Južné Osetsko
rus.:Южная Осетия
oset.: Республикa Хуссар Ирыстон
Rozloha: 3900 km2, počet obyvateľov cca 72 tis. (2008).
Etnické zloženie - 64,3 % Osetíncov, 25% Gruzíncov, 2% Rusov, 1,2% Arménov, 0,9% židov (2008).
História vzniku Južného Osetska
Zvýšený záujem Ruska o Kavkaz v sedemnástom a osemnástom storočí znamenal v živote Osetíncov významný predel. V stredoveku do ich života výrazne prenikal byzantský vplyv, čo sa prejavilo napr. aj tým, že až do dnešných dní sa takmer 61% obyvateľstva hlási ku kresťanstvu. Neskôr územiu obývanému Osetíncami vládli Mongoli a prenikal k nim aj islám. Podľa viacerých ruských, resp. osetských zdrojov sa k Rusku Osetsko pripojilo dobrovoľne v roku 1774, pričom na ich veľvyslanectve v Sankt-Peterburgu tvorili väčšinu práve južní Oseti. Tento dátum, teda rok 1774 je pre Osetov dôležitý z jedného dôvodu - Gruzínsko totiž uzatvorilo zmluvu s Ruskom (tzv. Georgievská zmluva) až v roku 1783 a definitívne sa súčasťou Ruska stalo až v roku 1801. Teda neskôr ako Osetsko. Podľa gruzínskych, resp. niektorých zahraničných zdrojov sa Južné Osetsko stalo súčasťou Ruska spolu s Gruzínskym kniežatstvom Kartli-Kacheti v roku 1801.
Doterajšia ruská a sovietska historiografia popisovala pričlenenie Gruzínska do cárskeho Ruska ako jediný spôsob záchrany tohto starobylého národa pred moslimskými dobyvateľmi. Vzhľadom na súčasný silný protiruský postoj Gruzínska však vôbec neprekvapí, že gruzínsky historici najnovšie označujú Rusko ako podmaniteľa Gruzínska. Napriek týmto rozdielnym pohľadom zostáva historickým faktom, že v roku 1795 perzský šach Aga-Muhammed-chan doviedol svoje vojská až k bránam Tbilisi. Za niekoľko dní vyvraždili perzské vojská vyše 80 tis. Gruzíncov, čo bola jasná genocída. Na pomoc napadnutej krajine vtedy Rusko poslalo tri vojenské oddiely, spolu s ktorými sa do bojov úspešne zapojil aj osetský oddiel.
Južný Osetínci získali v rámci cárskeho Ruska značné výsady. Jedným z nich bolo právo domáhať sa pravdy nielen silou z braní, ale aj na súdnych inštanciách Ruského impéria. Cárska moc postupne posilňovala výsady Južných Osetincov, aj keď na druhej strane mnohokrát ustupovala sťažnostiam gruzínskych feudálov a v prípade neochoty odvádzať povinné dávky, resp. rešpektovať Gruzínske panstvo nasadzovala svoje vojská spoločne s gruzínskymi oddielmi. Charakteristickým v takomto prípade bolo, že Osetinci sa nebáli pustiť sa do boja s Gruzíncami, ale vyhýbali sa otvoreným stretom s ruskými vojskami. A práve v týchto rokoch sa upevňovala politická a kultúrna orientácia osetincov na Rusko.
Po revolúcii v roku 1917 bolo Gruzínsko jedným z prvých štátov, ktoré vyhlásili nezávislosť. Južné Osetsko nemalo dôvod odtrhávať sa od Ruska, pretože si uvedomovalo hrozbu zo strany Gruzínskej moci. Gruzínsko, presne podľa predpokladu, naplno využilo vzniknutú situáciu a zaútočilo na Južné Osetsko. Počas bojov a ústupu na Severný Kaukaz zahynulo päť tisíc Osetincov a ďalších 15 tis. utečencov zahynulo od hladu a epidémií počas občianskej vojny. Situácia sa pre Osetincov zlepšila až po vstupe Červenej armády do Gruzínska. K premene miestneho názvu Južné Osetsko na samostatný územno-administratívny útvar s určenými administratívnymi hranicami došlo 20.4.1922, kedy bola vytvorená Juho-Osetínska autonómna oblasť Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky. Sovietska moc o.i. zmien zaviedla opäť osetštinu ako jeden z vyučovacích jazykov na tamojších školách vedľa ruštiny a gruzínštiny. Toto obdobie možno z pohľadu Osetíncov charakterizovať ako celkom pokojné, aj keď naďalej dochádzalo, k teraz už menej nápadnému, uprednostňovaniu gruzínskych oblastí vládou v Tbilisi na úkor Osetíncov.
