé, kde že ste sa skryli?“ Všetci sa smiali, keď v tom sme začuli explóziu. Delostrelecký granát dopadol neďaleko našej chalupy, sklenené tabuľky na oknách sa zatriasli. Náš smiech sa zmenil na modlitbu a ja som povedal – „Rodáci moji, zahynieme pod vlnami karpatského mora“. Počuli sme letieť druhý delostrelecký granát, ktorý o chvíľu explodoval neďaleko miesta, ktoré zasiahol predchádzajúci granát. Vtedy sa prestal smiať už aj Rybakov a začal sa modliť. Tretí delostrelecký granát zasiahol poľnú kuchyňu, ktorá začala horieť. Objavili sa zdravotníci s nosidlami a začali zbierať ranených. Ďalšie granáty už neprileteli, ale my sme ostali radšej ležať pritisnutí k stene našej chalupy. V plnej výstroji sme čakali na ďalšie rozkazy.
Podišiel veliteľ čaty a nariadil – „Grigorjev, dnes ide Tvoje družstvo do prvej línie. V zákopoch bude rotácia“. Na základe jeho rozkazu som zhromaždil svojich 12 mužov, ktorí boli bez pušiek. Ironicky som to komentoval – „Nemusíte sa báť, proti Rakúšanom pôjdeme so zovretými päsťami“. Dôstojník však veci uviedol na pravú mieru – „Pušky dostanete od vojakov, ktorých vystriedate v zákopoch“. Do večera sme mali voľno a potom si po nás prišiel veliteľ čaty, aby nás odviedol do prvej línie. Kráčal vpredu, ja som šiel druhý a „krstňatá“ išli za nami. Naokolo bola nočná temnota, ktorá v nás vyvolávala strach. Za chladnej a mokrej noci sme dorazili do prvej línie. Zákopy boli plné vody a blata. Posadali sme si do nich a čakali. Po chvíli sa k nám po bruchu priplazil rotmajster a spýtal sa – „Ako sa máte, chlapi?“ Neňka mu odvrkol – „Sedíme vo vode, je nám zima a sme úplne premočení“. Nemohli sme nikam ísť, nikomu sme sa nemohli posťažovať a museli sme to jednoducho vydržať. Táto noc bola veľmi ťažká a nekonečne dlhá. Čas strávený v mokrých zákopoch si zapamätám do konca života...“
Na tomto mieste sa vojnové zápisky v denníku N. A. Grigorjeva končia. Na línii frontu pri Krásnom Brode južne od Medzilaboriec strávil iba niekoľko dní a ešte v marci 1915 padol do rakúsko-uhorského zajatia. Prešiel niekoľkými zajateckými tábormi a denníkový záznam o svojich vojnových zážitkoch napísal v nemocnici v Komárne ešte v roku 1915. (Podľa niektorých indícií sa po skončení vojny domov nevrátil a ostal žiť v tomto meste).
Prepis z jeho denníka sa nachádza na http://www.russedina.ru/frontend/print.php?id=8419 Spolu s ďalšími textami bude zverejnený v novej publikácii Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorá bude publikovaná v decembri 2008.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287770
Verze : 0
V súvislosti so schémou bojovej situácie v údolí Laborca 7.2.1915 ma napadla jedna vec. Do tohto priestoru bola na začiatku februára 1915 presunutá 21. pechotná divízia Landwehru pod velením generála Podhajského. Predpokladám, že inkriminovaný pluk okolo ktorého sa točí diskusia je 6. pechotný pluk Landwehru (doplňovací obvod Cheb a Beroun). Tento pluk bol s najväčšou pravdepodobnosťou prvým útvarom 21. pechotnej divízie Landwehru, ktorý bol vyložený z vlakov v okolí Radvane nad Laborcom a zaujal obranu naprieč laboreckým údolím. Vystužil tak postavenia 2. pechotnej divízie, ktorá bola v predchádzajúcich bojoch značne oslabená a 5.2.1915 bola vytlačená z Medzilaboriec a prinútená ustúpiť na juh ku Krásnemu Brodu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287771
Verze : 0
To Deesis:
S veľkým záujmom som si prečítal článok zo Sninských novín z 24.11.2008. Úplne ma fascinovala fotografia č.2 – „Zostrelené ruské lietadlo v Osadnom dňa 28. novembra 1914“. Existujú bližšie údaje k tomuto snímku? Chcel by som sa pokúsiť o identifikáciu tohto stroja a jeho posádky a každá informácia môže pomôcť. Predpokladám, že mohlo ísť o stroj „korpusnoj aviaeskadrili“, ktorá bola pridelená k XXIV. armádnemu zboru generála Curikova. Ak tento stroj bol zostrelený alebo núdzovo pristál v okolí Osadného presne 28.11.1914, tak v ruských archívnych dokumentoch nebude problém určiť jeho typ, sériové číslo a mená členov jeho posádky.
P.S. Nemali by ste možnosť scan tejto fotografie umiestniť na tomto fóre?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287772
Verze : 0
K sérii fotografií kláštora pri Krásnom Brode prikladám jeho súčasnú podobu z roku 2006.
Ruiny klastora pri Krasnom Brode - december 2006
Ruiny klastora pri Krasnom Brode - december 2006
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287774
Verze : 0
To: mipome a ignatios. Ak si lepšie porovnate túto cerkvu s cerkvou z Ladomírova tak zistite, že to nie je ona. Jedine, ak sa po 1. sv. vojne tam robili úpravy.Skôr predpokladám, že môže isť o cerkvu, ktorá v 1. sv. vojne zanikla.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287795
Verze : 0
To Viktor: problematika pochovávania ruskych vojakov si zaslúži otvoriť novú tému, ktorá mňa dlhšie zaujíma. tam umiestnim aj to foto a komentár k nej.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287797
Verze : 0
Cerkva v Ladomírovej bola rekonštruovaná r. 1958.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287799
Verze : 0
To určite nie je cerkva v Ladomírovej - treba sa lepšie pozrieť. Tou rekonštrukciu nedoško ku kompozičným zmenám stavby a problém je i vstupna brána. Fotografia v zborníku MUK je po 2. sv. vojne. Já som to porovnával s kresbou z 1. republiky. To musí byť iná cerkva. Nemám žiaľ lepše foto iba xerox, ktoré mi poskytol Igor Slepcov. Foto nechcel dať a ani pôvod tejto fotky prezradiť. On sam o tom pochyboval po konzultácii s inými znalcami.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287802
Verze : 0
K cerkvi v Ladomírovej: problémom je nekvalitná reprodukcia dobovej fotografie. Na tejto dobovej snímke v porovnaní so súčasnou podobou cerkvi však súhlasí trojposchodovitosť krovov prvého priestoru (veže) a druhého priestoru, a tiež trojposchodovitosť kupol na oboch priestoroch. Tretie poschodie kupol však pre zlú kvalitu snímky takmer nevidieť. Skúsil som porovnať pomery výšok týchto trojposchodí na oboch priestoroch a zdá sa, že súhlasia. Tretí priestor na dobovej snímke nie je vidieť, ale musel existovať (princíp trojpriestorovitosti týchto chrámov). Ešte na doplnenie opráv. Na stránke Grécko-katolíckého arcibiskupstva Prešov sa pri tejto cerkvi úvadza: "Chrám bol opravovaný krátko po vojne v roku 1946. V roku 1957 bol poškodený búrkou, a tak v roku 1958 nasledovali opäť opravy". Možno tam by sa našli staršie nákresy alebo fotografie cerkvi.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287810
Verze : 0
Lenže ak sa nemýlim, tak tam chýba vstupná bránka a okolo cerkvi je biele, teda murované oplotenie a na ňom sú rozvešané asi koberce alebo plachty. To v Ladomírovej nie je a ani nebolo.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287814
Verze : 0
Línia oplotenia pred cerkvou vyzerá rovná (ako teraz). Biela ohrada - mohla byť aj zrubová ohrada vymazaná hlinou a vybielená. Zo snímky ťažko rozlíšiť. Vyzerá to tak akoby na bielych povešaných látkových kusoch boli prehodené ešte aj tmavé látkové kusy. Chcelo by to vedieť aká bola v dobe zhotovenia (1914 - 1915?) pôvodná ohrada.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287818
Verze : 0
MacGyver, ak mas este dalsie pohladnice zo serie 'Az oroszdulta Zemplen 1914-15', mohol by si ich postupne zobrazit, alebo uviest ich poradove cisla? Ja mam nasledujuce cisla: 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 22, 27. Pripajam Krasny Brod, Velku Polanu, a pohladnicu jedneho ucastnika bojov v Medzilaborciach.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287844
Verze : 0
teraz som našiel toto foto na Aukre. Zaujímavy je ten kopec za cerkvou a vôbec to nie je huculský kostolík
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287848
Verze : 0
To Viktor: V kapitole o prvej svetovej vojne v obci Radvaň nad Laborcom o celkovom rozsahu 6,5 strán vrátane troch obrázkov Ivan Mjachký uvádza /Mjachký, I.: Prvá svetová vojna, s. 41 - 47. In: Hnát, A. a kol.:Radvaň nad Laborcom (1379 - 1999). Pamätnica obce, vyd. OÚ v Radvani nad Laborcom, 1999, 242 s. ISBN 80-9683-70-1-X/:
..... "20. novembra 1914 prekročili Rusi Karpaty. 21. novembra sa prebili do obcí Starina a Osadné, 23. novembra k sútoku Cirochy a Laborca pri Humennom. Tu sa postupne ich napredovanie zastavilo. Krátko po tom sa c. k. armáda pokúsila o ofenzívu. Bolo to 23. januára 1915. Neuspela. Ruské vojská pri prenasledovaní rakúsko-uhorskej armády prenikli opäť za Karpaty. Obsadili Medzilaborce. 4. februára 1915 podrobujú Medzilaborce silnej delostreleckej paľbe. Rakúsko-uhorská armáda začína ustupovať na juh smerom k Radvani. Pred zajatím ušli štáby X. zboru generála Krautwalda. Radvaň so svojou železničnou stanicou je strategickým bodom. Armádu po po železnici zasobujú muníciou, technikou i čerstvými silami. 6.februára 1915 bola z vagónov vyložená 21. pešia divízia domobrany generála A. Podhajského. Po krátkom odpočinku postupuje ku kóte 463 (Suchý Jedľovec) s plánom dosiahnuť bojové línie pred obcou Čabiny. V zákopoch dochádza k urputným bojom". .....
Spomínaný náčrt postavenia vojsk zo 7.2. 1915 je tiež súčasťou kapitoly. Mjachký čerpal zrejme z publikovaných prác I. Slepcova, resp. i jeho ústných informácií, čo uvádza aj v texte svojej kapitoly a o čom svedčia práce Slepcova v zozname použitej literatúry tejto publikácie.
Mjachký teda nepriamo (presne totiž v texte necituje použité zdroje) tiež potvrdzuje prítomnosť 21. pešej divízie v tomto čase a priestore.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287882
Verze : 0
To Viktor: ...jasně já su pako... 6. zeměbranecký pěší pluk - 41. brigáda, 21. divize, VIII. sbor
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#287920
Verze : 0
V súvislosti s diskusiou o nasadení rakúsko-uhorských 305 mm mažiarov M.11 v údolí Laborca sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť žiadne presné informácie. V reportáži rakúsko-uhorského vojnového korešpondenta Lajoša Pilisi sa hovorí o týchto mažiaroch, avšak bez uvedenia presného miesta ich nasadenia. Korešpondent opisuje presun tejto zbrane do palebnej pozície. (L.Pilisi: A Kárpáti Harcokból, Budapest 1915). Počas zimy a jari 1915 sa L.Pilisi pohyboval na karpatskom fronte medzi Duklianskym a Užokským priesmykom, takže tým pádom ďalší zdroj potvrdzuje výskyt tohto delostreleckého systému na území súčasného Slovenska.
V ruskom archívnom dokumente „Orientirovka po teatre vojennych dejstviji No.54“ (Fond 2374, Opis 2, Delo 21, list 14) sa hovorí o ostreľovaní okolia obce Ruské (okres Snina) rakúsko-uhorskými ťažkými „11-ďjujmovými“ granátmi. V dňoch 10. – 11. apríla 1915 (23. – 24.4.1915 podľa gregoriánskeho kalendára) dopadlo v priestore Ruského 57 takýchto granátov. Ruský „ďjujm“ zodpovedá britskému „inch“, takže v prípade 11 ďjujmov ide o kaliber 280 mm. Pokiaľ viem, tak rakúsko-uhorské pozemné vojsko nedisponovalo delostreleckými systémami tohto kalibru. (Alebo sa mýlim?) Predpokladám, že išlo o nepresný odhad a obec Ruské bola v skutočnosti ostreľovaná 12-ďjujmovými granátmi – to jest 305 mm mažiarmi M.11.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288108
Verze : 0
Teraz to už mám overené. V januári 1915 bola 21. zemebranecká (landwehracka ) pechotná divízia súčasťou VIII. armádneho zboru a spolu s ním bola presunutá zo srbského frontu na karpatský front. V tomto zbore bola aj 9. pechotná divízia, ktorá bola ako posila vyslaná do Užockého priesmyku. 21. zemebranecká pechotná divízia bola na začiatku februára vyslaná ako posila do údolia Laborca.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288113
Verze : 0
Podobným spôsobom ako som zverejnil údaje k téme bojov na území severo-východného Slovenska z publikácie "Čabalovce - Sterkovce" zverejňujem niektoré faktografické informácie týkajúce sa 1. svetovej vojny z okolia Habury z kapitoly "Habura v rokoch 1848 - 1918" spracovnej v rozsahu 8 strán (vojne sú venované 2 strany) z príležitostnej publikácie: Michnovič, I. : Habura 1543 - 1993. GRAFOVYD Prešov pre OÚ Habura, 1993,94 s.: ..... "Po vyhlásení mobilizácie ako prví narukovali Fedor Vladyka a Michal Metrik a postupne všetci odvodu schopní muži do päťdesiat rokov. Habura osirela, hospodárstva zostali bez zdravých chlapských rúk. Začínajú útrapy, ktoré zavŕšila nútená evakuácia obyvateľov obce. Zostali v nej podľa údajov kroniky, iba dvaja starci - Osif Šeptak a Michal Drug. Keďže frontová línia prechádzala uhorsko-poľskou hranicou evakuanti smerovali do južných oblastí Zemplínskej župy. Jedna skupina došla do Trebišova, kde úrady oddelili mužov od žien a detí a rozmiestnení boli do maďarskej oblasti okolo Sárospataku, ktorý sa stal centrom evakuovaných Haburčanov. Viacerí sa však dostali aj do iných maďarských žúp a niektorí až do Budapešti. K prvému dotyku s postupujúcimi ruskými vojskami, ktorým velil armádny generál A. A. Brusilov, vo zväzku ktorého sa nachádzali i jednotky 48. divízie generála Kornilova, sa územie od Habury cez Medzilaborce až po mesto Humenné dostalo už počas prvého úderu v novembri 1914. Podľa historika Igora Slepcova sa 3. rakúsko-uhorskej armáde podarilo zdržať tlak Rusov, hoci L. Kornilov obsadil 23. novembra Humenné. K novej ruskej ofenzíve došlo koncom januára 1915. Severne od haburského chotára sa nachádzala 2. pešia divízia, severovýchodne to bola 24. pešia divízia (obidve patrili k X. zboru, ktorému velil generál Krautwald). Tesne pred ruským vpádom sa v tomto priestore pohybovala 29. pešia divízia, ktorá prišla zo Srbska. V Habure sa nachádzal 23. prápor poľných strelcov 58. brigády tejto divízie. Táto divízia sa však bojov na tomto úseku nezúčastnila, pretože bola presunutá do Wole Michovej. Boje v priestore Habury sa odohrali v dňoch 28. januára - 3. februára 1915, počas ktorých 2. pešia divízia bola prakticky rozbitá. Rusi sa prebili k Mikovej a 3. februára dosiahli čiaru: kóta 683 (Brusy) na juh od Habury - severne okrajom Borova. Stav 2. pešej sdivízie počas týchto bojov sa znížil o 600 bodákov, čo veľavravne hovorí o urputnosti bojov. Ďalej nasledoval útok na Medzilaborce, ktoré boli dobyté 4. februára. Po tomto prelome ruskej armády zostali v Habure iba dve budovy - kostol a fara (obidve silne poškodené)". .....
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288188
Verze : 0
K problematike nasadenia 305 mm mažiarov M.11 snáď len doplnim, ak Vám to pomôže...vo vzťahu k publikovanému článku Igora Slepcova. Pamätám si na obdobie kedy to išiel publikovať do novin. Vtedy sa nad tým rozplýval, aký je to úžasný údaj....priznám sa mne to nič nehovorilo. Ale môžem potvrdiť, že to muselo byť významne, pretože jeho Zemplín ako taky veľmi nezaujímal. Viac sa venoval Svidnicku a Bardejovsku. Keďže musel robiť komplexné matriály z východu tak ho nemohol obchádzať. Viacrát sa preto v jeho prácach objavili nepresnosti vyplyvajúce z neznalosti Zemplína. Príklad: v Osadnom uvádza, že do krypty boli prensené ostatky z cintorína z Veľkej Poľany, pritom si to poplietol s cintorínom v Osadnom, ktorý sa nachádzal na lokalite Poľany (Poľanky). V pripade mažiarov je tento údaj určite hodnoverný, zdroj však už musíme najsť my.Citovať ho treba.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288217
Verze : 0
Prikladam jedno foto, ktoré sa mi dostalo do ruk. Miesto ešte nie je zidentofikované. Možno, že niekdo dakáže posudiť, že to nie sú napr. divadelní herci a že ta zbráň je skutočná a partila nejakému vojsku - rusom alebo rak-uhorským? Alebo či aj ten vojačik je skutočný?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288226
Verze : 0
Citace - ignatios :
Tesne pred ruským vpádom sa v tomto priestore pohybovala 29. pešia divízia, ktorá prišla zo Srbska. V Habure sa nachádzal 23. prápor poľných strelcov 58. brigády tejto divízie. Táto divízia sa však bojov na tomto úseku nezúčastnila, pretože bola presunutá do Wole Michovej.
Jägerbataillon 23 se jiz se svou divizi dostal po bojich u Woly Michowe opet na Slovensko a to 3. dubna vecer, kdy po velmi slozitem ustupu dosahl hranicniho hrebene v ramci XIX. sboru. Na slovenskem uzemi bojoval prakticky do ustupu ruskych vojsk v noci ze 7. na 8. kveten 1915.
