Balck, Hermann

     
Příjmení:
Surname:
Balck Balck
Jméno:
Given Name:
Hermann Hermann
Jméno v originále:
Original Name:
Georg Otto Hermann Balck
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generál tankových vojsk General of the Tank Troops
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
- -
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
07.12.1893 Gdaňsk /
07.12.1893 Danzig /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
29.11.1982 Asperg /
29.11.1982 Asperg /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
veliteľ divízie pancierových granátnikov Grossdeutschland Commander of Panzergrenadierdivision Grossdeutschland
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
Jeden z 27 držiteľov Rytierskeho kríža k Železnému krížu s dubovými ratolesťami, mečmi a briliantami. One of 27 recipients of Oak Leaves with Swords and Diamonds to the Knight's Cross of the Iron Cross.
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
http://en.wikipedia.org/wiki/Hermann_Balck
URL : https://www.valka.cz/Balck-Hermann-t24403#400754 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Balck Balck
Jméno:
Given Name:
Hermann Hermann
Jméno v originále:
Original Name:
Georg Otto Hermann Balck
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
18.12.1913 praporčík
10.08.1914 poručík
01.05.1924 nadporučík
01.02.1929 rytmistr
01.06.1935 major
01.02.1938 podplukovník
01.08.1940 plukovník
01.08.1942 generálmajor
21.03.1943 generálporučík
12.11.1943 generál tankových vojsk
18.12.1913 Fähnrich
10.08.1914 Leutnant
01.05.1924 Oberleutnant
01.02.1929 Rittmeister
01.06.1935 Major
01.02.1938 Oberstleutnant
01.08.1940 Oberst
01.08.1942 Generalmajor
21.03.1943 Generalleutnant
12.11.1943 General der Panzertruppe
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
http://en.wikipedia.org/wiki/Hermann_Balck
www.tracesofwar.com
URL : https://www.valka.cz/Balck-Hermann-t24403#422071 Verze : 1
Ríšsky kancelár Adolf Hitler odovzdáva veliteľovi 4. tankovej armády generálovi tankových vojsk Hermannovi Balckovi Brilianty k Rytierskemu krížu. 31.08.1944,


Z ľava do prava: generálplukovník Josef Harpe, Hermann Balck, neznámy dôstojník, podplukovník Erik von Amsberg, Adolf Hitler, generál poľný maršál Wilhelm Keitel a Hitlerov pobočník (adjutant) SS-Hauptsturmführer Otto Günsche.


http://waralbum.ru/279195/

URL : https://www.valka.cz/Balck-Hermann-t24403#548177 Verze : 3

Hermann Balck




Georg Otto Hermann Balck sa narodil 7. decembra 1893 v meste Danzig (súčasný Gdansk). Pocházal z rodiny s dlhou vojenskou tradíciou (jeho otcom bol Wilhelm Balck, generálporučík, nositeľ rádu Pour le Mérite a autor knihy o taktike).


Po dokončení vzdelania vsútkul ku koncu marca 1913 do nemeckej cisárskej armády a bol zaradený ako starší vojak (Oberjäger) ku 2. rote hannoverského streleckého praporu 10. V apríli sa nechal zapísať do dôstojníckeho kurzu a na počiatku následujúceho roka nastúpil na vojenskú školu v Hannoveri. V auguste 1914 školu úspešne dokončil a vrátil sa k svojej domovskej jednotke ako novo pečený poručík. Následne bol menovaný za veliteľa čety vo svojej rote, ale po týždni sa stal dočasným pobočníkom veliteľa praporu. Jeho jednotka bola odvelená na západnú frontu a zapojila se do ťažkých bojov na riece Somme. Tu bol ešte na konci augusta ľahko ranený do pravej paže, ale rozhodol se zostať u jednotky. Za statočnost v boji bol následne v priebehu októbra vyznamenaný pruským železným křížom II. třídy a kráľovským bavorským záslužným krížem s mečmi. Počas ťažkých bojov bol na konci októbra opät zranený, tentokrát ťažko po zásahu do chrbta, ľavého ucha a do levého stehna. V súvislosti s tým bol vyznamenaný pruským železným krížom I. triedy a královským bavorským záslužným rádom IV. triedy s mečmi, ale ze svojich zranení sa musel liečiť až do počiatku februára následujúceho roka.


Po zotavení bol zaradení k 22. záložnému streleckému praporu, s ktorým sa zúčastnil bojov pri Lvove. Avšak ku konci júna 1915 bol opäť zranený, tentokrát do pravého ramena, ale zranenie nebolo vážne, a tak sa z neho zotavoval u záložného praporu od svojho domovského 10. praporu strelcov. V polovici septembra rovnakého roka bol menovaný veliteomm 4. roty u 22. záložného praporu strelcov s ktorou sa prebojoval až za ruské línie a podarilo se mu zničiť predsunutú nepriateľskú rotu. Ku konci vojny velil guľometnej roty v rovnakom prapore. Dohromady bol počas vojny sedemkrát zranený a dokonca bol nominovaný v októbri 1918 na Pour le Mérite, ale vojna skončila skôr než podnet prešiel spracovaním.