V čase, kedy sa Sovietsky zväz začal otriasať v základoch patrilo Gruzínsko, spoločne s pobaltskými republikami, opäť k prvým zväzovým štátom, ktoré vystúpili zo sovietskeho impéria. Osetinci aj v tomto prípade hľadali oporu v spriaznenom Rusku. Že sa mali čoho obávať dokázali prvé kroky prvého prezidenta samostatného Gruzínska Zvjada Gamsachurdiu, ktorého heslom bolo - "Gruzínsko Gruzíncom!" Viacero provokácií a útokov zo strany gruzínskych nacionalistov, ako aj faktické zrušenie autonómie Južného Osetska a rozdelenie územia oblasti medzi niekoľko gruzínskych krajov doviedlo Osetincov k vyhláseniu samostatnosti. Dňa 20. septembra 1990 bola Najvyššim sovjetom autonómnej oblasti vyhlásená Južno-Osetská sovjetska demokratická republika (Южно-Осетинская Советская Демократическая Республика), premenovaná dňa 1. septembra 1991 na Republiku Južné Osetsko (Республика Южная Осетия). Počas tohto obdobia prebiehali viac či menej intenzívne bojové stretnutia medzi armádou a zložkami ministerstva vnútra gruzínska a osetínskymi polovojenskými jednotkami. Bojové operácie boli ukončené až dňa 14. júla 1992 po podpísaní Dagomysských dohôd medzi Ruskom a Gruzínskom. Ich podstatou bolo zastavenie paľby a vytvorenie orgánu na reguláciu konflitku. Súčasne s tým vstúpili na územie Južného Osetska mierové sily v sile troch práporov - jedného ruského, jedného gruzínskeho a jedného osetinského.
Ruské záujmy
Ako každá veľmoc aj Rusko v prípade zasahovania do konfliktov odohrávajúcich sa v blízkosti jeho hraníc zdôrazňuje bezpečnostný rozmer svojich záujmov. V prípade Južného Kaukazu, a teda aj Južného Osetska, resp. Gruzínska však na prvom mieste zrejme stojí snaha Ruska mať kontrolu, resp. participovať na ťažbe a predovšetkým na tranzite kaspického nerastného bohatstva a z toho vyplývajúceho udržania si ekonomického vplyvu. Ďalším kľúčovým bodom ruskej stratégie v tejto oblasti je vytvorenie pásu štátov priateľských vo vzťahu k Ruskej federácii ako aj moderovanie ozbrojených konfliktov v oblasti. Veľmi podstatnou sa javí aj snaha sťažiť, resp. čo najviac oddialiť začlenenie Gruzínska (ale aj ďalších štátov oblasti) do euroatlantických štruktúr. Nezanedbateľnú úlohu hrá v tomto regióne aj hrozba ruským záujmom zo strany Turecka. Turecko, hoci je členom NATO disponuje veľkou a silnou armádou, ktorá nepodlieha politickej kontrole a súčasne je zjavná jeho snaha využiť naplno svoju jazykovú a etnickú príbuznosť s turkickými národmi na Kavkaze. Z týchto dôvodov je preto naivné domnievať sa, že Rusko sa angažuje v tejto oblasti len pre to, že chráni svojich občanov. Takto však postupuje každá z veľmocí v zmysle stále platnej zásady "divide et impera". Teda rozďeľuj a panuj.