Velitelem one 58. brigady byl v case techto boju stale generalmajor Poleschensky.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288248
Verze : 0
To deesis - k foto cerkvi údajne z Ladomírovej:
Na pôvodnej fotografii z aukra sa v porovnaní so zobrazením od Slepcova (kde bol menší výrez) objavuje aj chýbajúca vstupná bránička. Zostáva ešte tá ohrada. Ohrada sa v priebehu času iste menila. Pripajám súčasnú podobu ohrady na: http://kostoliky.bilak.sk/ladomirova.httm a podobu ohrady z publikácie Otakara Neheru: "Východné Slovensko", ktorá vyšla v roku 1973. Murované ohrady pri drevených cerkvách boli zriedkavé. Zostavá ešte možnosť ohrady zbitej z dosák a nabielenej vápnom, prípadne, ako som už uviedol, zrubovej ohrady vymazanej hlinou a nabielenou. Treba hľadať zdroj pojednávajúci o starej podobe ohrady, čo by možno pomohlo k rozuzleniu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288413
Verze : 0
To ignatios: To foto z roku 1973 zachytáva ladomírsku cerkvu z toho istého uhla. Keď si však všimneme dretaily - ukončenie veže - hmotovo a sú rozne i počty otvorov (3 v ladomírovej, 2 v druhej cerkvi), detaily na cibuli, tak to nie je tá ista cerkva. Nepopieram, že sú si veľmi podobne. Avšak pri rekonštrukcii hocakej nemohlo k takýmto zmenám dôjsť. Na tej foto z Aukra sa však ukázala silueta hory v pozadí. Takýto záber dnešný by potvrdil alebo vylúčil skutočnosť, či je to elebo nie ladomírska cerkva. Ak nie, tak ostáva hľadať medzi drevenými cerkvami v okolí Svidníka alebo Bardejova, ktoré zanikli v čase 1. sv. vojny, alebo po nej a dnes už neexistujú. Poslednou možnosťou je, že to môže byť cerkva z niektorej z dedín na severnej strane Karpát - z Poľska. Murované ohrady okolo drevených cerkvi neboli výnimkou. Obyčajne sa použili hneď na výstavbu murovaných cerkvi.Príkladov je viacero.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288535
Verze : 0
Nemohl by někdo z přispívajících podat informaci o tom, na kterém (kterých) vojenském hřbitově v oblasti (Medzilaborce, Radvaň, Virava atd.) jsou pochovaní němečtí vojáci a případně, jsou li uvedena jejich jména či jednotka? A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288684
Verze : 0
V terajšej Radvani nad Laborcom sú na katastrálnom území bývalej Vyšnej Radvane (terajšia obec vznikla zlúčením obcí Vyšná Radvaň a Nižná Radvaň v roku 1964) pochovaní nemeckí vojaci z dvoch cintorínov (pod označením vojenský cintorín č. I a vojenský cintorín č. II) len na vojenskom cintoríne č. I. Prikladám zoznam vojakov pochovaných na tomto cintoríne. Známi vojáci by mali byť nemeckí vojáci z Beskiden Korps. Zoznam a táto informácia je z vyššie na fóre uvedenej publikácie o obci Radvaň nad Laborcom.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288695
Verze : 0
... v súčasnosti sa spracováva, alebo je už spracovaný katalóg vojnových hrobov nemeckých vojakov padlých na území SR. Úlohu spracováva F.S.C. Bezpečnostné poradenstvo, s.r.o. Bratislava na základe poverenia MV SR...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288697
Verze : 0
To Aksamit: prezriem doma všetky lokality z oblasti a pošlem ti údaje mailom. Buď taký dobrý a zašli svoju mailovu adresu cez SZ. Mám dneska toho dosť veľa, ale večer by som sa k tomu mohol dostať.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288719
Verze : 0
To mipome:
Mohol by si uviesť podrobnosti k tomu katalógu? Zaujímalo by ma tiež, či sa k nemu potom môžeme nejako dostať.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288780
Verze : 0
no cavko MacGiver tie fotky s tymi mažiarmy sú super aspon niečo zachytáva našu obec potvrdzuje jej históriu
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288815
Verze : 0
Z menej dostupných zdrojov informácií o 1. SV v regióne severo-východného Slovenska, okrem príležitostných publikácií ( zaujímavejšie údaje z niektorých z nich som na fóre v tejto teme už zverejnil)sú ďalším zdrojom články v regionálnej periodickej tlači.
Pripájam jeden z nich. Ide o článok z novín Bardejovské novosti. Malo by ísť o doslovný prepis článku z týchto novín. Články v takejto podobe dostávam ako pravidelné aktuality - informácie z diania v tomto regióne. Dátum (7.12.) - je asi dátumom prebrania článku, z týchto novín. V prípade, že by niekto chcel originálnu podobu tohoto článku v novinách (aby ich mohol použiť ako citovaný zdroj) musí sa dostať priamo k týmto novinám datumovaným pred týmto dátumom.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#288829
Verze : 0
O katalógu (nemecké voj.hroby) nemám bližšie informácie. Ak sa spracovateľ katalógu ešte ozve budem sa informovať o podrobnostiach.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#289011
Verze : 0
Trochu rozvírim diskusiu o spomínaných mažiaroch. Pri rekonštrukcii som došiel k záveru, že fotografie s mažiarmi nezachytávajú to isté miesto (delostrelecká pozícia). Jedná sa o skupinu fotografií z obce Volica. Snáď Aksamit by mohol moje tvrdenie potvrdiť či vyvrátiť.
rekonštrukcia fotografie č.51 od Aksamita
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#290350
Verze : 0
A nemôže ísť o fotografie z rovnakého miesta, no fotené z rôznych strán a uhlov? Na foto od Aksamita sú totiž akoby dokumentované rôzne fázy práce mažiara (doprava náboja, nabíjanie, čistenie...). Fotila predpokladáme rovnaká osoba, ktorý sa pohybovala s jednotkou asi na určitom konkrétnom mieste (rovnaká kvalita a štýl fotenia). Zasa väčší počet mažiarov v okolí Volice sa zdá byť málo pravdepodobný. To je, pravda, len moja úvaha.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#290454
Verze : 0
to Ignatios: AKo som už poznamenal, podľa môjho názoru pôjde s pravdepodobne o skupinu fotografií, síce ako ste správne poznamenali, zachytávajúce operácie okolo mažiarov. No podľa môjho úsudku, získaného počas rekonštrukcie, zachytávaju fotografie obec Volica v rôznych miestach. Avšak priznávam, vzhľadom na roky, ktoré uplynuli od vojny a úpravy terénu spojeného s výstavbou nie je možné vysloviť stopercentné a finálne tvrdenie. Konkrétne pre tento prípad uvediem, že ak by ste sa pozreli z miesta rekonštrukcie opačným smerom ako zachytáva rekonštrukcia, nezískali by ste rovnaký pohľad aký zachytávajú fotografie s mažiarom (údajna pozícia mažiara).Preto si mslím že fotogrfie môžu zachytávať miesta v okolí niekoľko stovák metrov. Skutočne vzľadom na spomínané okolnosti treba brať toto tvrdenie s rezervou.
Ešte som si spomenul. Do tejto kategórie by sme mohli trochu vniesť aj zopár slov o vojakovi Švejkovi. V akej organizačnej jednotke pôsobil...kedy prechádzal týmto miestom a pod.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#290495
Verze : 0
Možná by se k tématu moždířů měl vyjádřit někdo, kdo se v problematice těžkého dělostřelectva líp orientuje a mohl by podle fotek lépe odhadnout, zda-li se jedná o jediný kus (pak by fotografie zřejmě zachycovaly jedno místo z více pohledů) nebo více kusů moždířů. Je zřejmě pravděpodobnější (a já se k této teorii také přikláním), že se bude jednat o kus jediný, bez dalších podkladů to ale budou jen spekulace. A.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#291069
Verze : 0
Pokud vím tak těžké dělostřelectvo (tedy i zmíněné hmoždíře) mělo baterie o dvou hlavních, je tedy málo pravděpodobné že by v dané oblasti působilo více takových zbraní (pokud se nejedná o dobývání pevnosti nemá to smysl) Otázkou ale je zda baterie nebyla rozdělena na dvě části aby pokryla větší plochu svou palbou, což by mělo v případě nasazení na frontě určitou logiku. To záleží na terénu a situaci v dané době. Pokud se působilo třeba proti nějakému konkrétnímu prostoru mohla být obě děla poměrně blízko sebe. Nejsem si jist zda je lze od sebe rozeznat, děla mohla být přesunuta i v rámci obce (třeba kvůli lepšímu přístupu a podobně), takže pokud fotky vznikly v rozmezí třeba týdne i jedna zbraň může být focena na dvou místech. Přesun přes to že se musela kopat jáma pro lafetu netrval příliš dlouho a pomocné práce mohlo konat i okolní obyvatelstvo.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#291111
Verze : 0
Prikladam dva dobove snimky Humenneho:
A tady uz se dela oficirsky prase - plukovni jatka, Medzilaborce
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#296382
Verze : 0
to mipome:
ide o nemeckých vojakov len z prvej svetovej vojny, alebo aj z druhej? Viem, že doteraz sa tým zaoberala spoločnosť SAPEX z Prešova, no nereagujú na podnety. U nás sa v Pezinku sa počas výskumu našiel padlý nemecký vojak a oni ho prevzali. Veľmi by ma to zaujímalo práve v súvislosti s týmto. Tých Nemcov je v Malých Karpatoch ešte habadej a zaslúžili by si, aby ich pochovali normálne. Daj prosím ťa info.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#297058
Verze : 0
Evidencii podliehajú vojaci z oboch svetových vojen. Katalóg spracováva - F.S.C. Bezpečnostné poradenstvo s.r.o., Orieškova 6, 821 05 Bratislava (Ing. Peter Roszbeck). Doporučujem nadviazať kontakt, prípadne googlovať....
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#297405
Verze : 0
Docela nedávno jsem se po dlouhém váhání odhodlal zjistit,kde padl můj praděda.Z vojenského archívu mi přišla zpráva:domobranecký pěšák,příslušník 25.domobraneckého pluku zemřel dne 25.4.1915 v polní nemocnici 1/8 ve Stakčíně v Zemplínské župě na východním Slovensku.Pohřben byl 26.4.ve Stakčíně."na vrchu severně od řeky". Sledoval jsem vaši diskuzi se zájmem a rád bych se tedy dozvěděl něco víc o této jednotce a případně kde se ve Stakčíně tento hrob nachází.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303644
Verze : 0
Fotka je hodně poškozená (můj praděda je uprostřed) Dá se z ní podle uniformy něco vyčíst?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303647
Verze : 0
V Stakčíne je jeden vojenský cintorín z prvej svetovej vojny. Je súčasťou obecného cintorína. Hroby sú dnes zarovnané, ale na mieste vojenských hrobov sa nepochováva. Zachoval sa aj pamätník. Asi o mesiac budem mať prefotenú celú archívnu zložku tohto cintorína ( je to asi 950 dokumentov). Je tam pochovaných asi 950 vojakov. Takže ti potom budem môcť zaslať evidenčný list tvojho predka, teda ak ten list existuje.
Pamätník na cintoríne v Stakčine
Plocha cintorína.
Náčrt cintorína.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303670
Verze : 0
Citace - Palošek :
Docela nedávno jsem se po dlouhém váhání odhodlal zjistit,kde padl můj praděda.Z vojenského archívu mi přišla zpráva:domobranecký pěšák,příslušník 25.domobraneckého pluku zemřel dne 25.4.1915 v polní nemocnici 1/8 ve Stakčíně v Zemplínské župě na východním Slovensku.Pohřben byl 26.4.ve Stakčíně."na vrchu severně od řeky". Sledoval jsem vaši diskuzi se zájmem a rád bych se tedy dozvěděl něco víc o této jednotce a případně kde se ve Stakčíně tento hrob nachází.
25. zemebranecky pesi pluk kromerizsky bojoval v dubnu 1915 ve svazku 13. zemebranecke pesi divize, ktera drzela usek fronty v oblasti byvale osady Zvola. Je tedy pravdepodobne, ze nekde v tech mistech byl zranen a pote prevezen na jih do lazaretu ve Stakcine, kde nakonec podlehl.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303801
Verze : 0
Všem z Vás kdo mi odpovídá moc děkuju!!Letos v létě se určitě do Stačína vypravím a jestli by se mezi evidenčními lístky padlých našel ten se jménem Jan Vaculík - praděda tak budu rád.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303809
Verze : 0
Ja by som chcel len doplniť kolegu MinTaura, že dedina sa správne volala Zvala.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303830
Verze : 0
MinTaur, potešim ťa - viem číslo hrobu Jana Vaculíka. Bývam pod tým cintorínom v stakčíne. Hroby sú trocha síce už vyrovnávané trocha, ale dá sa pri troche námahy nájsť. Skúsim to ešte teraz na jar, keď tam nie je vegetácia.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303957
Verze : 0
Tak tomu teda říkám zpráva s velkým Z.Nevěřil jsem,že bude možné najít nějakou stopu a teď to vypadá,že budu moct položit kytičku přímo na jeho hrob.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#303976
Verze : 0
Ahoj Paloušek, včera som sa pozrel na tvojho pradeda. Ján Vaculik je uložený v hrobe č. 440. Na priloženej mapke je hrob tvojho deda prekryty čislicou O na čísle 440. Keďže viem identifikovať dobré hrob z číslom 509 nebude problém si myslím ho nájsť v teréne. Určite na ňom nie je žiaden kríž a hrob bude len slabo viditelný v teréne.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304046
Verze : 0
Tak to je skvela zprava!
Palousek: Podniknes-li vypravu, dej prosim vedet o vysledku. Takovou prilezitost asi moc lidi nema a mit nebude. Preju hodne stesti!
R. Turik: Diky za opraveni, spatne jsem si to zapamatoval:)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304115
Verze : 0
DEESIS,dáváš mi velkou naději,že se ti podaří najít přímo ten hrob č.440 ještě před začátkem vegetace.Rozumím,že po tolika letech je to jedna velká rovina, ale věřím ti a byl bych rád,kdyby ses nám stal zřejmě o prázdninách ve Stakčíně průvodcem.Píšeš ,že tento hrob nemá kříž(některé je teda ještě mají).A dal by se tam nějaký maličký osadit,nebo je to tak i kvůli jednodušší úpravě hřbitova - kosení a hrabání trávy. Jinak každá nová zpráva je pro mě velkým adrenalinem - a to vážně .Dík Pavel.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304128
Verze : 0
Neberie mi foto, lebo asi je to veľke rozlíšenie. Na cintoríne boli pôvodne predovšetkým drevené kríže, ktoré sa rozpadli. Iba na dvoch hroboch boli iné kríže - jeden železný a jeden betonový, ktoré zrejme dali pozostali zhotoviť za 1. ČSR. V 90. rokoch 20. storočia boli veľké tlaky zlikvidovať tento cintorín a premeniť ho na obecný. Čiastočne boli niektoré krajne hroby i zničené. Vtedy dala obec hroby splanírovať, nenachádzal sa tam už ani jeden drevný kríž. Napriek tomu, že sa hroby splanirovali, stále sú viditeľné a v niektorých častiach sa daju dobre identifikovať. Zhodou okolnosti sa mi podarilo ešte pred rozpadom náhrobného kameňa prečítať meno tam pochovaného vojaka - myslím, že nim bol Ján Kušniar z Veľkého Lomu (foto je uvedené v knihe Prvá svetová vojna - Pozabudnuté cintoríny (RRA Svidník) na str. 93).Dodatočne som zistil, že je to hrob s číslom 509. Dnes už je tento betónový náhrobny kmeň napol rozpadnutý, ale od neho sa daju z presnosťou identifikovať ostatné hroby, teda i hrob 440. Nie je problém na tento hrob umiestníť kríž, resp ho trocha opraviť, jeho kontúry sú dobre videiteľné ako som sa mohol dnes presvedčiť. Bolo by to dokonca vítané a je to prvý príklad toho, že cintoríny sa maju rekonšetruovať podľa dobového stavu práve kôli pozostalým.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304131
Verze : 0
Citace - Aksamit :
Ano, s největší pravděpodobností se jedná o Radvaň nad Laborcom. V levém dolním rohu fotografie jsou vidět jednotlivé vagóny...
Připojuji pár dalších fotografií:
První s popisem: "Munitiontransport im Viravatal"
druhá: "Beobachtungstelle auf dem genommenen Dielec während des Kampfes um die Pashöhen von Lupkow"
Myslím si,že kótu Dielec ste špatne umiestnili do Radvani n/Lab. Podľa turistickej mapy č.106_laborecka_vrchovina_dukla (výrez prikladám) je kóta Dielec 548 nad obcou Sterkovce, alebo Dielec 392 pri obci Čabiny a môže byť aj ako Diel nad obcou Valentovce. Ináč som rodák z Valentoviec a chodím tam pravidelne na chalupu, takže pokiaľ by ste potrebovali nejaké foto, alebo údaje, tak napíšte mi na e-mail
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304666
Verze : 0
Dielec, Diel, Dil a pod., názov z praslovančiny aj vo význame - vyvýšenina, kopec, vrch. Vyskytuje sa aj v k. ú. Radvaň nad Laborcom - Diel 375,1 m n. m.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304710
Verze : 0
Citace - diry :
Myslím si,že kótu Dielec ste špatne umiestnili do Radvani n/Lab. Podľa turistickej mapy č.106_laborecka_vrchovina_dukla (výrez prikladám) je kóta Dielec 548 nad obcou Sterkovce, alebo Dielec 392 pri obci Čabiny a môže byť aj ako Diel nad obcou Valentovce. Ináč som rodák z Valentoviec a chodím tam pravidelne na chalupu, takže pokiaľ by ste potrebovali nejaké foto, alebo údaje, tak napíšte mi na e-mail
Rec tehdy byla jeste o jine fotografii, ktera se k Radvani n.L. pravdepodobne skutecne vztahuje. Fotka s pruskym pozorovacim stanovistem ma skutecne souvislost s Dielcem pri Sterkovcich. Viz. nize uvedena montaz.