Po konci vojny mu bolo spolu s 4 000 ďalšími dôstojníkmi umožnené v pokračovaní vojenskej služby v Reichswehre. Spočiatku bol pridelený k 17. pešiemu pluku, kde pôsobil opäť ako veliteľ roty a pobočník veliteľa praporu. Na začiatku roka 1923 bol pridelený k 18. jazdeckému pluku u ktorého zotrval na rôznych pozíciách, až na krátke prestávky, 12 rokov. Po povýšení na nadporučíka nastúpil na školenie pre dôstojníkov generálneho štábu. 1.2.1929 bol povýšený na kapitána (Rittmeistera). 1.10.1934 sa stal veliteľom Frankfurtu nad Odrou. Medzitým bol 1.6.1935 povýšený na majora. 15.10.1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Cyklistického praporu 1 (Radfahr-Bataillon 1), a v tejto funkcií zotrval tri roky, a to aj po preformovaní praporu na 1. cyklistický oddiel (Radfahr-Abteilung 1). Medzitým bol 1.2.1938 povýšený na podplukovníka. V novembri toho istého roka získal vedúce postavenie na inšpektoráte pre mobilné jednotky (In 6).


Po ťažení do Poľska prevzal velenie nad Streleckym plukom 1 (Schützenregiment 1), ktorý viedol počas útoku na Francúzsko, kde podliehal, vtedy ešte, generálovi tankových vojsk Heinzovi Guderianovi, ktorý hnal svoje jednotky cez Ardenny. Krátko po začiatku ťaženia obdržal spony k obom triedam Železného kríža, za svoj podiel pri bojoch o Sedan a predmostia na Máse. 17.5.1940 bol spomenutý v hlásení brannej moci: "In den Kämpfen südostwärts Sedan errang der Kommandeur eines motorisierten Schützenregiments Oberstleutnant Balck durch rücksichtslosen persönlichen Einsatz besondere Erfolge mit seiner Truppe," (v bojoch juhovýchodne od Sedanu dobyl veliteľ motorizovaného streleckého pluku podplukovník Balck cez bezohľadné osobné nasadenie zvláštne úspechy so svojimi jednotkami). Po konci ťaženia bol vyznamenaný Rytierským krížom Železného kríža. V auguste bol povýšený na plukovníka a v októbri, presne rok po začiatku pôsobenia u Streleckeho pluku 1, bol menovaný do funkcie veliteľa Tankového pluku 3. Ten viedol do bitvy o Grécko. Pluk pomohol prelomiť Metaxasovú líniu a obsadiť mesto 9.4.1941. Taktiež pomohol obísť spojeneckú obranu na hore Olymp. 15.5.1941 sa stal veliteľom Tankovej brigády 2 u ktorej zotrval do začiatku júla 1941.


Následne bol prevelený opäť do Generálneho štábu pozemných vojsk, kde mal na starosti dohľad nad situáciou motorových vozidiel v armáde s plnou mocou. Po štyroch mesiacoch bol vymenovaný za náčelníka mobilných vojsk (stále na OKH).


16. mája 1942 bol prevelený na východ, kde sa stal veliteľom 11. tankovej divízie, ktorá pôsobila na východe Ukrajiny. Počas prvých dvoch mesiacoch divízia hlásila zničenie 500 tankov a Balck bol 1.8.1942 povýšený na generálmajora. V novembri hrozil celej južnej časti fronty absolútny kolaps po obkľúčení 6. armády pri Stalingrade. Balck so svojou divíziou zadržiaval sovietsky postup, čím držal koridor pre únik 1. tankovej a 4. tankovej armády, ktoré skoro uviazli na Kavkaze. Za to bol 20.12.1942 vyznamenaný dubovými ratolesťami k Rytierskému krížu Železného kríža. V hlásení brannej moci z toho istého dňa mimo iného stojí: "In den Kämpfen im Grossen Don-Bogen zeichnete sich die 11. Panzerdivision unter Führung des Generalmajors Balck besonders aus," (V bojoch v Donskom oblúku sa vznamenala obzvlášť 11. tanková divízia pod velením Generálmajora Balcka). V januári bol povýšený na generálporučíka. Vo februári 1943 hral dôležitú úlohu pri porážke rozsiahlej mechanizovanej skupiny (zloženej zo štyroch mechanizovaných zborov) pod velením Markjana Michajloviča Popova, za čo mu boli dňa 4.3.1943 udelené meči k Rytierskému krížu Železného kríža. Ešte ten istý deň bol umiestnený do veliteľskej rezervy.