Gruzínsko - mapa
Južné Osetsko malo v časoch ZSSR istú mieru autonómie v rámci Gruzínskej SSR, ale na sklonku existencie ZSSR, v roku 1988 vznikla v regióne silné politické hnutie, ktorej cieľom bolo získať pre Osetsko štatút samostatnej zväzovej republiky v rámci ZSSR. Tieto snahy boli zo strany Gruzínska striktne zamietnuté. Utlmený spor sa nanovo rozhorel po rozpade ZSSR, čoho výsledkom bolo administratívne rozdelenie bývalej autonómnej oblasti do jednotlivých regiónov Gruzínskej republiky (pôvodné územie vznačené sivou farbou):
Po ukončení občiankej vojny na začiatku 90-tych rokov zostáva časť územia pôvodného Južného Osetska pod kontrolou separatistov a časť územia je kontrolovaná gruzínskou vládu. Formálne sa územie Južného Osetska delí do 4 oblastí - oblasť Cchinvali (stred), oblasť Java (sever), Oblasť Leninogor (príp. Akhalgori) (východ) a oblasť Znauri (západ). Nasledujúca mapa ukazuje oblasti pod kontrolou separatistov a gruzínskej vlády (stav roku 2004):
Južné Osetsko:
Autori: buko1, Panzer, Martin Smíšek, Alchymista, marektucan
Zdroje:
Kuchyňková, P.; Šmíd, T.: Rusko jako geopolitický aktér v postsovětském prostoru, Masarykova univerzita,
Mezinárodní politologický ústav, Brno 2006, str. 103-139, ISBN 80-210-4171-4
http://alania.clan.su/load/1-1-0-23
http://cominf.org
freeosetia.com
ru.wikipedia.org
ru.wikipedia.org
http://www.lenta.ru
http://www.pravda.sk
http://www.cia.gov
http://for-ua.com
http://en.wikipedia.org/wiki/South_Ossetia
http://news.bbc.co.uk
http://www.novinky.cz
http://www.aviationweek.com
http://www.independent.co.uk
http://www.tasr.sk
http://www.sme.sk
http://www.af.mil
http://www.airforcetimes.com
www.jamestown.org
hrw.org
http://www.mod.gov.ge/
tyden.cz
segodnia.ru
http://top.rbc.ru/society/09/08/2008/217974.shtml
http://www.lenta.ru/articles/2008/08/08/forces/
grani.ru
http://skeiz.livejournal.com/1060302.html
a ďalšie - budú postupne dopĺňané
rus.:Южная Осетия
oset.: Республикa Хуссар Ирыстон
Rozloha: 3900 km2, počet obyvateľov cca 72 tis. (2008).
Etnické zloženie - 64,3 % Osetíncov, 25% Gruzíncov, 2% Rusov, 1,2% Arménov, 0,9% židov (2008).
História vzniku Južného Osetska
Zvýšený záujem Ruska o Kavkaz v sedemnástom a osemnástom storočí znamenal v živote Osetíncov významný predel. V stredoveku do ich života výrazne prenikal byzantský vplyv, čo sa prejavilo napr. aj tým, že až do dnešných dní sa takmer 61% obyvateľstva hlási ku kresťanstvu. Neskôr územiu obývanému Osetíncami vládli Mongoli a prenikal k nim aj islám. Podľa viacerých ruských, resp. osetských zdrojov sa k Rusku Osetsko pripojilo dobrovoľne v roku 1774, pričom na ich veľvyslanectve v Sankt-Peterburgu tvorili väčšinu práve južní Oseti. Tento dátum, teda rok 1774 je pre Osetov dôležitý z jedného dôvodu - Gruzínsko totiž uzatvorilo zmluvu s Ruskom (tzv. Georgievská zmluva) až v roku 1783 a definitívne sa súčasťou Ruska stalo až v roku 1801. Teda neskôr ako Osetsko. Podľa gruzínskych, resp. niektorých zahraničných zdrojov sa Južné Osetsko stalo súčasťou Ruska spolu s Gruzínskym kniežatstvom Kartli-Kacheti v roku 1801.
Doterajšia ruská a sovietska historiografia popisovala pričlenenie Gruzínska do cárskeho Ruska ako jediný spôsob záchrany tohto starobylého národa pred moslimskými dobyvateľmi. Vzhľadom na súčasný silný protiruský postoj Gruzínska však vôbec neprekvapí, že gruzínsky historici najnovšie označujú Rusko ako podmaniteľa Gruzínska. Napriek týmto rozdielnym pohľadom zostáva historickým faktom, že v roku 1795 perzský šach Aga-Muhammed-chan doviedol svoje vojská až k bránam Tbilisi. Za niekoľko dní vyvraždili perzské vojská vyše 80 tis. Gruzíncov, čo bola jasná genocída. Na pomoc napadnutej krajine vtedy Rusko poslalo tri vojenské oddiely, spolu s ktorými sa do bojov úspešne zapojil aj osetský oddiel.