Citace - MinTaur :
Panove, dovolil jsem si za pouziti sve fotky udelat malou rekonstrukci, z niz je shoda toho pohori celkem patrna. Berte zaroven v potaz, ze to neni fotka z vrcholu, ale z pozice nekde na kraji dnesniho lesa, takze ten uhel pohledu na hranicni hreben neni uplne totozny.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304795
Verze : 0
Na budúci mesiac - 18.4. idem do Valentoviec na rusnácku Veľkú noc, tak sa skúsim popýtať starších na vojenský cintorín, pretože ako deti sme prekutali všetko možné, ale s takým niečim sme sa nestretli. Zákopy a staré prilby a vojenské veci sme od kóty "Diel" až po "Javirsku" videli dosť. Na dedinskom cintoríne sú nejaké staré hroby, ale tie sú rodinné. Pokiaľ máte záujem niečo odfotiť, tak dajte vedieť - nemám problém odbehnúť aj do Sterkoviec.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#304967
Verze : 0
Nazdar chlapi. Vidím, že po dlhšej dobe sa nam tu rozbehla diskusia. Preto mi nedalo, a trochu som prehľadal svoje podklady k rodiacemu sa miniprojektu. Aby som trochu upresnil a usmernil vašu diskusiu, prikladám dobovu rekonštrukciu fotografie "Beobachtongstelle"od Aksamita. Fotografia vyobrazuje súčasny stav tejto pozície. Kvôli stromom v pozadí nie je vidno kopce v diaľke. Fotografia je však autentická, korekne umiestnená, pretože zákopy sa tam nachádzajú aj v súčasnosti. Pre informáciu uvádzam aj pozíciu na mape a šípka znázorňuje orientáciu fotoaparátu.
To diry: Síce nepochádzam od tamadiaľ, ale taktiež som rusnák, kedže obaja rodičia sú. Preto nemám problém kedykoľvek a čokoľvek nafotit a preskúmať.Len sa udivujem koľko ľudí sa už zapojilo do tejto témy.
To deesis:odkiaľ vlastne pochádza ten nákres cintorína? teda jak si sa k nemu dostal? ...i keď u teba je možné všeličo...istotne veľká zbierka fotografií. to je len dobre
rekonštrukcia pozície 548,8(Dielec)
pozícia na mape
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#305053
Verze : 0
Mac Gyver mapka je z vojenského archívu z Blavy - fond vojnové hroby a cintoríny. Z môjho regiónu sa zachovali iba z dvoch cintorínov z obdobia ich zriaďovania z roku 1917 - zo Stakčína a Parihuzoviec. Na stakčínskom cintoríne, na rozdiel od parihuzovského, sa ešte pochovávalo i v roku 1922, čo už táto mapka nezachycuje.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#305067
Verze : 0
To deesis: Viem odkial tá mapka pochádza, len som sa chcel uistiť. Navštívil si archív sám? Venuješ sa problematike cintorínov aj trochu hlbšie? Zaujalo ma to, pretože nie každý ma možnosť dostať sa k takýmto podkladom.Ale je dobre, že sa táto oblasť naších dejín aspoň trošku rozhýbala , a že sa už konečne začali riešiť aj samotné cintoríny.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#305141
Verze : 0
Pohľad zo severu na kótu Dilec (548,8 m n. m.) pri Sterkovciach (na fotografii vľavo) a na masív Kobyla (637,7 m n. m.)- Javirska (598,0 m n. m.)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#305929
Verze : 0
Veľkonočná bitka v Karpatoch (údolie Laborca - začiatok apríla 1915)
Poznámka: Kurzívou je vyznačený preklad originálnych popisiek k fotografiám, ktoré sú v nemeckom jazyku.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308655
Verze : 0
Foto 1 Postavenie 2. pechotnej divízie na kóte 454 dňa 3.4.1915.
Momentálne nemám po ruke dobovú rakúsko-uhorskú vojenskú mapu z roku 1910, takže neviem určiť, ako je táto výšina označená na súčasných slovenských topografických mapách. Predpokladám, žeby sa mohlo jednať o kótu 398,4 severne od obce Nižné Čabiny.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308657
Verze : 0
Foto 2 „Then and Now“ – vojenský cintorín Čabiny II na juhozápadnom svahu kóty 398,4. Ak je môj predpoklad správny a kóta 398,4 je na rakúsko-uhorských mapách označená ako kóta 454, tak máme raritný „úlovok“ – dobovú fotografiu vojenského cintorína Čabiny II spravenú ešte v odbobí bojov.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308659
Verze : 0
Foto 3 Veliteľské stanovište 2. pechotnej divízie pri Zbudskej Belej 4.4.1915.
Evidentne sa jedná o fotografiu toho istého miesta ako na snímku č.1. Takže buď prvá alebo druhá dobová popiska umiestnená pri fotografii je nepresná. Rakúsko-uhorská 2. pechotná divízia v období od 3.4 do 6.4.1915 operovala v priestore Zbudská Belá – Valentovce – kóty Javorská (598) a Kobyla (637,7). Teoreticky sa dá pripustiť, že ľavé krídlo tejto divízie sa mohlo dostať ku kóte 398,4 na sever od Nižných Čabín, takže hypotéza k fotografii č.1 by tým pádom sedela.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308661
Verze : 0
Foto4 Knieža Otto Windischgrätz v postavení 2. pechotnej divízie 4.4.1915
Podľa môjho názoru sa jedná o fotografiu z toho istého miesta ako boli robené fotografie č.1 a č.3. Taktiež pôvodné označenie týchto fotografií (č.108,109,110) nasvedčuje tomu, že ide o sériu snímkov spravených v rovnakom čase na rovnakom mieste. Návšteva kniežaťa O.Windischgrätz mohla byť veľmi dobrou príčinou na spravenie takejto série fotografií. Vedel by niekto z miestnych identifikovať výšiny v pozadí? Nemôže sa jednať o pohľad zo svahu kóty 398,4 do údolia Laborca?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308663
Verze : 0
Foto 5 Knieža Otto von Windischgrätz (1873 - 1952) patril k vysokým predstaviteľom rakúsko-uhorskej šľachty. Bol prvým manželom Arcivojvodkyne Elizabeth Marie von Österreich, vnučky cisára Franza-Josefa I. Prikladám foto manželského páru. Myslím, že dôstojník s cigarou stojaci uprostred snímky č.4 sa dosť podobá na knieža Windischgrätza (aj keď na vojnovej snímke je už starší ako na manželskej fotografii).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308665
Verze : 0
Foto 6 Generál pechoty Anton Lipošćak (1863 - 1924) bol v apríli 1915 veliteľom rakúsko-uhorskej 2. pechotnej divízie. Je celkom možné, že dôstojník stojaci v pravej časti fotografie č.4 vedľa knieža Windischgrätza je práve generál A.Lipošćak, ktorý sprevádzal významného hosťa.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308666
Verze : 0
Foto 7 Nemecké delostrelectvo na presune k Zbudskej Belej 3.4.1915
Fotografia zachytáva delostrelcov jednej z troch divízií nemeckého Beskydského zboru generála G.von der Marwitza nasadených počas Veľkonočnej bitky v údolí Laborca (4. pechotná divízia, 25. rezervná pechotná divízia, 35. rezervná pechotná divízia). Snímok s najväčšou pravdepodobnosťou spravený na ceste medzi Radvaňou a Zbudskou Belou. Nemecká 4. pechotná divízia operovala na pravom brehu Laborca, takže delostrelci na fotografii patrili k jednej z dvoch rezervných pechotných divízií „Beskiden Korps“.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308667
Verze : 0
Foto 8 Oddychujúca nemecká pechota pri Zbudskej Belej 3.4.1915
Pešiaci nemeckej 25. alebo 35. rezervnej pechotnej divízie. Podľa terénu na fotografii sa mi zdá, že sa jedná o svah kóty Grúň (353,9) niekde za južným okrajom obce Zbudská Belá. Konské povozy stoja na ceste zo Zbudskej Belej do Radvane a vidno tiež protiľahlý svah doliny potoka Belianka. (Na súčasných mapách označený ako Lipovec). Vedel by niekto z miestnych potvrdiť moju domnienku?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308668
Verze : 0
Foto 9 Nemecká pechota na pochode 3.4.1915
S najväčšou pravdepodobnosťou sa opäť jedná o pešiakov nemeckej 25. alebo 35. rezervnej pechotnej divízie, ktorý boli sfotografovaní na ceste z Radvane do Zbudskej Belej.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308670
Verze : 0
Foto 10 Výšina Jawriska – padlý ruský vojak 5.4.1915
Fotografia spravená na južnom alebo juhovýchodnom svahu kóty Javorská (598). Padlý vojak bol s najväčšou pravdepodobnosťou príslušníkom ruskej 81. rezervnej pechotnej divízie, ktorá počas Veľkonočnej bitky útočila z priestoru Čabalovce – Sterkovce na kóty Javorská (598) a Kobyla (637,7) a po prelomení obrany rakúsko-uhorskej 2. pechotnej divízie obsadila Valentovce a postupovala na Zbudskú Belu. Po protiútoku nemeckých a rakúsko-uhorských jednotiek bola ruská 81. rezervná pechotná divízia vytlačená do svojich východiskových postavení.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308672
Verze : 0
Foto 11. Padlí rakúski vojaci zozbieraní po útoku na výšinu Jawriska 4.4.1915
Kóta Javorská (598) bola dobitá až 5.4.1915, takže ak fotografia bola skutočne spravená už 4.4.1915, tak zachytáva úpätie tejto kóty niekde v priestore obce Valentovce. V prípade, že dobová popiska je nesprávne datovaná, tak snímka môže zachytávať aj priestor okolo vrcholu kóty Javorská po jej dobití 5.4.1915. Telá padlých príslušníkov rakúsko-uhorskej 2. pechotnej divízie, ktoré boli zozbierané z bojiska, sú sústredené na jedno miesto a pripravené k provizórnemu pochovaniu. Po prechode frontu boli takéto hromadné hroby v rokoch 1916 – 1918 exhumované a pozostatky padlých vojakov sa prevážali na vojenské cintoríny. V prípade tejto fotografie je však možné naformulovať aj hypotézu, že padlých vojakov hneď z bojiska preniesli na už existujúci vojenskí cintorín „Výrava – pod Kobylou“. Tento cintorín vznikol už vo februári 1915 medzi kótami Kobyla (637,7) a Javorská (598), keď v blízkosti tohto miesta prebiehala frontová línia. Po bojoch v apríli 1915 mohli byť telá všekých padlých vojakov z kóty Javorská prenášané niekoľko stoviek metrov z priestoru kde padli priamo na cintorín „Výrava – pod Kobylou“. Disponuje niekto súčasnou fotografiou tohto cintorína? Tak by sa dal porovnať terajší vzhľad tohto miesta s terénom, ktorý je na dobovej fotografii.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308675
Verze : 0
Foto 12 Výšina Jawriska – triedenie koristi 5.4.1915
Fotografia s najväčšou pravdepodobnosťou zachytáva samotný vrchol kóty Javorská (598), pričom v pozadí vidno vrchol kóty Kobyla (637,7). Prebieha „upratovanie“ bojiska – zbieranie padlých vojakov, zbraní, munície a vojenského materiálu. Na snímku sú zachytení dôstojníci a vojaci rakúsko-uhorskej 2. pechotnej divízie, ktorá túto kótu dobila. V prvavej časti fotografie vidno nemeckého vojaka – pravdepodobne príslušníka 25. rezervnej divízie, ktorej útvary dobili susednú kótu Kobyla (637,7).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308680
Verze : 0
Foto 13 Korisť získaná po víťazstve v boji o výšiny Jawriska a Kobyla počas Veľkonočnej bitky roku 1915.
Fotografia s najväčšou pravdepodobnosťou zachytáva domy v obci Valentovce. Do tejto obce bola z okolitých výšin znášaná ukoristená aj vlastná výzbroj, výstroj a ďalší materiál. Tam bolo všetko skladované a prípadne odvážané po trase Valentovce – Zbudská Belá – Radvaň nad Laborcom k železničnej trati.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308683
Verze : 0
Foto 14 Varanno – ruskí zajatci pracujúci v kameňolome
Fotografia mi veľmi pripomína starý kameňolom v obci Čičava v okrese Vranov nad Topľou. (Varanno: rakúsko-uhorský úradný názov Vranova nad Topľou). Tento kameňolom sa nachádza v skale pod hradom Čičava hneď vedľa cesty vedúcej popri rieke Ondava. Ak by mal niekto k dispozícii súčasnú fotografiu tejto lokality spravenú z rovnakého miesta ako dobová snímka, bolo by to možné porovnať a overiť.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308685
Verze : 0
Parááádne fotografie !!! Dovolím si pár poznámok k jednotlivým lokalitám zobrazených na dobových fotografiách. Zaiste foto č. 1 a č. 3 zobrazujú to isté a jedno miesto, ale nestotožňoval by som ich s lokalitou vojenského cintorína Čabiny II (foto č. 2) aj keď terén i horizont je tak trochu podobný a naviac stromy dojmu vierohodnosti veľmi napomáhajú. Na foto č. 2 je cintorín po obvode vysadený kríkom druhu hloh (Crataegus sp.) a vo vnútri cintorína je vidieť vzrastlý strom brezy. Dreviny boli vysadené až po konečnej úprave cintorína, t. j. nie v čase bojových operácií. A na foto č. 1 sú zaiste dreviny iného druhu. Hlavný rozpor je ale v kóte. Dobová fotografia uvádza kótu 454 m n. m. čo samozrejme do novodobých máp nemusí byť úplne presne prevzatá. Ale prečo ten nelogický rozdiel až 56 m oproti cintorínu Čabiny II (398,4 m n. m.)? Zaiste omyl autora dobovej fotografie, keďže v pomyselnom trojuholníku Radvaň nad Laborcom - Valentovce - Čabiny sa vrchy s výškou nad 450 m n. m. nevyskytujú okrem bezprostredného okolia obce Valentovce. Naviac aj tie vrchy s nadmorskou výškou nad 450 m n. m. sú zväčša zalesnené ale hlavne ich vrcholovitý tvar je kužeľovitý s príkrymi svahmi. Omyl autora dobovej fotografie predpokladám, že vznikol čisto náhodne a to, že uviedol namiesto kóty 354 m n. m. nesprávne kótu 454 m n. m. A hľa vrch s touto výškou existuje na rozhraní chotárov obcí Zbudská Belá a Volica (Grúň 354 m n. m.). Poloha vrchu je doslova predurčená na veliteľské stanovište - totiž z jeho vrcholu je možné kontrolovať údolie Belianky i údolie Laborca. Poznámka: obdobne to bolo aj v prípade pri Medzilaborciach, keď veliteľské a pozorovacie stanovište bolo umiestnené severne od mesta na kóte Panská Kýčera (433 m n. m.) z ktorej je ideálny výhľad na údolie Vydraňky i údolie Laborca. Temeno vrcholu Grúňa je pretiahnutého tvaru a odlesnené čo zodpovedá dobovej fotografii a naviac aj popis autora dobovej fotografie (foto č. 3) potvrdzuje, že sa jedná o lokalitu pri obci Zbudská Belá. Foto č. 7 a č. 9. Na uvedených fotografiách takmer nieto žiadnych terénnych záchytných bodov z ktorých by bolo možné bližšie určiť lokalitu. Pravdou ale je, že cesta z Radvane nad Laborcom do Zbudskej Belej vedie takmer v celej svojej dĺžke v záreze mierneho svahu. Ten je dobre viditeľný na dolnom okraji foto č. 7. Preto možno súhlasiť s konštatovaním, že ide o postupujúce vojenské jednotky v smere od Radvane nad Laborcom k Zbudskej Belej. Foto č. 8. Možno som zle porozumel opisu lokality, ale mne to vychádza tak, že sú na ľavom svahu od potoka Belianky. Prevažna väčšina vojska a vozov je sústredená pozdĺž potoka. Na protiľahlom svahu je zreteľne vidieť líniu cesty Radvaň nad Laborcom - Zbudská Belá lemovanú čiastočne kríkmi. Foto č. 10 a č. 11. Podľa lesnatosti i svahovitosti terénu zaiste ide o lokality v horskom masíve Javirska - Kobyla. Z foto č. 12 ale takáto atmosféra už nedýcha (relatívne rovný terén a zväčša bez lesa, snáď pastviny). Skôr by som predpokladal, že je to fotené niekde v predhorí uvedeného horského masívu. Foto č. 13. Minulý týždeň - 16. apríla som sa túlal aj po Valentovciach. Škoda, že som nemal možnosť porovnávať terén s dobovou fotografiou. Snáď nabudúce. Zdá sa, že prezentované fotografie boli vyhotovené počas cesty z Radvane nad Laborcom na bojiská v lesných kompexoch nad Valentovcami. Z toho usudzujem, že aj poslednú neidentifikovanú lokalitu (foto č. 4) treba hľadať práve v tomto priestore ...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308879
Verze : 0
?Tagesstandpunkt? 454
V oblasti skutecne jsou koty o teto vysce.
1) Na R-U mape je to vyska 457 severne od Niznych Cabin a jihovychodne od Monastyra. Na soucasne mape ma vysku 453,9 Hrabin.
2) Dalsi moznosti je kota 454 severo-severovychodne od Vysnych Cabin. Na soucasne mape kota 460,7 Polom. Bylo zde uz stanoviste polni straze 2. pesi divize dne 7. 2. 1915
V obou pripadech se ale ze starych specialek zda, ze byly koty zalesnene, coz prilis neodpovida situaci na snimku.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308888
Verze : 0
Keďže sa považujem za znalca miestneho terénu, predkladám vám moju domienku ohľadne kóty 454. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o kótu Polom(460,7) ktorá sa nachádza severo-západne od Vyšných Čabín, t.j. na opačnej strane ako sa nachádza kóta 398,4 a cintorín Čabiny II. Vzhľadom na uplynulú dobu predpokladám, že sa jedná o rovnaký príklad ako kóta Dielec(548,8) pri Sterkovciach a daná kóta bola toho času nezalestnený kopec s pár stormami. Taktiež sa domnievam,že fotografie môžu byť chybne podpísane. Avšak ešte pre potvrdenie uvádzam, že na kóte 454 sa nachádzalo stanovište poľnej stráže(vychádzajúc z náčrtu bojovej situácie zo 7.2.1915 medzi Radvaňou a Medzilaborcami). Ak čas dovolí, všetky takéto fotografie čaká porovnanie typu "Then and now".
Ešte popis k mape . Červeným rámčekom je označená naša sporná kóta a modrým kóta na ktorej sa nachádza cintorín.A pre kompletnú ilustráciu prikladám fotografiu,na ktorej je kóta Polom - v pravej časti.
Snáď sme sa aspoň trocha posunuli ďalej
dobová mapa
nová mapa
foto
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308921
Verze : 0
Já bych si dovolil nesouhlasit a spíš bych hledal danou kótu východním směrem od Zbudské Belé. Vzhledem k tomu, že jsou fotografie datovány 3. a 4. dubna, tedy v období kdy v noci z 2. na 3. dubna couvla prakticky celá 21. SchD o cca 5 km zpět ze svých původních linií (její východní křídlo bylo spolu s 2. ID a 24. ID zatlačeno do linie jižně od Virava-Ökröskö již 2. dubna), nepřijde mi reálné, že by si štábní důstojníci už následující den vyjeli udělat piknik na tak nejistou půdu jakou v té době byla kóta Polom. Navíc je fotografie nadepsána jako velitelské stanoviště 2. ID, která na Bílou sobotu 3. 4. teprve znovudobývala kótu Uhlisko u Valentovců (pravé křídlo) a vlevo dosáhla spolu s částmi 21. SchD (které byly na levém břehu Laborce) až na svahy východně od Hegyescsaba… Teprve v neděli 4. 4. pak 2. ID postupovala k závěrečnému útoku na kóty Javorská a Kobyla, které padly o den později. Osobně bych místo, kde byly fotografie pořízeny, hledal někde po pravé straně cesty Zbudská Belá – Valentovce…např. na linii hřbetu Zbudská Belá – kóta Uhlisko nebo Zbudská Belá – kóta 417,4 až kóta 583,2 Lesík.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#308996
Verze : 0
Sú to naozaj parádne fotografie. Viktor, môžes niečo napísať o týchto fotografiách, taký ′životopis′ - kto ich fotil? nachádzaju sa vlepené do albumu? kde sa nachádzaju nemecké popisky - pod fotografiami alebo na konci albumu? okrem popisiek je tam nejaký iný text? koľko fotografií obsahuje album? Čo sa týka kameňolomu (foto 14), vo Vranove bol kameňolom. Pripájam mapu Vranova z roku 1913. Nachádza sa západne od kóty 226. (značka _n_). Nemôže to byť tento kameňolom?
Vranov a okolie
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#309000
Verze : 0
TO Aksamit: článok bol písaný večer a vo vyčerpaní. Vzhľadom na to, že som toho času prehliadol isté skutočnosti dávam ti za pravdu a viacmenej kóta Polom len zhodou okolností sadla číslu. Avšak keď som si poriadne zohľadnil všetky fakty, skutočne dávam za pravdu, že sa jedná o fotografie z priestoru Radvaň nad Laborcom-Zbudská Belá-Valentovce. Ako to tu bolo spomenuté, môže sa jednať o fotografie z kóty Grúň 354 a časť fotografií z priestoru Zbudskej Belej a Valentoviec. Ešte by som chcel poukázať na existenciu fotografie č.61 na ktorej sa spomína kóta 424, na ktorej je H. Maixner. Či sa nejedná o fotografiu z rovnakej kóty ako fotografie č.108,109. Pokiaľ povinnosti dovolia, cez víkend vyrazím do terénu a pokúsim sa nájsť miesto vytvorenia fotografií č.61,106,108,109,110.
Chybu priznávam a ospravedlňujem sa:).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#309001
Verze : 0
K fotografii č. 14 - kameňolom Vranov. Trocha som sa na ňu pozrel. Každopádne si treba uvedomiť, že určite je to kameňolon v brádlovom pásme, ktorého úzky lem sa tiahne okolo Vranova. Najskôr to vyzerá na Podčičvu, len niekoľko drobnosti tam nesedí - veľmi strmý svah, v pozadí by mala byť skala s krížom a vieme, že tam je kostolík s cintorínom. Nemám aktuálne foto, len preto pripájam foto stahnuté z internetu. Možno, že by to mohol byť aj ten kameňolom čo uvádza kassai, aj keď podľa konfigurácie terému to naň nevyzerá. Mňa, hoc je tam napísané Vranov (pravdepodobne to označuje širší región) zvádza, že by to mohol podľa stmosti svahov byť kameňolom v Brekove. Za povšimnutie a porovnanie stojí určite ten výrazny hrebeň v pozadí snímku.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#309323
Verze : 0
Ku kameňolomu asi toľko. Vzhľadom na povahu a pozadie kameňolomu si osobne nemyslím,že by sa jednalo o kameňolom pod hradom Čičva. v okolí Vranova sa nachádza kameňolom aj v obci Nižný Hrabovec a za obcou Vechec. Neviem či tie povozy stoja na nejakej hlavnej ceste, ale javí sa mi to tak. Preto sa prikláňam skôr ku kameňolomu v Nižnom Hrabovci. Asi najlepšia cesta k objasneniu vedie cez prešetrenie všetkých spomenutých kameňolomov. Hlavne rok vzniku. A potom fotograficky porovnať so súčasným stavom.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#309341
Verze : 0
... ešte k objasneniu lokality na foto č. 13
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#309367
Verze : 0
Konečne som sa dostal k rakúsko-uhorskej vojenskej mape z roku 1910. (Na súčasných mapách nemá význam hľadať výšiny podľa ich dobového rakúsko-uhorského kótovania, pretože vo väčšine prípadov sa údaje o nadmorskej výške nezhodujú a odchýlky v metroch sú dosť výrazné). V priestore, v ktorom na začiatku apríla 1915 pôsobila 2. pechotná divízia, som sa pokúšal nájsť kótu 454. Bezúspešne. Zdá sa mi, že v skutočnosti boli fotografie č.1, 3. a 4. spravené na kóte 484. Autor fotografií ich do svojho albumu určite nelepil priamo na fronte, ale s najväčšou pravdepodobnosťou až s veľkým odstupom času, keď bol doma na dovolenke, alebo možno až po vojne. Preto sa dá predpokladať, že pri popiske pod fotografiou sa jednoducho pomýlil a namiesto kóty 484 napísal 454... Myslím, že Aksamit ma pravdu, pretože v prípade kóty 484 sa jedná o výšinu Uhliska, ktorá bola dominantným vrcholom v operačnom pásme 2. pechotnej divízie. Tvrdenie, že fotky boli robené na západnom svahu výšiny Uhliska je zatiaľ iba hypotézou, ktorú by mohla overiť súčasná „foto-rekonštrukcia“ zachytávajúca najmä panorámu na fotografii č.4. Ak sa naozaj jedná o výšinu Uhliska, tak potom v pozadí by mala byť dolina Belianky medzi Zbudskou Belou a Valentovcami.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311121
Verze : 0
Čo sa týka fotografií, tak mi ich posunul môj známy s informáciou, že sa jedná o album dôstojníka rakúsko-uhorskej 2. pechotnej divízie, ktorá od začiatku februára do polovice apríla 1915 bojovala v údolí Laborca. Táto divízia sa pod ruským tlakom stiahla z poľskej strany Karpát cez sedlo pri Čertižnom a ustupovala cez Medzilaborce na postavenia severne od Valentoviec. Tam sa línia frontu stabilizovala a v tomto priestore na prelome marca a apríla 1915 absolvovala 2. pechotná divízia Veľkonočnú bitku. Na jej úseku sa uskutočnil jeden z rozhodujúcich ruských pokusov o prielom karpatského frontu a o vyradenie Rakúsko-Uhorska z vojny.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311123
Verze : 0
V prípade fotografie č.8 nevylučujem, že jej lokalizáciu som „zrkadlovo obrátil″. Ak správne rozumiem tomu čo píše Mipome, tak nemeckí vojaci sa nachádzajú na ľavom brehu Belianky na svahu, ktorý je na súčasných mapách označený ako Lipovec. (Alebo inak povedané, nachádzajú sa na pravo od cesty, ktorá vedie z Radvane nad Laborcom do Zbudskej Belej). V tom prípade ma ale mätie jedna vec – prečo sú predprsne ich okopov navŕšené v opačnom smere, ako je línia frontu, odkiaľ môže prichádzať nepriateľská paľba? S presnou lokalizáciou tejto fotky môže pomôcť asi len „foto-rekonštrukcia″.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311125
Verze : 0
Mel bych maly dotaz - neexistuji seznamy pohrbenych vojaku na cintorine ve Svetlici? Pokud ano, nefiguruji tam tato jmena?
nadporucik Reichert (+ 4. dubna 1915) nadporucik Differenz (+ 5. dubna 1915) svobodnik (sanitar) Fletl (+ 5. dubna 1915)
~~~
Prikladam jeste jednu aktualni montaz se snimkem z dubna 1915. Pohled ze severu na Niznou Jablonku (Alsoalmad).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311172
Verze : 0
Na cintoríne Világy I.(Svetlice I.) sa nachádza pochovaný nadporučík Diferenc. Podľa evidenčných listov. ale padol 3.4. 1915. Zvyšný dvaja sa na zozname nenachádzajú, čo ale nevylučuje možnosť , že by tam mohli byť pochovaný.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311177
Verze : 0
Čo sa týka rozličných dátumov 5.4 a 3.4 v prípade smrti tohto nadporučíka, tu mohlo rýchlo dôjsť k omylu pri prepise z kríža po niekoľkých rokoch, alebo neskôr pri prepisovaní z archívnych materiálov.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311179
Verze : 0
Radoslav Turik: Dekuji za informaci. Ten udaj u nadporucika Differenze by mel byt skutecne 5. dubna (Velikonocni pondeli). Patrne tedy dobovy omyl. Pokud se na tomto cintorine pohrbivalo bez ohledu na hodnost, myslim si, ze by tam skutecne mel byt prinejmensim svobodnik Fletl pohrben take. To uz se ale patrne nezjisti.
Jeste jednou dekuji.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311195
Verze : 0
Ešte k nadporučikovi s priezviskom Differenz. Ja som zistil tieto údaje: - volal sa menom Ervin, Advin, alebo tak podobne (viem prečítať iba koncovku mena -vin) - zomrel 15.apríla 1915 - vek 31 rokov
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311309
Verze : 0
To Min taur: neviem presne,lebo musím pozrieť doma do archívnej zložky, ale ... Na cintoríne Világ I. bolo pochovaných 8 vojakov, z toho 6 dôstojníkov a jeden poddôstojník. Vyzerá to na taký dôstojnícky cintorín, ale jeden vojak tam pochovaný určite je.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311333
Verze : 0
Zaujímave je , že hoci podľa mien sa dá dedukovať rakúsko-uhorský pôvod vojakov pochovaných na tomto cintoríne, v archívnej zložke je zjavne chybný údaj, že ide o ríšskych Nemcov.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311464
Verze : 0
Radoslav Turik: Cekal bych, ze tech pochovanych tam bude vic. Nadporucik Differenz byl prislusnikem turnovskeho pesiho pluku 94, ktery mel silne sudetonemecke zastoupeni. Evidentne si s tim po valce nikdo hlavu nelamal.
mipome: Krestni jmeno bohuzel neznam, nicmene tri odlisne udaje o datu umrti jsou pro badani dost nevdecne...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311480
Verze : 0
To Mintaur: Podľa archívnej zložky, všetci 8 pochovaní dôstojníci a vojaci na cintoríne Világ I. padli 3.4.1915. Ale tak ako som povedal, zmeniť trojku na päťku, pri opise nečitateľného nápisu z kríža nie je problém, alebo to bolo chybne prepísané do archívneho materiálu.
Viac vojakov vo Svetliciach pochovaných je. Pretože tam bol aj cintorín Világ II. (Svetlice II). Na tomto cintoríne bolo pochovaných 123-134 vojakov. Nedá sa to presne zistiť. Boli tu jednotlivé hroby, spoločné hroby a aj masové šachty. Obe cintoríny neboli od seba veľmi ďaleko.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311502
Verze : 0
Radoslav Turik: V oblasti Vilagu probihaly boje 29. brezna, a jednotlive jeste behem 3., 4. a 5. dubna.
Jenom pesi pluk 94 mel behem techto boju minimalne 51 padlych a 103 zranenych o kterych by se dalo predpokladat, ze mnozi byli pochovani prave zde. Myslim ale, ze ty pocty byly mnohem vyssi.
Ruske ztraty zde byly mnohonasobne vyssi a rada z nich nebyla patrne oficialne pohrbena dodnes...
Jeste jednou dekuji za informace.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311647
Verze : 0
To Mintaur: Keď tomu dobre rozumiem, tak časť obetí môže byť pochovaných aj na výravských cintorínoch, veď boje prebiehali najmä medzi obcami Výrava a Svetlice, medzi ktoré smerovali ruské útoky počas veľkonočnej bitky. A netreba zabúdať, že časť obetí zrejme nebola pochovaná nikdy.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311732
Verze : 0
Radoslav Turik: Je to samozrejme pravdepodobne. Predpokladam, ze v techto seznamech neni uvedena prislusnost k pluku, nebo se mylim?
Mozna ta vyse uvedena jmena figuruji na seznamech jinych okolnich cintorinu, nicmene prinejmensim nadporucik Differenz a svobodnik Fletl podlehli svym zranenim prave v lazaretu ve Vilagu, takze je pravdepodobne, ze i druhy jmenovany byl pochovan prave na jednom z mistnich cintorinu. Nadporucik Reichert padl primo v poli - zde je moznost, ze mohl byt pochovany jinde, jak uvadite.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311744
Verze : 0
Pripájam dve pohľadnice z Vranova. Ak vyššie uvedená fotografia kameňolomu s ruskými zajatcami je z Vranova, tak zajatci na pohľadniciach mohli pracovať v tom kameňolome.
Upomienka na svetovú voju. Ruskí zajatci vo Vranove
Upomienka na svetovú voju. Ruskí zajatci vo Vranove
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311794
Verze : 0
Na ďalšej pohľadnici je omša na vrchu Čeremcha. Predpokladám, že sa jedná o vrch na hraniciach s Poľskom, severovýchodne od Zborova. Vie niekto, aké boje sa tu odohrávali?
Omša na vrchu Čeremcha, apríl 1915
Omša na vrchu Čeremcha, apríl 1915
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311797
Verze : 0
To Kasai: krásne fotečky.
To Mintaur: Samozrejme, že sem tam sa nájde aj označenie jednotky. Sú to zväčša odpisy z krížov na hroboch. Niekedy mali četníci riadne zmätky z nemeckých skratiek a popísali pekné sprostosti, ale väčšinou je to v pohode. Na cintoríne Világ I. sú pochovaní aj vojaci peších c. a k. plukov č. 29, 33, ale najmä 94 a 101. Világ II.- tu vo väčšine prípadov chýba príslušnosť k jednotke, ale nachádzajú sa tu padlí z c. a k. pešieho pluku č. 29 a 99 a tiež delostreleckého pluku č. 3
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311858
Verze : 0
Kassai. K foto Čeremcha. Nepoznám situáciu pri Zborove, či je tam taky vrch. Jedna Čeremcha je hneď za hranicou Slovenska na Zakarpatskej Ukrajine pri obci Stužica. Je vysoká 1130 m n.m. a prechádza ním poľsko - ukrajinská hranica. Boli tu boje počas 1. svetovej vojny a na jeho vrchole sa nachádza vojnový cintorín z uvedeného obdobia. Prečítaj si môj článok: Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny od Čertižnianského sedla po Užocké sedlo. Zborník Po stopach dobrého vojaka Švejka, Humenné, 2001.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311899
Verze : 0
Este pripajam mapu k Čeremche
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#311900
Verze : 0
Deesis. Ďakujem za informácie. Vrch Čeremcha bude ten, ktorý uvádzas. Čo som si ja myslel, je Czeremcha s poľským názvom (Vyšná Polianka - Ozenna). Pripájam ruiny kostola vo Veľkej Poľane.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#312727
Verze : 0
Kassai. Túto fotografiu som videl v zborníku Alamachu Zemplínskej župy asi z roku 1916, kde sa pojednávalo o vojnových škodách na Zemplíne. Tvoje foto je však v lepšej kvalite, takže ďakuje. Existuje i štvrý záber z tejto cerkvi vo Veľkej Poľane uverejnený v jednom maďarskom denníku.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#312928
Verze : 0
Citace - MinTaur :
V oblasti Vilagu probihaly boje 29. brezna, a jednotlive jeste behem 3., 4. a 5. dubna.
Jenom pesi pluk 94 mel behem techto boju minimalne 51 padlych a 103 zranenych o kterych by se dalo predpokladat, ze mnozi byli pochovani prave zde. Myslim ale, ze ty pocty byly mnohem vyssi.
MinTaur, mohol by si prosím Ťa uviesť, odkiaľ si prevzal údaje o stratách IR.94? Zaujímam sa o boje na tomto úseku karpatského frontu a odkaz na každý nový zdroj informácií je pre mňa veľmi vítaný
Čo sa týka Svetlíc (Világ), tak predpokladám, že na dvoch miestnych vojenských cintorínoch bolo pochovaných iba niekoľko príslušníkov IR.94. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o ranených, ktorí boli z frontovej línie evakuovaní na tunajšie obväzisko a v Svetliciach následne zomreli v dôsledku zranení. Avšak tí príslušníci IR.94, ktorí padli priamo na bojisku, boli pochovaní na vojenských cintorínoch vo Vyšnej Jablonke a Nižnej Jablonke.
Tento môj predpoklad je založený na skutočnosti, že IR.94 bol nasadený na ľavom krídle svojej materskej 29. pechotnej divízie, ktorá držala frontový úsek na hlavnom karpatskom hrebeni severne od Vyšnej Jablonky. Susedný frontový úsek medzi Svetlicami a Vyravou držala 34. pechotná divízia a práve príslušníci jej plukov (IR.29, IR.33, IR.101) predstavujú väčšinu z rakúsko-uhorských vojakov, ktorí sú pochovaní vo Svetliciach. Potvrdzujú to aj Radove údaje:
Citace - Radoslav Turik :
Na cintoríne Világ I. sú pochovaní aj vojaci peších c. a k. plukov č. 29, 33, ale najmä 94 a 101. Világ II.- tu vo väčšine prípadov chýba príslušnosť k jednotke, ale nachádzajú sa tu padlí z c. a k. pešieho pluku č. 29 a 99 a tiež delostreleckého pluku č. 3.