Južný Osetínci získali v rámci cárskeho Ruska značné výsady. Jedným z nich bolo právo domáhať sa pravdy nielen silou z braní, ale aj na súdnych inštanciách Ruského impéria. Cárska moc postupne posilňovala výsady Južných Osetincov, aj keď na druhej strane mnohokrát ustupovala sťažnostiam gruzínskych feudálov a v prípade neochoty odvádzať povinné dávky, resp. rešpektovať Gruzínske panstvo nasadzovala svoje vojská spoločne s gruzínskymi oddielmi. Charakteristickým v takomto prípade bolo, že Osetinci sa nebáli pustiť sa do boja s Gruzíncami, ale vyhýbali sa otvoreným stretom s ruskými vojskami. A práve v týchto rokoch sa upevňovala politická a kultúrna orientácia osetincov na Rusko.
Po revolúcii v roku 1917 bolo Gruzínsko jedným z prvých štátov, ktoré vyhlásili nezávislosť. Južné Osetsko nemalo dôvod odtrhávať sa od Ruska, pretože si uvedomovalo hrozbu zo strany Gruzínskej moci. Gruzínsko, presne podľa predpokladu, naplno využilo vzniknutú situáciu a zaútočilo na Južné Osetsko. Počas bojov a ústupu na Severný Kaukaz zahynulo päť tisíc Osetincov a ďalších 15 tis. utečencov zahynulo od hladu a epidémií počas občianskej vojny. Situácia sa pre Osetincov zlepšila až po vstupe Červenej armády do Gruzínska. K premene miestneho názvu Južné Osetsko na samostatný územno-administratívny útvar s určenými administratívnymi hranicami došlo 20.4.1922, kedy bola vytvorená Juho-Osetínska autonómna oblasť Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky. Sovietska moc o.i. zmien zaviedla opäť osetštinu ako jeden z vyučovacích jazykov na tamojších školách vedľa ruštiny a gruzínštiny. Toto obdobie možno z pohľadu Osetíncov charakterizovať ako celkom pokojné, aj keď naďalej dochádzalo, k teraz už menej nápadnému, uprednostňovaniu gruzínskych oblastí vládou v Tbilisi na úkor Osetíncov.
V čase, kedy sa Sovietsky zväz začal otriasať v základoch patrilo Gruzínsko, spoločne s pobaltskými republikami, opäť k prvým zväzovým štátom, ktoré vystúpili zo sovietskeho impéria. Osetinci aj v tomto prípade hľadali oporu v spriaznenom Rusku. Že sa mali čoho obávať dokázali prvé kroky prvého prezidenta samostatného Gruzínska Zvjada Gamsachurdiu, ktorého heslom bolo - "Gruzínsko Gruzíncom!" Viacero provokácií a útokov zo strany gruzínskych nacionalistov, ako aj faktické zrušenie autonómie Južného Osetska a rozdelenie územia oblasti medzi niekoľko gruzínskych krajov doviedlo Osetincov k vyhláseniu samostatnosti. Dňa 20. septembra 1990 bola Najvyššim sovjetom autonómnej oblasti vyhlásená Južno-Osetská sovjetska demokratická republika (Южно-Осетинская Советская Демократическая Республика), premenovaná dňa 1. septembra 1991 na Republiku Južné Osetsko (Республика Южная Осетия). Počas tohto obdobia prebiehali viac či menej intenzívne bojové stretnutia medzi armádou a zložkami ministerstva vnútra gruzínska a osetínskymi polovojenskými jednotkami. Bojové operácie boli ukončené až dňa 14. júla 1992 po podpísaní Dagomysských dohôd medzi Ruskom a Gruzínskom. Ich podstatou bolo zastavenie paľby a vytvorenie orgánu na reguláciu konflitku. Súčasne s tým vstúpili na územie Južného Osetska mierové sily v sile troch práporov - jedného ruského, jedného gruzínskeho a jedného osetinského.