Čo sa týka padlých vojakov IR.94, ako aj ďalších plukov 29. pechotnej divízie (IR.42, IR.74, IR.92), tak ich telesné pozostatky boli po vojne exhumované a z vojenských cintorínov vo Vyšnej Jablonke a Nižnej Jablonke presunuté do krypty pravoslávneho chrámu v obci Osadné (Telepovce). Na webstránke http://www.pcoosadne.orthodox.sk/ je možné nájsť neúplný menný zoznam rakúsko-uhorských vojakov, ktorí sú pochovaní v tejto krypte. Sú tam mená aj niekoľkých príslušníkov IR.94, avšak nadporučíka Reicherta som medzi nimi nenašiel.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#313049
Verze : 0
IR.94 bol na prelome marca a apríla 1915 nasadený na ľavom krídle svojej materskej 29. pechotnej divízie a jeho susedom bol IR.101, ktorý bol zasa nasadený na pravom krídle 34. pechotnej divízie. V kronike IR.101, ktorá bola vydaná po skončení vojny (Pál Machalek: 101. Cs. és Kir. gy. ezred Tortenete 1883 – 1918, vyd. Machalek Pál, Budapest 1934) je publikovaný opis bojovej činnosti tohto pluku pri Svetliciach. V texte sa nachádza aj niekoľko zmienok o susednom IR.94, ktoré uvádzam v nasledujúcich riadkoch. (Geografické body a názvy však vynechávam, pretože nechcem do týchto lokalít navigovať amatérskych kopáčov s detektormi. Skúsení zberatelia militárií tieto názvy nepotrebujú, lebo si ich vedia dohľadať vo svojich materiáloch
„Od 24. marca sme pociťovali silnejúci tlak Rusov. Tušili sme, že je to dôsledok pádu pevnosti Przemysl. Nepriateľ totiž začal prisúvať na front nové sily. Naše velenie nám túto informáciu oznámilo až s oneskorením a tušenie sa premenilo na neblahú skutočnosť. Dobitie Przemyslu sme prežívali s veľkým zármutkom a ľútosťou. Mnohí z nás spomínali na svojich kamarátov a spolubojovníkov, ktorí bránili obkľúčenú pevnosť. Uvedomovali sme si, že ruské vojská viazané obliehaním Przemyslu sa uvoľnili a budú použité na prelomenie karpatského frontu a vpád do Uhorska. Všetci príslušníci pluku sa začali dôkladne pripravovať na ťažké boje o ktorých vedeli že čoskoro vypuknú.
Nášmu 101. pechotnému pluku velil podplukovník Ferenc Pabst. Boli sme súčasťou 67. pechotnej brigády generálmajora Lauingena, ktorá patrila do 34. pechotnej divízie generálmajora von Birkenhain. Od 27. marca sa sústreďovanie ruských posíl pred naším úsekom frontu už nedalo skryť a velenie rozhodlo o stiahnutí celej divízie za hlavný karpatský hrebeň. Z postavení pri obci Zubeńsko v Haliči (južne od mestečka Lupków) sme sa presunuli do novej obrannej línie medzi obcami Výrava a Svetlice, ktoré už ležali na uhorskej strane hranice. Pozície na kóte ... zaujal I. prápor a ostatné dva prápory sa sústredili v Svetliciach. Z tejto obce sa IV. prápor následne presunul do pozícií na kóte .... Náš pluk zároveň prešiel pod velenie 57. pechotnej brigády plukovníka Wöllnera (Jednalo sa o dočasné prevelenie k 29. pechotnej divízií, ktorá na prelome marca a apríla 1915 bola pravým susedom materskej 34. pechotnej divízie).
Blížili sa Veľkonočné sviatky a všetci dúfali, že ich v pokoji oslávime. Rusi však mali iné plány. Veľký piatok pripadol na 2. apríla a v tento deň nepriateľ zaútočil na postavenia pluku, ktorý bol naším pravým susedom (Jednalo sa o IR.94). Moskali prelomili jeho obranu a za našim chrbtom sa začali objavovať ich hliadky. Kapitán Pichler aj s 15. rotou boli poverení vytlačením ruských hliadok z nášho priestoru. V tento deň sme sa dozvedeli aj potešujúcu správu – v našom tyle sa rozvinujú jednotky „Beskiden Korps“, ktoré poslalo spojenecké Nemecko. Do našich postavení dorazili nemeckí delostreleckí pozorovatelia, ktorí robili obhliadku terénu a rekognoskáciu frontovej línie.
Nasledujúci deň 3. apríla na Veľkú sobotu sa cieľom ruského útoku stala kóta .... Nepriateľ už v ranných hodinách prenikol do zákopov 94. pechotného pluku a začal ohrozovať aj naše pozície. Podplukovník Dörfler, ktorý velil bojovej skupine brániacej tento úsek, vyslal do protiútoku tri roty nášho 101. pechotného pluku. Nasledoval odvážny bodákový útok, ktorý získal späť dobité postavenia a jeho výsledkom bolo sto zajatých Rusov. Utrpeli sme však značné straty a v tomto boji padol kapitán Hugo Scharl a dôstojnícky čakateľ Gyaraki. Ďalší dvaja dôstojníci utrpeli zranenia - György Kraszkó a Általános Békésmegyei (Kapitán Hugo Scharl bol pochovaný na vojenskom cintoríne Svetlice I, ktorý je súčasťou obecného cintorína. Potvrdzuje to archívny dokument s náčrtom cintorína a zoznamom vojakov pochovaných v tejto lokalite. Dokument vypracoval príslušník československého četníctva strážmajster Jílek 15. mája 1924. Tento vojenský cintorín navštívil deväť rokov po skončení bojov, zakreslil rozmiestnenie hrobov a z krížov opísal údaje o pochovaných obetiach vojny. Vo svojom dobovom zázname uviedol: „kapit. Hugo Šarl – p.pl.č.101“).
Veľkonočnú nedeľu 4. apríla ruské delostrelectvo zahájilo sústredenú paľbu na kótu .... a najsilnejšie ostreľovalo jej západnú stranu. Táto paľba trvala nepretržite do 16:00. Po jej prerušení zahájili ostreľovanie našich pozícií ruské guľomety a krátko na to sa ozval mohutný pokrik útočiacich Moskaľov. Do zákopov sme okamžite poslali zálohy a paľba našich pechotných zbraní ruský útok odrazila. Po jeho skončení sme mali pocit, že sa jednalo iba o prieskum bojom. Keď sa nepriateľská pechota stiahla, tak ruské delostrelectvo obnovilo ťažké ostreľovanie našich pozícií, ktoré pokračovalo až do zotmenia. Počas noci protivník viedol rušivú delostreleckú paľbu salvami, ktorú smeroval nielen na naše zákopy, ale aj do hĺbky našich postavení, kde predpokladal umiestnenie záloh.
Veľkonočný pondelok 5. apríla opäť začal ruskou delostreleckou paľbou. Nepriateľ od 10:00 ostreľoval kótu .... a sústredil sa na jej vrchol, ktorým sa zo severu na juh tiahli naše zákopy. V niektorých momentoch získavala táto paľba väčšiu intenzitu o o 13:00 sa zmenila na bubnovú paľbu, ktorá trvala do 14:00. Posledných 15 minút sa k ostreľovaniu našich pozícií pridalo aj 10 až 12 ruských guľometov. Pod krytím tohto palebného koncertu sa k našim postaveniam začala približovať veľká skupina nepriateľských vojakov. V prvom zákope sa nachádzali štyri roty 94. pechotného pluku a jedna rota nášho 101. pechotného pluku, ktoré tento útok nedokázali odraziť. Rusi prenikli do ich postavení a obsadili časť zákopov. Nepriateľské delostrelectvo okamžite prenieslo paľbu do hĺbky našich pozícií na okraj lesa s cieľom znemožniť zálohám organizovať protiútok.
Naši vojaci pod tlakom päťnásobnej ruskej početnej prevahy ustupovali a krok za krom sa sťahovali naspäť. Popri tom však kládli zúrivý odpor a protivník bol nútený zapojiť do boja ďalšie sily, čím sa jeho prevaha ešte zväčšila. V tomto momente začali do prednej línie konečne prichádzať aj naše zálohy a jednotlivé roty sa postupne zapájali do boja. Nastupovali do protiútokov, ktoré sa končili v ťažkých a krvavých bojoch na bodáky. V tejto kritickej situácii sa obzvlášť vyznamenal nadporučík Laczhegyi, ktorý nečakal na rozkazy a iniciatívu prevzal do vlastných rúk. Zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu a na vlastnú zodpovednosť vyrazil do rozhodujúceho protiútoku, ktorý definitívne vytlačil Rusov z našich pozícií. Vo veľkej miere tak prispel k nášmu víťazstvu a bol vyznamenaný Rytierskym krížom vojenského Rádu Márie Terézie.
Nepriateľ utrpel ťažké straty a množstvo jeho vojakov ostalo ležať pred našou obrannou líniou a v našich zákopoch. Na bojisku sme pozbierali viac ako 1.200 pušiek, ktoré sme ukoristili Rusom a do tylu sme odviedli okolo 600 zajatcov. Naše straty dosiahli 33 padlých, 175 ranených a 600 nezvestných, ktorí skončili v ruskom zajatí. Najviac sa vyznamenali dôstojníci a vojaci 1; 2; 10; 11. a 12. roty, ktorí sa nebojácne bok po boku bili s nepriateľom a v strašnom dvojhodinovom boji z blízka udržali svoje pozície. Náš 101. pechotný pluk tak pomohol ubrániť tento dôležitý úsek na krídle 2. armády. Po odrazení tohto ruského útoku sa aktivita nepriateľa výrazne znížila a na našom úseku frontu zavládol relatívny pokoj. Rusi vo svojich pokusoch o prienik do vnútrozemia Uhorska už nepokračovali. Velenie 2. armády vysoko ocenilo hrdinstvo nášho pluku a jeho statočná obrana bola spomenutá v celoarmádnom rozkaze.
Po krvavej Veľkonočnej bitke v Karpatoch nastala operačná prestávka, ktorú sme využívali na posilňovanie obranných postavení na kóte .... Naše zákopy boli poničené a vyžadovali si opravu a rekonštrukciu. Predpokladali sme, že tento kľúčový bod obrany sa stane cieľom ďalších ruských útokov. Tieto očakávania sa však nenaplnili a nepriateľ udrel v susedstve. Dňa 11. apríla Rusi zaútočili na kótu ...., ktorá sa nachádzala vpravo od výšiny ..... Túto výšinu bránil IV. prápor nášho pluku pod velením majora Erlacha. Moskali sa pred svitaním priplazili do blízkosti zákopov a potom vo viacerých vlnách zaútočili. Naši vojaci boli týmto útokom prekvapení a IV. prápor bol čiastočne obkľúčený. Napriek statočnej obrane veľa jeho príslušníkov padlo do ruského zajatia.
Protivník sa pokúšal rozšíriť prielom v obrane, čomu okamžite čelili naše zálohy. Kapitán Pichler aj s 15. rotou sa presunuli z výšiny ..... a spolu so zálohou 94. pechotného pluku sa pripravovali k protiútoku na výšinu ..... Kapitán Pichler vyslal na prieskum hliadky, ktoré mu po návrate oznámili veľmi cenné informácie. Po vyhodnotení situácie zvolil najvhodnejší smer úderu a zahájil protiútok. Rusi sa urputne bránili a neustále prisúvali posily, takže naši vojaci postupovali iba krok za krokom. Boj rozhodol hromadný útok na bodáky, ktorý skončil našim víťazstvom. Do zajatia padlo 400 Rusov, pričom naša 15. rota zajala 150 z nich. Tento počet prevyšoval početný stav vojakov v samotnej rote! My sme stratili 9 padlých a 20 zranených vojakov.
Po tomto boji zavládol na úseku nášho pluku opäť pokoj, ktorý trval viac ako týždeň. Tento čas sme využili na rotáciu našich vojakov medzi prvou líniou a blízkym tylom, kde sa príslušníci pluku podrobili zdravotným prehliadkam a hygienickej očiste. V prvom rade boli zaočkovaní proti týfusu. Vďaka novým odvšivovacím zariadeniam sa nám podarilo skoncovať aj s týmto problémom. Taktiež sa výrazne zlepšilo naše zásobovanie a dodávky chleba sa stali pravidelnými. Poľné kuchyne prichádzali až do blízkosti našich postavení a zabezpečovali teplú stravu. Úspešné odrazenie nepriateľských útokov a nasledujúca operačná pauza a pokojná frontová situácia viedli k zvýšeniu disciplíny a zlepšeniu morálky našich vojakov.
Na konci apríla 1915 sa našim ľavým susedom stali nemecké útvary a my sme si veľmi cenili šikovnosť ich delostrelcov, ktorí sa rýchlo a presne zastrieľali na nepriateľské ciele. Ich prítomnosť nám dávala pocit istoty a povzbudila bojový elán našich vojakov, pretože Nemci boli pre náš pluk rovnocennými partnermi, na ktorých bolo spoľahnutie. Veľkonočná bitka v Karpatoch preniesla nášmu 101. pechotnému pluku dobré meno v celej armáde ako aj slávu a uznanie. Za veľkých obetí sme nepriateľovi zabránili preniknúť na svätú zem rodného Uhorska“.
Pechotný pluk č. 101 (Infanterieregiment Freiherr von Drathschmidt Nr.101) bol vytvorený v roku 1883. Jeho doplňovacím obvodom bola Békéscsaba v súčasnom Maďarsku. V júli 1914 pred vypuknutím Prvej svetovej vojny bolo národnostné zloženie pluku nasledujúce: 84% Maďari, 16% dolnozemskí Slováci a ďalšie národnosti. V auguste 1914 bol 101. pechotný pluk (I, III, a IV. prápor) v zostave 33. pešej brigády 17. pešej divízie (VII. armádny zbor) vyslaný do Vojvodiny proti Srbsku. Bojových akcií sa ale nezúčastnil, pretože okamžite po príchode do tejto oblasti bol prevelený na front v Haliči proti Rusku. Na Balkáne ostal iba jeho II. prápor, ktorý v zostave 2. horskej brigády (brigáda podriadená priamo XVI. armádnemu zboru) bojoval v Srbsku a Bosne a Hercegovine. V Haliči sa pluk po prvý krát dostal do boja 30. augusta 1914 pri Rohatyne. Oficiálnym pamätným dňom v dejinách 101. pechotného pluku bol 3. apríl 1915, ktorý súvisel s bojmi medzi obcami Výrava a Svetlice. V období rokov 1914 – 1918 príslušníci pluku získali nasledujúce vyznamenania: 1 Rytiersky kríž vojenského Rádu Márie Terézie, 19 zlatých medailí za statočnosť, 712 strieborných medailí I. triedy za statočnosť, 2.840 strieborných medailí II. triedy za statočnosť a 2.882 bronzových medailí za statočnosť.
MinTaur, nemáš náhodou k dispozícii bližšie informácie o bojovom nasadení IR.94 na prelome marca a apríla 1915 v priestore Svetlice – Vyšná Jablonka? Bolo by celkom zaujímavé porovnať takéto údaje s údajmi z kroniky IR.101
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#313052
Verze : 0
Viktor: Je to tak - mam k dispozici texty z kronik pluku IR.94 i 29.ID, ktere se temto mistum a dnum venuji velmi detailne. Jmena nadporucika Laczhegyi, kapitana Pichlera nebo podplukovnika Dörflera tak pro mne nejsou neznama
Myslim, ze to porovnani bude velmi zajimave. Ozvu se na SZ.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#313107
Verze : 0
To Deesis: Na fotografii, ktorú zavesil Kassai, je zachytená tá cerkov vo Veľkej Poľane, vedľa ktorej bol vytvorený vojenský cintorín? Pripájam súčasnú podobu tejto lokality a prosím o potvrdenie, či sa jedná o to isté miesto.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#314031
Verze : 0
Viktor, áno jedna sa ten kostol, ktorý je vedľa cintorína. Práve z materiálu vojnou zničenej veže bol postavený pomník - rotunda na vojenskom cintoríne. Minuly rok sa nám ju podarilo opraviť, pretože jej hrozilo zrútenie.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#314320
Verze : 0
Na nasledujúcich dvoch pohľadniciach je zaujímave to, že popisujú aj udalosť, ktorá súvisí s vyhotoveným záberom.
Na prvej pohľadnici je Trefortova Kaviareň, ktorá sa nachádzala na východnej strane Hlavnej ulice. Preklad textu :
Kaviareň v Humennom. Nad hlavami zabávajúcich sa ruských dôstojníkov ju zapálil ich vlastný veliteľ.
Druhá pohľadnica:
Oslobodené Humenné - pred kaštielom Andrassyovcov. V strede je starý hospodár kaštiela (kastelán?), ktorého rusi mučili.
To, či sa udalosti odohrali tak, ako ich popisujú pohľadnice, je dnes ťažké zistiť. Iba ak by boli spomenuté v nejakej dobovej tlači alebo v mestskej kronike.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#314472
Verze : 0
Pekné, len keby ste pohľadnice namiesto fotenia skenovali v nejakej prijateľnej kvalite. Bolo by to plusom,a mne by sa to hodilo
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#314478
Verze : 0
Zdravím, mohu se zeptat kde lze získat archivy vojenských pluků? Děkuji
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#317619
Verze : 0
To Kassai:
Veľká vďaka za pohľadnice z Humenného. Čo sa týka prvej z nich, tak písomné pramene príbeh o zapálení kaviarne nepotvrdzujú (ale ani nevyvracajú). Podľa mňa sa jedná o typický výmysel vojnovej propagandy, ktorá mala vykresliť nepriateľa ako „divokého barbara“. Príbeh o ruskom veliteľovi, ktorý zapaľuje kaviareň nad hlavami svojich zabávajúcich sa dôstojníkom je buď fantáziou novinára-propagandistu sediaceho vo svojej redakcii ďaleko od frontu, alebo ľudovou hláškou, ktorú sa dopočul vojnový korešpondent priamo na „mieste činu“. Faktom ostáva, že na západnom a južnom okraji Humenného boli od večera 23.11. do rána 28.11.1914 ruské frontové pozície a mesto bolo vystavené rakúsko-uhorskej delostreleckej paľbe. Najťažšie boje prebehli 27.11.1914 a polovica mestskej zástavby bola zničená alebo vážne poškodená. Predpokladám, že pohľadnica zachytáva humenskú kaviareň, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou zničená počas bojov v dôsledku delostreleckej paľby.
Čo sa týka druhej pohľadnice, tak písomné pramene tento príbeh nepriamo potvrdzujú. Avšak popiska pod pohľadnicou hovoriaca o mučení je opäť typickým príkladom vojnovej propagandy. V skutočnosti boli v Humennom zaznamenané iba prípady fyzickej inzultácie, ktorou si ruskí kozáci vynucovali „spoluprácu“ miestnych úradníkov. Po vytlačené ruských vojsk z Humenného 28.11.1914 do mesta s prvými rakúsko-uhorskými jednotkami vstúpil aj dánsky vojnový korešpondent Aage Madelung. Vo svojej reportáži píše o zbití humenského primátora: „Po niekoľkých krokoch som na hlavnej ulici narazil na miestneho starostu. Bol to asi 60-ročný dobre stavaný muž. Keď som sa ho spýtal na dianie v meste počas ruského vpádu, tak sa mu do očí vtisli slzy. Rukou si ich zotrel, pozrel sa na mňa a posťažoval sa, že ho Rusi zbili... Neďaleko kaštieľa grófa Andrássy som uvidel, ako rakúsko-uhorskí vojaci vyťahujú z pivníc okolitých domov a vlečú von na ulicu úplne opitých Rusov. Zajatci napoly sedia - napoly ležia a žmurkajú do denného svetla. Medzi nich vbehol miestny starosta, rozháňa sa rukami a striedavo nadáva v maďarskom a slovenskom jazyku. Nadávky sú bohaté a írečité, ale Rusi sa na neho nechápavo dívajú, vrtia hlavami a krčia plecami. Obracia sa ku mne a vraví – vychľastali nám všetko víno. Ukazuje na jedného zajatca a dodáva – toho si pamätám! Teraz keď sa mi ako zajatec dostal do rúk, tak som mu vyrazil pár zubov. Je to banda všivavá – pokračuje nezadržateľný prúd jeho nadávok“.
Zbierka reportáží A.Madelunga z Karpatského frontu a Haliče bola publikovaná v Budapešti v roku 1915 pod názvom „Hadinaplóm: Emlékek és jegyzetek a Kárpátokból és Galiciából“. Aj keď vojnovú propagandu cítiť aj z jeho textov (dánsky novinár si predsa len nejako musel „zaslúžiť“ akreditáciu rakúsko-uhorského Ministerstva vojny respektíve Generálneho štábu), tak napriek tomu ide o výpoveď očitého svedka, ktorý vstúpil do Humenného už 28.11.1914. Jeho svedectvo o zbití primátora mesta de facto potvrdzuje (nepriamo) aj príbeh o zbití hospodára humenského kaštieľa. Tieto príbehy považujem za celkom vierohodné, lebo Humenné bolo niekoľko dní priamo na línii frontu a ruskí vojaci nemali čas ani náladu na zdĺhavé vyjednávanie z miestnymi úradníkmi... V meste a jeho okolí boli okrem dvoch pechotných plukov s pričleneným delostrelectvom rozmiestené aj štyri jazdecké pluky 2. zmiešanej kozáckej divízie generálmajora A.A.Pavlova. Kozáci boli menej disciplinovaní ako vojaci ruských regulárnych jednotiek a ich reputácia bola porovnateľná napríklad s reputáciou francúzskych či britských koloniálnych jednotiek či rakúsko-uhorskských jednotiek zložených s moslimských Bosniakov . S najväčšou pravdepodobnosťou humenský primátor, kastelán a asi aj ďalší úradníci mali tú smolu, že sa dostali do sporu práve s kozákmi... (Smolu mali samozrejme relatívnu, o 30 rokov neskôr počas II. svetovej vojny by takýto incident pre nich skončil s ďaleko horšími následkami. Na šťastie pre nich v ruskej cárskej armáde nepôsobili žiadni komisári a politruci a nefungoval SMERŠ
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#318530
Verze : 0
To Dinghy:
O pluky ktorej armády sa zaujímaš? Keďže píšeš v tejto téme, tak dedukujem, že Ťa zaujímajú pluky rakúsko-uhorskej armády v období I. svetovej vojny. Alebo sa mýlim?
Najviac dokumentov plukovných štábov bolo uložených vo viedenskom Kriegsarchive. Avšak počas bojov II. svetovej vojny bola väčšina plukovných fondov v apríli 1945 zničená. Našťastie divízne, zborové a armádne fondy, ako aj fondy ministerstva vojny a generálneho štábu sa dochovali. V súčasnosti je v Kriegsarchive k dispozícii torzo plukovných fondov, ktoré sa nachádza v cca 300 archívnych škatuliach. K týmto dokumentom je spracovaný len veľmi povrchný inventár, takže návštevník archívu si musí škatuľu toho-ktorého pluku objednať, aby overil aké dokumenty sa v nej nachádzajú.
Druhým zdrojom dokumentov plukovných štábov sú vojensko-historické archívy nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska. Dokumenty, ktoré neboli v rokoch 1914 – 1918 odoslané do Viedne na archivovanie, ostali ležať na veliteľstvách plukov v posádkových mestách a po roku 1918 sa automaticky stali vlastníctvom nových štátov. V prípade Českej republiky a Slovenska sa vo vojensko-historických archívoch nachádzajú dokumenty tých plukov, ktoré mali svoje veliteľstvá a mobilizačné obvody na území Československej republiky. (Do roku 1992 išlo o spoločné fondy a po rozdelení federácie sa delili aj tieto archívne dokumenty).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#318532
Verze : 0
Nasledujúca pohľadnica je zaujímavá nielen obsahom, ale má aj dokumentačnú hodnotu. Bola opatrená pečiatkou poľnej pošty č.60, 4-ho decembra 1914. Pečiatka má maďarský text, teda vojak patril k nejakému honvedskému pluku. Napísal ju 28-ho novembra 1914 v Humennom, v deň, keď rakúsko-uhorské vojská mesto dobyli späť od rusov. Z toho vyplýva, že vojská v tomto období dislokované okolo Humenného patrili pod poľnú poštu číslo 60.
Ak by pisatel neporušil nariadenie cenzúry, ktorá zakazovala písať o bojoch a umiestnení vojsk, tak by sme nemohli dedukovať z prípadne ďaľších lístkov poľnej pošty č.60 z tohto obdobia, že boli písané na bojiskách zemplínskej župy.
Ruka cenzora závadné vety podškrtla modrou tužkou a pohľadnica bola zrejme zadržaná. Ale predpokladám, že neskôr bola doručená adresátke.
V preklade textu z maďarčiny do slovenčiny som zachoval aj slovosled.
914:XI/28. Édes kis Veruskám! Túdósít lak sorsom felől egésségem jó van. Viszont kívánok neked is a legjobbakat. Veruskám kérlek, ezt a lapot nehéz napom em- lékere tarsd meg, mert ez nekem drága. majd meg magzarázom néked, ha Isten meg segít. Homonán kaptuk, a kit máma vis- sza vettünk az oroszoktól. sok forró csokot küld hü jegyesed Imruskád. Szervusz, Isten veled. választ.
28 novembra 1914. Moja malá sladká Veruška (Veronika)! Ohľadom môjho osudu Ti dávam na vedomie, že zdravie mám dobré. Nápodobne aj Tebe želám to najlepšie. Veruška prosím Ťa, na pamiatku môjho ťažkého dňa zachovaj túto pohľadnicu, lebo je pre mňa drahá. Potom Ti to vysvetlím, keď mi Boh pomôže. V Humennom sme ju dostali, ktoré sme dnes zobrali späť od Rusov. Veľa vrúcnych bozkov Ti posiela Tvoj verný snúbenec, Imruška (Imrich). Servus, sbohom. Odpoveď (prosím).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#319432
Verze : 0
To Kassai: Moja poklona! Ty ťaháš tie raritné fotografie a pohľadnice ako kúzelník z klobúka
Posledná pohľadnica má podľa mňa dosť veľkú historickú hodnotu, lebo dopĺňa mozaiku bojov o Humenné ďalšími zaujímavými informáciami. Najviac ma zaujala táto veta: „...na pamiatku môjho ťažkého dňa zachovaj túto pohľadnicu, lebo je pre mňa drahá. Potom Ti to vysvetlím, keď mi Boh pomôže“. Predpokladám, že pisateľ pohľadnice má na mysli 27. november 1914, kedy sa uskutočnil rakúsko-uhorský protiútok na Humenné a v meste a jeho okolí prebehli najťažšie a najkrvavejšie boje. V tento deň padla väčšina z 339 ruských a rakúsko-uhorských vojakov, ktorí boli na konci novembra 1914 pochovaní na miestnom vojenskom cintoríne. Približne 1.000 vojakov na oboch stranách utrpelo zranenia a ďalších 1.500 padlo do zajatia.
V systéme rakúsko-uhorskej poľnej pošty sa nevyznám, ale ak maďarský text na pečiatke indikuje uhorský kráľovský Honvéd, tak potom sa dá aspoň približne určiť, v ktorej jednotke slúžil pisateľ pohľadnice. Dňa 27.11.1914 boli do bojov o Humenné nasadené prápory 200. a 201. pechotnej brigády Honvédu pod velením generálmajora Adolfa Kornhabera. Jednalo sa o jednotky vytvorené v jeseni 1914, keď C.a.K. monarchia čelila kritickej situácii na frontoch. V oboch na rýchlo vytvorených brigádach boli sústredení rekonvalescenti a vojaci tylových služieb, ktorých vyslali na najexponovanejší úsek Karpatského frontu k Humennému. Na konci novembra 1914 totiž hrozilo, že ruské vojská prekonajú poslednú líniu rakúsko-uhorskej obrany v údolí Laborca a preniknú do východoslovenskej nížiny.
Bolo by naozaj zaujímavé zistiť, akej jednotke patrilo v roku 1914 číslo poľnej pošty 60.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#319534
Verze : 0
Ok. ďalší excelentný kúsok v mozaike našej regionálnej histórie. Fotografia je mi dlhšiu dobu známa (viď. príloha). Len neviem či sa jedná o nekolorovanú verziu alebo monochromatický sken. Skôr sa priklánam k nekolorovanej verzii.
Mám ešte pripomienku k popisu. Je preklepnutý, namiesto "Homanna.." má byť uvedené "Homonna..." a teda celý popis je "HOMONNA. A róm. kath. templom Drugeth kápolnája"
TO kasai: ozvi sa mi prosím na SZ.
HOMONNA. A róm. kath. templom Drugeth kápolnája
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#319597
Verze : 0
Z Medzilaboriec bola odoslaná pohľadnica (aj keď asi nie až tak vzácna) s týmto textom:
31/VII. 1/4 4 hod. odpoledne Oběd v údolí Laborce, kde svého času sídlili Rusové. Vesnici ale nikdo nevidí aspoň ne takovou, jako je pohlednice. Samé rumovisko a spáleniště.
Zdraví Tě a líba Tvuj Arnold
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320063
Verze : 0
To Viktor: Ani ja nie som odborník na poľnú poštu, ale bude to tak, že Uhorská kráľovská domobrana (Magyar Királyi Honvédség) používala pečiatky Tábori postahivatal, a spoločná K.u.K. armáda K.u.K Feldpostamt.
Podelím sa o nové "objavy", ktoré mi došli v piatok. Ide o dve pohľadnice z trojice, ktoré poslal vojak leteckej jednotky K.u.K. Fliegerkompagnie No.1 z obce Strážské (úradný názov Őrmező).
Na internete bola zverejnená každá strana pohladníc, až na pohľadnicu údolia Laborca. Asi ju pokladali za málo zaujímavú, čo by aj bola, keby nebola použitá. Keď som ju však obdržal, nechcel som veriť vlastným očiam. Pisateľ na ňu napísal text "Itt a repülő terünk" - "Tu je naše letisko" a ceruzou aj vyznačil jeho miesto.
Na internete som hľadal informácie o tejto leteckej jednotke. Našiel som odkaz na pilota tejto jednotky - en.wikipedia.org Moja angličtina je slovníková, takže som vyrozumel len tolko, že asi na začiatku vojny boli nasadený v Srbsku, ale už v novembri bojovali proti rusom.
Náš pisateľ mal hodnosť "gefr." - gefreiter. Tipujem, že to nebol pilot. Vie niekto niečo o počiatkoch letectva? Aký dolet mali lietadlá, koľko metrov potrebovali na vzletovú dráhu? koľko ľudí a lietadiel mohla mať takáto letka. Ja viem toľko, že v roku 1914 sa lietadlá používali len na prieskum, a pilot bol ozbrojený iba ak pištoľou.
Ak sa pozriem na pohľadnice, lepšie miesto pre letisko si ani nemohli vybrať, železnica po ruke, krásna rovina, dobrý výhľad z údolia, za chrbtom petrolejová fabrika, takže benzínu mali nadbytok. Boli tu umiestnený len dočasne, alebo z tadial aj viedli prieskum? Fornta bola ešte ďaleko.
Predpokladám, že vo Viedenskom vojenskom archíve by sa našli údaje o tejto jednotke, bolo by to určite zaujímavé.
Text prvej pohľadnice"
"Homona 1914 9/XI
Kedves Katica.
Soraimban tudatom
hogy már megint a hazám
bol írom e lapot a lapot
melyet Aradon addot
fel meg kaptam és egy
levelet azt elfelejtete
meg írni hogy mikor fog
hazza menni és nem tudom
e-l
Druhá pohľadnica
"Őrmező 1914 XI/16
Soraimban tudatom
hogy még ez ideig it vagyunk
Őrmezőn a lapot meg kapta
melyet innen küldötem
hogy medig leszünk itt azt
nem tudom még mostsem
nagyon hideg idők járnak
erre és fagyok mi ujság
othon nem tudok
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320105
Verze : 0
Text prvej pohľadnice"
"Homona 1914 9/XI Kedves Katica. Soraimban tudatom hogy már megint a hazám bol írom e lapot a lapot melyet Aradon addot fel meg kaptam és egy levelet azt elfelejtete meg írni hogy mikor fog hazza menni és nem tudom e-lap othon találja - vagy nem ha meg álunk többet írok - kézcsok xxxxx"
na obrazovej strane je adresa "Címem gefrt. Cholnoky (Csolnoky?) Endre Flieger Komp No1 Homona Zemplén megye Ungarn" Pečiatka podacej pošty Őrmező 1914 NOV 12
Vety väčšinou neukončuje s bodkami. Preklad: "Milá Katka. Týmito riadkami Vám dávam na vedomie, že už zase píšem z vlasti tento lístok (pohľadnicu). Lístok, ktorý ste podali v meste Arad som dostal, aj jeden dopis. Zabudli ste napísať kedy pôjdete domov a tak neviem či Vás tento lístok nájde doma alebo nie. Keď sa zastavíme, napíšem viac. Ruky bozkávam (nečitateľný podpis)"
Druhá pohľadnica "Őrmező 1914 XI/16 Soraimban tudatom hogy még ez ideig it vagyunk Őrmezőn a lapot meg kapta melyet innen küldötem hogy medig leszünk itt azt nem tudom még mostsem nagyon hideg idők járnak erre és fagyok mi ujság othon nem tudok mit csinál jak most vasárnap xxx gondolhatom az hogy jobb lenne othon mert it esik az eső Kézcsók Endre." Pečiatka podacej pošty Őrmező 1914 NOV 21 (asi 21)
Preklad: "Týmito riadkami Vám dávam na vedomie, že zatial sme ešte tu v Strážskom. Lístok, ktorý som poslal stade ste dostali? Dokedy tu ešte budeme, to neviem ani teraz. Tu je velmi studené počasie a mrazy. Čo nového doma? Neviem čo robiť, teraz nedela xxx (?ide?) Možem si myslieť, že doma by blolo lepšie, lebo tu prší. Ruky bozkávam, Endre (Ondrej)"
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320110
Verze : 0
to kassai, vyrozuměl jsi to špatně, Beno Fiala nebyl nasazen v srbsku, ve Wiki se píše že ukončil svůj výcvik 28. června právě v den kdy byla vyhlášena válka Srbsku. On sám ale sloužil v Haliči i FliK 1. Jeho prvním oceněným činem bylo když vlak ve kterém se přesouval jeho oddíl byl napaden rusy a strojvůdce byl raněn, Fiala přelezl na lokomotivu a vlak se mu povedlo zachránit že nepadl do ruských rukou. Za tento čin dostal "stříbrnou medaily za zásluhy" U Flik 1 působil jako technický důstojník a snažil se zavádět výzbroj letounů kulomety, letecké kamery (použité údajně v bojích u Gorlice) a dokonce radiové vysílače. Na ruské frontě dosáhl několika nepotvrzených sestřelů, ale první potvrzený je pokud vím až po přeložžení k FliK 19 na italské frontě. Fiala létal v Haliči jako pozorovatel, tedy velitel letounu (to byl obvykle důstojník) pilotem mohl být a často býval poddůstojník, tekže ten gefreiter klidně mohl být i pilot. V R-U letectvu byl důležitější velitel letounu, tedy pozorovatel, pilot nebyl brán jako něco extra, spíše jen jako šofér co veze pozorovatele na místo.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320145
Verze : 0
Pri triedení archívneho materiálu som narazil na túto fotku. Je tam aj popis, no neviem ho prečítať, pokúste sa Vy, spomína sa tam jednotka. Jediné čo som rozoznal je "Polní pošta 75", kvôli čomu ma aj zaujala, kedže sa tu spomínala poľná pošta č.60.
Hommona - Tórészlet
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320633
Verze : 0
Dvořák P. Hov/Slov(?) pluk č. 30, 3. setnina kulometů
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320634
Verze : 0
Pokud jde skutecne o 30. strelecky pluk, mohlo by jit o pohlednici z CSR-madarske valky v roce 1919, protoze behem boju v letech 1914-1915 v oblasti severovychodniho Slovenska tento vysokomytsky pluk nepusobil.