Ruské záujmy
Ako každá veľmoc aj Rusko v prípade zasahovania do konfliktov odohrávajúcich sa v blízkosti jeho hraníc zdôrazňuje bezpečnostný rozmer svojich záujmov. V prípade Južného Kaukazu, a teda aj Južného Osetska, resp. Gruzínska však na prvom mieste zrejme stojí snaha Ruska mať kontrolu, resp. participovať na ťažbe a predovšetkým na tranzite kaspického nerastného bohatstva a z toho vyplývajúceho udržania si ekonomického vplyvu. Ďalším kľúčovým bodom ruskej stratégie v tejto oblasti je vytvorenie pásu štátov priateľských vo vzťahu k Ruskej federácii ako aj moderovanie ozbrojených konfliktov v oblasti. Veľmi podstatnou sa javí aj snaha sťažiť, resp. čo najviac oddialiť začlenenie Gruzínska (ale aj ďalších štátov oblasti) do euroatlantických štruktúr. Nezanedbateľnú úlohu hrá v tomto regióne aj hrozba ruským záujmom zo strany Turecka. Turecko, hoci je členom NATO disponuje veľkou a silnou armádou, ktorá nepodlieha politickej kontrole a súčasne je zjavná jeho snaha využiť naplno svoju jazykovú a etnickú príbuznosť s turkickými národmi na Kavkaze. Z týchto dôvodov je preto naivné domnievať sa, že Rusko sa angažuje v tejto oblasti len pre to, že chráni svojich občanov. Takto však postupuje každá z veľmocí v zmysle stále platnej zásady "divide et impera". Teda rozďeľuj a panuj.
Gruzínsko - mapa
Južné Osetsko malo v časoch ZSSR istú mieru autonómie v rámci Gruzínskej SSR, ale na sklonku existencie ZSSR, v roku 1988 vznikla v regióne silné politické hnutie, ktorej cieľom bolo získať pre Osetsko štatút samostatnej zväzovej republiky v rámci ZSSR. Tieto snahy boli zo strany Gruzínska striktne zamietnuté. Utlmený spor sa nanovo rozhorel po rozpade ZSSR, čoho výsledkom bolo administratívne rozdelenie bývalej autonómnej oblasti do jednotlivých regiónov Gruzínskej republiky (pôvodné územie vznačené sivou farbou):
Po ukončení občiankej vojny na začiatku 90-tych rokov zostáva časť územia pôvodného Južného Osetska pod kontrolou separatistov a časť územia je kontrolovaná gruzínskou vládu. Formálne sa územie Južného Osetska delí do 4 oblastí - oblasť Cchinvali (stred), oblasť Java (sever), Oblasť Leninogor (príp. Akhalgori) (východ) a oblasť Znauri (západ). Nasledujúca mapa ukazuje oblasti pod kontrolou separatistov a gruzínskej vlády (stav roku 2004):
Južné Osetsko:
Autori: buko1, Panzer, Martin Smíšek, Alchymista, marektucan
Zdroje:
Kuchyňková, P.; Šmíd, T.: Rusko jako geopolitický aktér v postsovětském prostoru, Masarykova univerzita,
Mezinárodní politologický ústav, Brno 2006, str. 103-139, ISBN 80-210-4171-4
http://alania.clan.su/load/1-1-0-23
http://cominf.org
freeosetia.com
ru.wikipedia.org
ru.wikipedia.org
http://www.lenta.ru
http://www.pravda.sk
http://www.cia.gov
http://for-ua.com
http://en.wikipedia.org/wiki/South_Ossetia
http://news.bbc.co.uk
http://www.novinky.cz
http://www.aviationweek.com
http://www.independent.co.uk
http://www.tasr.sk
http://www.sme.sk
http://www.af.mil
http://www.airforcetimes.com
www.jamestown.org
hrw.org
http://www.mod.gov.ge/
tyden.cz
segodnia.ru
http://top.rbc.ru/society/09/08/2008/217974.shtml
http://www.lenta.ru/articles/2008/08/08/forces/
grani.ru
http://skeiz.livejournal.com/1060302.html
a ďalšie - budú postupne dopĺňané