Ale na to by koneckoncu mohl odpovedet revers pohlednice
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320647
Verze : 0
nejsem si jist, ale Dbořák je asi V, to další písmeno možná nepatří ke jménu, ale spíš k tomu dalšímu zkrácenému slovu. pokud vím měl by to bát zeměbranecký pluk a počátkem války (1914/15) byl v Srbsku. To že fotka z humeného by mohla být až z doby pozdější je jistě možné, ale spousta pohlednic měla cizí nápisy zamazané, to samozřejmě nemuselo platit v roce 1919, kdy území patřilo nějakou dobu Maďarsku
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320649
Verze : 0
Bude to Dvořák V, ne P, to má Bitaxe pravdu, a jak je to nahoře ustřižené, je možnost, že ten pluk je č. 36.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320652
Verze : 0
Aby som diskusiu upresnil, mám k dispozícii iba jej sken, no revers bohužiaľ nie:(.Až tak hlboko nevidím do histórie krátko po skončení vojny, no môže byť pravda ako píšete. No ak by sa jednalo o pluk č.36 a teda o obdobie vojny, mám potom nezrovnalosti ohľadne poľných pôšt ktoré pokrývali túto oblasť.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#320706
Verze : 0
nález nad monastyrom ruská harmonika medený pásil 500r lipa v obci pošlite komentáre
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#321131
Verze : 0
pásik je z ruskej delostreleckej nábojnice, alebo šrapnelu...je ich kopec...a harmonika je tiež fajn
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#321133
Verze : 0
aniba, MacGyver: Presneji receno vodici krouzek ze samotneho projektilu (granat/srapnel). Provenienci bych si tak jisty nebyl, ale je to samozrejme mozne.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#321141
Verze : 0
To Kassai:
Veľká vďaka za pohľadnice zo Strážskeho! Pomohli identifikovať leteckú jednotku, ktorá operovala v novembri 1914 v tomto priestore. V knihe „Osterreich-Ungarns Letzter Krieg 1914 - 1918, Erster Band: Das Kriegsjahr 1914“ je uvedené, že rakúsko-uhorské velenie malo o vývoji na fronte v údolí Laborca a Cirochy aktuálne informácie zistené leteckým prieskumom. S najväčšou pravdepodobnosťou to boli lietadlá Fliegerkompanie (Flik) 1, ktoré sledovali pohyby ruských vojsk v období od ich prekročenia uhorských hraníc medzi Lupkovským priesmykom a Ruským sedlom (20.11.1914) až po ich vytlačenie späť na poľskú stranu Karpát (13.12.1914).
Podľa pohľadníc sa poľné letisko nachádzalo asi kilometer za dedinou Brekou a tri kilometre od mestečka Strážske a Flik 1 z neho operoval medzi 9.11. až 17.11.1914. Nie je vylúčené, že jednotka bola do tohto priestoru prisunutá už nejaký čas pred 9.11.1914, ale odhadujem to iba na pár dní. Vojská ruskej 8. armády prešli v Haliči do ofenzívy 3.11.1914 a rakúsko-uhorská 3. armáda začala ustupovať do Karpát. V dôsledku toho sa aj Flik 1 prvý novembrový týždeň premiestnil na južnú stranu Karpát. Odhadujem, že z poľného letiska medzi Brekovom a Strážskym operoval do 22.11.1914. V tento deň ruská 48. pechotná divízia obsadila Sninu a blížila sa k Humennému, ktoré bolo obsadené hneď nasledujúci deň 23.11.1914 vo večerných hodinách. Poľné letisko sa tak dostalo do bezprostrednej blízkosti frontu, keďže jednotky rakúsko-uhorskej 34. pechotnej divízie sa zakopali medzi Humenným a Brekovom. Predpokladám, že Flik 1 bol vtedy premiestnený hlbšie do zázemia, ale naďalej viedol vzdušný prieskum nad týmto úsekom karpatského frontu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#321866
Verze : 0
Kassai ma prostredníctvom SZ upozornil na zaujímavú informáciu, týkajúcu sa pilota Flik 1 nadporučíka Otto Jindru. Ten bol 14.11.1914 zostrelený a logicky sa dá predpokladať, že k svojmu prieskumnému letu odštartoval práve z poľného letiska medzi Brekovom a Strážskym. Prešiel som pár internetových zdrojov a myslím, že tento predpoklad je možné potvrdiť.
Dňa 14.11.1914 nadporučík Otto Jindra ako pozorovateľ a poručík Max Hesse ako pilot odštartovali na stroji Albatros B.I. č.21.14 k prieskumnému letu na severnú stranu Karpát. V polovici novembra neexistovala stála línia frontu a rakúsko-uhorská 3. armáda ustupovala pod tlakom ruskej 8. armády na hlavný karpatský hrebeň na líniu Dukliansky priesmyk – Lupkovský priesmyk – Užocký priesmyk. Ich lietadlo bolo zasiahnuté pozemnou paľbou a núdzovo pristálo pri dedine Krolik Woloski na juhovýchod od poľského mesta Dukla. Obaja letci vyviazli bez zranenia, svoj stroj podpálili a po niekoľkých dňoch namáhavého pešieho pochodu v náročnom karpatskom teréne sa im podarilo dostať k vlastným jednotkám. Odtiaľ boli prevezení k materskej jednotke a nie je vylúčené, že Flik 1 zastihli ešte stále na poľnom letisku medzi Brekovom a Strážskym.
Na ilustráciu prikladám fotku O.Jindru a obrázok Albatrosu B.I.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#321867
Verze : 0
Možno tak trochu na oživenie témy. Prieskumné lety boli zaiste aj predmetom veľkého záujmu civilného obyvateľstva, keďže to bola situácia, keď človek videl prvý krát lietajúci stroj. O tom som si vypočul dva krátke príbehy. Jeden z nich mi istého času vyrozprával Ľubomír M. (nar. 1948), ktorý to počul od svojho starého otca Andreja M. (nar. 1900) z Paloty pri Lupkovskom priesmyku. Z jeho rozprávania vyberám: „Jedného rána som sa prebudil na čudné zvuky. Vo dvore, v záhrade i na poliach bolo veľa ruských vojakov. Bolo ich ako vrán všade dookola až sa krajina černela. Len tak sedeli alebo ležali. V priebehu dňa priletel od Magury dvojplošník. Ruskí vojaci z pokľaku z pušiek strieľali na lietadlo. Potom po istom čase začala delostrelecká paľba .... Ruskí vojaci boli nakazený týfusom. Mnohí zomreli, takže palotčania, a aj môj otec Simko M. (nar. 18??), museli na vozoch mŕtvoly voziť do Medzilaboriec. Tam ich pri železničnej vlečke hádzali do vrstiev a prekrývali zeminou. Môj otec Simko z obavy že zomrie na zákernú chorobu uposlúchol rady iných a chránil sa nadmerným pitím surového liehu. Večer ešte tancoval na stole – ráno ho našli mŕtveho ...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#322758
Verze : 0
Pripájam dve pohľadnice. Prvá je poslaná z Humenného v roku 1917. Je na nej pečiatka K.u.K No1reservespital in Homonna. Najprv som sa začudoval, že v Humennom bola záložná nemocnica s číslom 1 (ak je to číslo skutočne 1 - odtlačok tu nie je najlepší). Ale mohlo to tak byť. Mohla to byť pobočka nemocnice s číslom 1. Z textu citujem Nemocnica je popri (pozdĺž) železničnej trate. Je pre 1400 chorých, teraz je ich 500
Druhá je poslaná z Vranova v roku 1916. Pisateľ uvádza adresu K.u.K Reservespital Varannó Baracke 14. Zemplinen Komitat
Keďže v Humennom bolo 500 chorých, a vo Vranove bol barak s číslom 14, predpokladám že obe nemocnice pozostávali z väčšieho počtu drevených barakov.
Nemá niekto o nich nejaké vedomosti?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#324084
Verze : 0
vážený kolegovci ja zbjeram pohľadnice vranov, humenné, michalovce, trebišov a zemplínske obce a mestečka, môžem vám na fóre zverejňovať skeny pohľadníc aby som vám pomohol pri pátraní po ..., vás by som poprosil aj o obrázky pohľadníc ak máte prosím tiež ich zverejnite pomôžete mne a ja pomôžem vám... prikladám lístok z humenného pohľadnice vojenský tábor čemerná prosím preložte mi text ak viete to prečítať ...
humenné1
humenné2
čemerné1
čemerné2
1917
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#325042
Verze : 0
pokračovanie
1917 2 časť
1917 3
1917 4
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#325043
Verze : 0
To Aniba: Vďaka za zaujímavé pohľadnice a korešpondenčné lístky. Všetky sú písané v češtine. Čo sa týka lístku, ktorý bol 26.9.1914 odoslaný z Humenného, tak jeho odosielateľom bol Josef Křivánek. Adresátovi lístka Marii Křivánkovej uviedol svoju spiatočnú adresu:
Korešpondenčný lístok je s najväčšou pravdepodobnosťou adresovaný manželke J.Křivánka. (Asi sa jednalo o staršieho vojaka, ktorí slúžili v domobraneckých plukoch. Mladší vojaci slúžili v spoločných alebo vlastibraneckých plukoch. V ich prípade by bola možnosť, že písali buď manželke, alebo mame). J.Křivánek informuje adresátku lístka o sebe a pýta sa jej na novinky z domova. V texte som nevidel žiadne faktografické informácie, ktoré by sa týkali bojov, alebo Humenného, odkiaľ bol lístok odoslaný.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#325120
Verze : 0
To Kassai: Veľká vďaka za tú humenskú pohľadnicu! Jej obsah potvrdzuje informácie, ktoré boli doposiaľ sprostredkované iba pamätníkmi. Na začiatku 90-tych rokov som v rámci projektu Vihorlatského múzea robil interviews s vtedy ešte žijúcimi pamätníkmi I. svetovej vojny. V rokoch 1914/1915 boli síce malými deťmi, ale napriek tomu si pamätali veľmi veľa detailov, o ktorých vedeli zaujímavo rozprávať.
Podľa ich spomienok rakúsko-uhorské vojsko najsamprv využívalo vtedajšiu humenskú mestskú nemocnicu, ktorá bola postavená ešte niekedy v druhej polovici 19. storočia. (Nemocnica bola na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza malý parčík na priesečníku ulice Osloboditeľov a Hrnčiarskej ulice). Jednalo sa o budovu s jednou veľkou centrálnou miestnosťou, v ktorej boli hospitalizovaní pacienti so všetkými diagnózami. Od augusta 1914 do októbra 1914 táto mestská nemocnica svojou kapacitou ako tak postačovala vojenským účelom a väčšinou v nej boli liečení vojaci, ktorí ochoreli na rôzne choroby. Avšak keď sa v novembri 1914 k Humennému priblížil front a keď 23.11 – 28.11.1914 prebehli ťažké boje v okolí samotného mesta, tak táto nemocnica už kapacitne nestačila. Preto bol na prízemí kaštieľa grófa Andrássy zriadený improvizovaný lazaret. O niečo neskôr bola v meste zriadená aj stála poľná nemocnica, ale pamätníci o nej nevedeli povedať nič bližšie.
Na základe informácií z pohľadnice sa však dajú vydedukovať viaceré podrobnosti. Ruské vojská boli z Humenného na konci novembra 1914 vytlačené a ja predpokladám, že práve vtedy v zime na prelome rokov 1914/1915 bola v meste zriadená poľná nemocnica. Línia frontu od začiatku februára do začiatku mája 1915 prebiehal iba 30 kilometrov od Humenného a táto nemocnica sa rozrastala priamo úmerne tomu, ako sa na karpatskom fronte zintenzívňovali boje a ako rástol prísun ranených. Prax bola taká, že ranených vojakov po prvom ošetrení na poľnom obväzisku presunuli konskými povozmi do údolia Laborca. Tam ich v najbližšej dedine naložili do železničných vagónov (vojenské vlaky premávali až k Radvani nad Laborcom) a odviezli do Humenného.
V Kassaiho pohľadnici je zmienka, že poľná nemocnica bola postavená v blízkosti železničnej trate. V tejto súvislosti ma napadla jedna hypotéza. Predpokladám, že drevené baraky tejto nemocnice boli postavené v blízkosti humenskej železničnej stanice, aby vykladanie ranených vojakov bolo rýchle a aby ich presun na ošetrenie bol čo najkratší a najrýchlejší. Postupom času sa poľná nemocnica rozrástla na veľký komplex s kapacitou 1400 ranených. (Odhadujem to na cca 28 drevených barákov). Zdá sa mi logické, že neskôr v 30-tych rokoch bola na tom istom mieste vybudovaná civilná nemocnica, ktorá je v súčasnosti označovaná za starú mestskú nemocnicu (Nemocničná ulica).
Keď sa v máji 1915 front od Humenného vzdialil, tak nemocnica získala štatút tylovej nemocnice a s najväčšou pravdepodobnosťou bola niekedy v tom období administratívne podriadená stálej vojenskej nemocnici. (K.u.K No1 reservespital in Homonna – možno to treba interpretovať ako „humenská pobočka záložnej nemocnice č.1“). Po vzdialení frontu už kapacita nemocnice nebola využívaná tak ako počas karpatských bojov a napríklad v roku 1917 k dátumu uvedenom na pohľadnici v nej bolo hospitalizovaných už len 500 vojakov. Táto nemocnica fungovala až do roku 1919 a na humenskom cintoríne boli dovtedy pochovávaní vojaci, ktorí v nej zomreli v dôsledku svojich zranení. Z celkového počtu 1248 pochovaných iba 339 vojakov padlo v bojoch 23. – 28.11.1914 a ostatných 909 zomrelo v rokoch 1914 – 1919 práve v dôsledku zranení, respektíve v dôsledku infekčných chorôb. (V tomto počte sú zarátaní aj vojnoví zajatci z humenského zajateckého tábora, ktorí zomreli v dôsledku infekčných ochorení).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#325121
Verze : 0
Viktor ďakujem za informácie, Aniba za pohľadnice. Takže čo sa týka umiestnenia Vranovskej záložnej nemocnice, je to jasné. Drevené baráky sa nachádzali v Čemernom. Aniba, dá sa datovať druhá fotografia barakov? Zimný záber vznikol asi po nejakom požiari. Tá budova musela byť nejaká dôležitá, ak mala toľko komínov.
Hľadal som na nete niečo a Čemernom, toto je krátke ale zaujímavé www.vranov.sk
Nemá niekto mapu Humenného z 20-tich alebo 30-tich rokov? Určiťe sú na nej vyobrazené baráky.
pečiatka z roku 1916
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#325599
Verze : 0
Skus či ti pomôže táto mapa Humenného z roku 1935.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#325675
Verze : 0
Ďakujem za mapu deesis. Žial, nepomohla mi. Hľadal som na nej množstvo drobných budov (baraky), ktoré by pribudli na mapu od stavu v roku 1911 (digitalgallery.nypl.org).
Mapa sa veľmi nezmenila, ale to pripisujem tomu, že táto mapa z roku 1935 je poľská, a teda pri jej vyhotovení nešli do terénu, ale len použili starú mapu.
Ďalej som sa pozastavoval nad tým, že vojenská nemocnica v Humennom počas prvej svetovej vojny bola označovaná "K.u.K No1reservespital in Homonna" (podľa pečiatky), teda záložná nemocnica č.1.
Na internete som našiel pečiatku inej nemocnice, ktorá má text "K.u.K Notreservespital Schwaz". Keďže som sa doteraz nestretol s výrazom Notreservespital, myslel som si, že je tam číslo 1 a nie písmeno t.
Takže to zhrniem: v Humennom bola "K.u.K Notreservespital in Homonna", čo by som preložil ako núdzová záložná nemocnica.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#326924
Verze : 0
Snímky z dobového tisku.........
Partie z údolí říčky Laborcze v severních Uhrách.
Hřbitůvek u Humenného, v pozadí Karpaty.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#328607
Verze : 0
v tej tlači nie je k fotografiám žiaden text? a z akého sú roku? nebola by odveci celá strana
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#328626
Verze : 0
Opis textu z publikace je uveden pod obrázky, žádný jiný týkající se obrázků není k dispozici. Jinak článek se jmenuje: Boje v Karpatech ( První etapa bojů v září a říjnu 1914 ). Rok vydání není uveden, odhaduji 1916.....
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#328630
Verze : 0
Ani u jednej fotografie mi nesedí uvedený popis. U prvej fotky by som možno povedal, že sa môže jednať o južnú časť mesta, pretože len na južnej strane sa nachádzajú horské hrebene, odpovedajúce tomu na fotografii. A u druhej fotky už nebude vôbec možné identifikovať geografickú polohu. Škoda
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#329882
Verze : 0
Pokúšal som sa aj ja identifikovať prezentované fotografie. Prvá fotografia Nemám tušenia a tak som sa súkromným meilom obrátil s prosbou o pomoc na deesisa. Podľa neho by to malo byť v údolí Cirochy, niekde pri obci Hažín nad Cirochou. Snáď sa na tomto mieste vyjadrí sám deesis a prezradí viac. Druhá fotografia Tá ma zaujala oveľa viac. Nielen preto, že je to z údolia Laborca, ale aj z dôvodu, že túto fotografiu poznám, totiž pred mnohými rokmi mi ju daroval Igor. S. zo Svidníka a to z textom na druhej strane fotografie: „V údolí Laborca počas bojov“. Mne sa ale potom nikdy nepodarilo identifikovať lokalitu. A tak predkladám iba svoju domnienku: - Nepredpokladám, že most stál nad riekou Laborec. Totiž Laborec približne od Medzilaboriec tečie, až na malé výnimky, v širokom koryte riečišťa. - Aj keď konštrukcia samotného mosta zdá sa byť provizórna, výrazný zemný násyp vedúci k mostu je zaiste pôvodný, t. j. dlhodobo existujúci. Čiže nepredpokladám, vzhľadom na časté prívalové jarné vody v Laborci, aby násyp mohol dlhodobo pretrvávať. - Domnievam sa teda, že most bol postavený na niektorom z ľavostranných prítokov (Vydraňka, Vilšava, Výrava ) Laborca. Naviac intenzita prebiehajúcich bojov bola v smere údolia Laborca a nie naprieč ako je to viac-menej u spomínaných ľavostranných prítokov. - Viac svetla by snáď priniesla konfrontácia zakreslených mostov na mape z roku 1910 (ja ich nemám) s okolitým terénom. - Výrazný a do súčasnosti zachovalý cestný násyp vedúci k rieke, resp. k dnes už nejestvujúcemu mostu sa zachoval na rieke Výrava. Nachádza sa po pravej strane štátnej cesty vedúcej v smere od Humenného do Medzilaboriec a to bezprostredne pred odbočkou do obce Jabloň (násyp je viditeľný aj zo štátnej cesty). Z mosta sa zachovali torzá (hodné povšimnutia) kamenných oblúkov. A vraj v týchto miestach stál aj chýrny hostinec. Nuž dávam uvedené na posúdenie s tým, že na potvrdenie lokality by bolo potrebné ešte konfrontovať siluety okolitých vrchov s dobovou fotografiou.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#329909
Verze : 0
Další foto z publikace Světová válka 1914-1915 slovem i obrazem díl II
Z Kishély před dukelským průsmykem v Karpatech.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#329917
Verze : 0
Další kousek....
Rakouští vojíni sbírají pušky a střelivo, jež zanechali Rusové na bojišti u Stakčina ( Takcsány ).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#329918
Verze : 0
Na foto: 1.jpg je obec Mestisko (vidno cintorín) pod Svidníkom. Teda ešte dosť ďaleko od Dukelského priesmyku. 3. jpg môže byť prícestný kríž pri Humennom v smere na Sninu pri Hažine nad Cirochou. Len tam sú take drevené kríže, nakoľko tam žiju gréckokatolíci. Môže to byť buď kríž pre obcou od Humenného, potom je v pozadí vrch Ostré (336 m n.m.) alebo za obcou a potom by tam mohol byť vrch Drieňová (386 m n.m.). Treba pozrieť v teréne. 4. jpg je záber z vrchu Rovenky (415 m n.m.)na Stakčín a foto sa pravdepodobne viaže k novembru 1914 k vpádu Kornilova cez Ruské sedlo do Uhorska.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#330096
Verze : 0
Svoje predchadzajúce konštatovanie musím opraviť. Obhliadkou terénu som zistil absolútny nesúlad s krajinou v pozadí na dobovej fotografii.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#330192
Verze : 0
Mipome: Máš teraz na mysli fotografiu s mostom? Pokiaľ áno tak tá nesúhlasi
Teraz mi napadlo že aj v obci VOlica sa nachádza starý kamenný most. Viedla tamadiaľ stará cesta, no neviem z akého obdobia most pochádza. Most v súčastnosti ešte stojí a je v pomerne dobrom stave.
K fotografii s krížom. Nemohlo by sa jednať o fotografiu z prestoru cesty Humenné-Jasenov? Iba domienka .V pozadí vidím mierne stúpajuci pasienok (alebo lúka).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#330277
Verze : 0
Áno, fotografiu z mostom. Starý most vo Volici poznám je betónový, ale pôvodný (ak existoval) mohol byť drevený. Ešte by som hľadal súvislosti v intravilánoch obcí Radvaň nad Laborcom (Biľanka) a Čabiny (Vilšava). Lokality sú ale už silno pozmenené a tak hľadanie súvislosti nebude jednoduché.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#330281
Verze : 0
Myslím, že debatu o kríži pri Humennom vyrieši iba súčasná fotorekonštrukcia. Sám túto lokalitu typujem na niekdajší južný koniec mesta smerom na Podskalku.
Rozmýšľam však nad dobovou popiskou, ktorá hovorí o cintoríne. Úprimne povedané, ja tam žiaden cintorín nevidím, iba oplotenie okolo kríža. V tomto priestore sa bojovalo 23. - 27.11.1914, takže nie je vylúčené, že vojaci padlí na južnom brehu Laborca mohli byť tam niekde aj pochovaní. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o improvizovaný hromadný hrob, ktorý bol neskôr exhumovaný a prenesený na humenský vojenský cintorín. (Ide všal len o hypotézu, lebo nie je vylúčené, že telá padlých vojakov už na konci novembra 1914 previezli na opačný koniec mesta a pochovali priamo na vojenskom cintoríne).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#330342
Verze : 0
Pri kríži sú dva druhy oplotenia. Drevené okolo samotného kríža. A vpravo, zdá sa že asi kovové aj s malým krížom, predstavuje spomínaný cintorín.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#330387
Verze : 0
Citace - MinTaur :
Citace - Palošek :
Docela nedávno jsem se po dlouhém váhání odhodlal zjistit,kde padl můj praděda.Z vojenského archívu mi přišla zpráva:domobranecký pěšák,příslušník 25.domobraneckého pluku zemřel dne 25.4.1915 v polní nemocnici 1/8 ve Stakčíně v Zemplínské župě na východním Slovensku.Pohřben byl 26.4.ve Stakčíně."na vrchu severně od řeky". Sledoval jsem vaši diskuzi se zájmem a rád bych se tedy dozvěděl něco víc o této jednotce a případně kde se ve Stakčíně tento hrob nachází.
25. zemebranecky pesi pluk kromerizsky bojoval v dubnu 1915 ve svazku 13. zemebranecke pesi divize, ktera drzela usek fronty v oblasti byvale osady Zvola. Je tedy pravdepodobne, ze nekde v tech mistech byl zranen a pote prevezen na jih do lazaretu ve Stakcine, kde nakonec podlehl.
Reaguji na MiniTaurovu odpověď ohledně 25. zeměbraneckého pluku. Je pravda, že 25. zeměbranecký pěší pluk (25. LIR Kroměříž) bojoval v sestavě 13. zeměbranecké pěší divize Vídeň (13 LID), ale Palošek píše, že jeho děda padnul jako příslušník 25. domobraneckého pěšího pluku (25. LstIR) a tento pluk bojoval v sestavě 106. domobranecké pěší divize (106 LstID)
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#350109
Verze : 0
karel909: Domnívám se, že musí jít o záměnu zeměbranecké za domobraneckou. V prostoru VIII. sboru, pod který spadal i lazaret ve Stakčíně, bojovala divize zeměbranecká, tím pádem i zeměbranecký pluk.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#351535
Verze : 0
Podelim sa o dve nove fotografie, ktore som ziskal cez internet. Mohlo ich byt viac, ale zial tri faktory mi v tom zabranili a tak skoncili v zbierke niekoho ineho.
K.u.k. Feldkanonenregiment Nr. 18 mal sidlo v Presove. Po vyhlaseni mobilizacie, tak ako v inych utvaroch, nastali pripravy odchodu na frontu. Miestom formovania regimentu bol Solivar, ktory sa nachadza par kilometrov juzne od Presova. Tu bola slavnostna prisaha, omsa a prehliadka. Toto som 'vycital' z fotografii. Okrem dvoch mojich fotografii prikladam aj dalsie, stiahnute z internetu. Dobre nam pomozu predstvit si tie udalosti.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#352820
Verze : 0
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#352822
Verze : 0
Vie niekto identifikovat to miesto prisahy?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#352823
Verze : 0
nevie niekto podrobnosti, pri stropkove sa našli gombíky ja na nich čislo 6 a 22 mali by to byť regimenti z 1 sv vojny, nevie niekto
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#355743
Verze : 0
Ohledně knoflíků... těžko soudit bez toho, abychom je viděli. Zřejmě se bude jednat o knoflíky k uniformě RU polních myslivců - čísla 6 a 22 by ukazovala na Feldjäger-Bataillon 6 a Feldjäger-Bataillon 22, které společně spadaly pod 38. pěší brigádu 19. pěší divize. Pokud se nepletu, tato divize však u Stropkova nebojovala.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#355750
Verze : 0
tu sú tie spomínané gombíky poradí niekto viac o nich + kniha Humenné 1914 + ukážky bojov o košice
foto1
foto2
foto3
foto4
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#355779
Verze : 0
Na stránke 14 sa diskutovalo o záložnej nemocici v Humennom (K.u.K. Notreservespital in Homonna). Vzhľadom na uvádzanú kapacitu 1400 miest (z toho obsadených 500 - rok 1917) sme usúdili, že išlo o barákový tábor. Teraz som získal pohľadnicu napísanú 8.6.1915. Je na nej záber na mesto Humenné a pisateľ (určite vojak) na nej označil krížikom dve budovy. Píše o nich "Na obrázku jak jsou ty krížky to jsou naše nemocnice". Myslim si, že boli súčasťou záložnej nemocnice. O budove vľavo viem, že to bola "meštianska a vyššia obchodná škola". Bola to bežná prax v budovách škôl zriadiť nemocnicu. (napr. Červený kríž mal v Košiciach dve školy alebo v Dolnom Kubíne jednu, kde lekárom bol Ladislava Nádaši-Jégé)
Ale o druhej budove neviem nič. Vyzerá ako malý kaštiel alebo kúria. Nespoznáva tú budovu niekto?
A ešte by som sa opýtal, ako to bolo s vyučovaním počas vojny, keď školám mohli zobrať budovy. Čo sa stalo so žiakmi?
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#368709
Verze : 0
To kassai: Na tom mieste je teraz budova prokuratúry. Táto budova už nestojí. Skúsim zistiť čo to bolo za budovu.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#368722
Verze : 0
Z knihy Domov za války díl V.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#369523
Verze : 0
Obec Strážske (úradný názov Őrmező) v novembri 1914 bola ušetrená bojov, ale od Brekova bolo počut dunenie diel. Potom, čo sa boje vzdialili, asi v roku 1915 vzniklo niekoľko záberov obce na pohľadniciach.
Na prvej vidno pred družstevným obchodom stáť ruských zajatcov. Na druhej vidno most cez rieku Laborec.
A práve o tento most mi ide. Na stránke http://www.strazske.sk/sk/index.php?page_ID=21 sa píše: "Počas počiatočných úspechov cárskej armády sa ruské vojská generála Kormilova v novembri 1914 zmocnili Humenného. Jeho prieskumné oddiely sa dostali až po Krivoštianku. Ustupujúce rakúsko – uhorské vojsko postavilo pri Krivošťanoch drevený most cez Laborec a usadilo sa v Strážskom."
Teraz by som chcel, aby ste mi potvrdili, že most na pohľadnici je ten z roku 1914. Mne pripadá ako veľmi nový, a podľa tej presnej konštrukcie si myslím, že ho postavili vojaci-ženisti.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#370533
Verze : 0
Prednedávnom som navštívil babku mojej priateľky za účelom identifikovania budov na fotografii. Takže, dozvedel som sa toto. Budova naľavo je stará meštianka, ako tu bolo spomenuté. Budova napravo, označená taktiež krížikom, bola nejaká škola. Neviem ako to bolo za prvej vojny, no po druhej vojne tam bolo ruské gymnázium. Takže sa domnievam, že to za prvej vojny mohla byť nejaká "stredná škola". Taktiež som sa dozvedel, že starý "špitaľ" bol aj na hrnčiarskej ulici.V súčasnosti je tam park.
ruské gymnázium
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#370813
Verze : 0
Citace - kassai :
Vie niekto identifikovat to miesto prisahy?
Podla fotky mi profil terenu pripomina teren zapadne Presova, fotka mohla byt urobena niekde v priestore sucaneho sidliska II.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#374413
Verze : 0
Citace - Viktor :
V prípade fotografie č.8 nevylučujem, že jej lokalizáciu som „zrkadlovo obrátil″. Ak správne rozumiem tomu čo píše Mipome, tak nemeckí vojaci sa nachádzajú na ľavom brehu Belianky na svahu, ktorý je na súčasných mapách označený ako Lipovec. (Alebo inak povedané, nachádzajú sa na pravo od cesty, ktorá vedie z Radvane nad Laborcom do Zbudskej Belej). V tom prípade ma ale mätie jedna vec – prečo sú predprsne ich okopov navŕšené v opačnom smere, ako je línia frontu, odkiaľ môže prichádzať nepriateľská paľba? S presnou lokalizáciou tejto fotky môže pomôcť asi len „foto-rekonštrukcia″.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#395032
Verze : 0
Na internete som našiel krátky článok, (kartundoboz.blogspot.com) v ktorom sa píše, že príbuzný pisateľa nadporučík Ernő Salgó v roku 1917 bol v Humennom. Opravovali tu most na Laborci (myslím že železničný). Pracovali tam aj ruskí zajatci s ktorými sa aj spriatelili. A ako 'léta páně' spomínal, aj sa spolu dobre cítili.
Skontaktoval som bloggera, ktorý mi zaslal ďalšie fotografie a v lepšom rozlíšení. Žiaľ, iné informácie nevedel ponúknuť. Neviete náhodou, aký most je na prvom obrázku. Bude asi celobetónový. Veľký železničný most bol asi neustálou premávkou vojenských transportov v takom stave, že si vyžadoval opravu.
Pri vyššie uvedenej pohľadnici zo Strážského som sa pýtal na drevený most. Sformulujem otázku ináč. Má taký vzhľad, z ktorého sa dá odvodiť, že bol postavený vojakmi? Ďakujem za odpoveď.
nadporučík Ernő Salgó v strede, s paličkou
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#404425
Verze : 0
Kovový most (spájaný nitmi) bol postavený v roku 1900 namiesto pôvodného dreveného. Most stojí do súčasnosti. Nie je železničný.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#404474
Verze : 0
Fotografie mám už hodnú dobu v archíve, ale neviem či sa jedná v skutočnosti o most v Humennom. Železničný most mal inú konštrukciu a ten na fotografii ma oblúkový nosný rám. Konštrukčne to nie je totožné ani s s peším mostom ( postavený v roku 1900).
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#404494
Verze : 0
Dostala sa mi do rúk pohľadnica s viac menej známym motívom zničeného Monastiera v Krásnom Brode. Pohľadnica neprešla poštou, ale zaujímavosťou je, že úhľadným drobným písmom písaným obyčajnou ceruzkou je na nej napísané: „Monastýr (kláštor) rozbitý vojskom rakúskym a ruským, kde boli za živa zasypaní mnísi pre zradu.“ Predpokladám, že text bol dopísaný len v nedávnej dobe. S konštatovaním o zrade mníchov som sa ale ešte nestretol a považujem to len za výmysel.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#407825
Verze : 0
.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#407826
Verze : 0
.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#407827
Verze : 0
Nie je to síce z územia severovýchodného Slovenska, ale až z ďalekého východu, t. j. z územia ukrajinských Karpát. Presnejšie z pohoria s menom Horhany (okolie Veľkej Sivulje 1 836 m n. m.). Vraj sú to pozostatky obraných opevnení z čias 1. svetovej vojny. Len poznamenávam, že po týchto kamenných horách je ťažko chodiť nieto ešte bojovať a vláčiť vojenskú výstroj a výzbroj. Nuž človek je niekedy čudný tvor.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#412933
Verze : 0
Poslední úlovek, jestli o to někdo má zájem, SZ.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#423983
Verze : 0
Novinky zo severovýchodného Slovenska. Pri obci Výrava vzniká náučný chodník o prvej svetovej vojne a pláované sú ďalšie aktivity:
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#429931
Verze : 0
Hory a vojna - sprievodca po novovybudovanom vojensko-historickom náučnom chodníku pri obci Výrava. Príďte sa pozrieť a môžete sa tešiť na peknú prírodu, ako aj na kopec nových poznatkov o histórii prvej svetovej vojny v regióne severovýchodného Slovenska...
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#430220
Verze : 0
Zdravím diskutující a oceňuji rozsah znalostí o tématu. Prošel jsem si diskuzi a můj dotaz pravděpodobně patří nejspíš sem. Našel jsem doma lístek polní pošty datovaný 22.2.1915, který posílal můj pradědeček z fronty. Začal jsem se o to více zajímat a informace z rodiny jsem doplnil o údaje z Vojenského archivu v Praze, kde ale vedou informace pouze o jeho ruské anabází v legiích a pozdějšího návratu přes Indočínu. Jsou to také zajímavé informace, ale na vlastní téma. Podle údajů z archivu byl zajat 25.3.1915 v Haliči u Gorlice. Jedna informace říká, že to mohlo být u obce Jablonki, na Polsko Slovenské hranici, cca 10-15 km severně od tady zmiňovaného Stakčína(SK). Tím, že se mi podařilo zjistit jeho příslušnost (c.k.25. zeměbranecký pluk, IV.kompanie a III.Zug(?)) by mne zajímalo, zda lze nějak zjistit polohu této jednotky, právě okolo data 25.3.1915. Nějaká literatura, svědectví, atp. Děkuji za případnou odpověď.
Výřez z lístku polní pošty z 22/2/1915
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#466064
Verze : 0
Zdravím všechny, chci vás poprosit, zda nemáte nějaké informace o "Kranken Züge" v době okolo 15.5. 1915 v Michalovcích. Podle kmenového listu mého pradědečka, měl být v tomto vlaku v tento den. Bohužel následující den 16.5.1915 byl v Michalovcích pohřben. Hledám informace o možném hrobě a okolnostech, při kterých byl zraněn. Byl příslušníkem 7. kompanie, 10. LIR. Co jsem zatím zjistil, je to, že v Michalovcích na cintoríně jsou jen hromadné hroby z 1.WW a památník padlým.
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#528827
Verze : 0
Pre Cloudyho: Vo VHA Bratislava http://www.vhu.sk/index.php?ID=17 v sekcii "Prehľad archívnych fondov a zbierok" http://www.vhu.sk/index.php?ID=19 nájdeš Archívnu zbierku vojnových hrobov a vojenských cintorínov, pomníkov a pamätníkov; http://www.vhu.sk/data/files/225.pdf V nej v Šk. 21 je okres Michalovce - v celom okrese kat. listy, evid. listy, náčrty obec. cintor. z celého okresu. Michalovce obecný cintorín, zoznam voj. pochovaných vo vojnových hroboch na obecnom a židovskom cintoríne, evid. listy neúplné. Tieto záznamy boli vykonané "Četníkmi -Žandármi " zhruba v 20.rokoch, niekedy po vzniku 1. Československej republiky. ( 1920 až cca 1930) Ak v tom čase na hrobe bol kríž z menom tak opísali údaje, a mohol by byť uvedený v zoznamoch. Odporúčam osobnú návštevu, a prezretie podkladov, plánikov, zoznamov a porovnanie mien pretože tie mená sa niekedy " skomolili" !
URL : https://www.valka.cz/Boje-na-uzemi-severovychodniho-Slovenska-t58450#535083
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
) až v 90-tých rokoch 20 st.. Ešte na strednej škole som sa v nejakej staršej učebnici dejepisu stretol s konštatovaním ".....na Slovensko sa ruské vojska dostali počas Brusilovovej ofenzívy......"
)
)
. 
. Nie som v tomto obore príliš zručný, preto sa rád priučím. Veď nie každý je profesionálny historik 
. Nie som v tomto obore príliš zručný, preto sa rád priučím. Veď nie každý je profesionálny historik 