Po niekoľkých týždňoch bol povolaný aby zastúpil zraneného generálporučíka Waltera Hörnleina vo funkcii veliteľa divízie Großdeutschland. Vo funkcii zotrval aj po preformovaní divízie z motorizovanej na divíziu tankových granátnikov. 30. júna po návrate Waltera Hörnleina bol opäť umiestnený do veliteľskej rezervy. Na začiatku septembra sa stal veliteľom XIV. tankového zboru v oblasti Salerna. O mesiac pri návšteve frontových jednotiek so svojim lietadlom havaroval, bol ťažko zranený a následne bol umiestnený do dôstojníckej rezervy až do úplného vyliečenia.


Po uzdravení v novemberi 1943 bol povýšený do hodnosti generál tankových vojsk a na niekoľko dní mu bolo zverené velenie XXXX. tankového zboru. Následne prevzal velenie nad XXXXVIII. tankovým zborom, ktorý viedol do bojov proti Sovietom počas bojov na Ukrajine. V júli 1944 sa zúčastnil obranných bojov počas Ľvovsko-sandomierzskej ofenzívy. Balckov zbor bol zapojený do pokusu vyprostiť obkľúčený XIII. armádny zbor v oblasti mesta Brody, ktorý však nakoniec skončil neúspechom.


Balck bol už na prelome júna a júla roka 1944 bol na niekoľko dní poverením velením 4. tankovej armády, ale už v auguste sa k armáde vrátil, čo ho postavilo priamo do čela vojsk, na ktoré. Rusi medzitým už vytvorili dva predmostia na rieke Visla. Balck však dokázal zmenšiť rozlohu jednoho predmostia a druhé predmostie dokonca úplne zničiť. Za to bol dňa 31.8.1944 odmenený briliantami k Rytierskému krížu Železného kríža. 5.9.1944 bol opäť spomenutý v hlásení brannej moci:
"Im Weichselbrückenkopf, westlich Baranow, haben die unter dem Oberbefehl des Generals der Panzertruppen Balck, und dem Befehl der Generale der Panzertruppen Breith und Gräser sowie des Generals der Infanterie Recknagel stehenden Truppen im vergangenen Monat den Durchbruch massierter sowjetischer Kräfte vereitelt und den feindlichen Brückenkopf durch erfolgreiche Gegenangriffe eingeengt," (Na predmostí na Visle, západne od Baranowa, vďaka "vrchným rozkazom" generála tankových vojsk Balcka, a rozkazom generálov tankových vojsk Brietha a Gräsera, ako aj rozkazom generála pechoty Recknagela, dostupné jednotky počas uplynulého mesiaca zmarili prielom hromadenia sovietských síl a zničili nepriateľské predmostie cez úspešné koncentrované protiútoky.).


21.9.1944 nahradil vo funkcií veliteľa Skupiny armád G generálplukovníka Johannesa Blaskowitza, ktorý nebol schopný zastaviť útok amerických vojsk v Alsasku a zlyhal aj následný protiútok. Balckovi sa síce podarilo vybojovať víťaztvo pri Métach, ale celkový stav výmena zmeniť nemohla. Po ústupe 19. armády za Rýn bol 23.12.1944 odvolaný a umiestnený do veliteľskej rezervy. Krátko nato bol (aj vďaka nátlaku Heinza Guderiana) vymenovaný za veliteľa 6. armády. Okrem nej mu podliehala aj 1. a 3. maďarská armáda. Tak vznikla Balckova armádna skupina s ktorou bojoval v okolí Budapešti. Po ťažkých bojoch musel ustúpiť na západ a nakoniec sa Balck so svojou jednotkou vzdal americkému XX. zboru v Štýrsku.


Balck zotrval v zajatí do roku 1947. Odmietol spolupracovať na štúdií vojny Historickou divíziou americkej armády (US Army Historical Division). V roku 1948 bol zatknutý za vraždu podplukovníka delostrelectva Johanna Schottkeho. Incident spočíval v tom, že Schottke zlyhal pri poskytovaní delostreleckej prípravy a následne bol nalezený Balckom opitý. Balck ho krátko nato nechal popraviť popravčou čatou. Problémom bolo, že rozsudok a jeho vyhonanie prebehli bez rozhodnutia vojenského tribunálu. Balck bol uznaný vinným a odsúdnený na tri roky odňatia slobody. Z trestu si odsedel polovicu. V roku 1950 bol ešte vo Francúzsku odsúdený v neprítomnosti na 20 rokov ťažkých prác za zničenie mesta Gérardmer v novembri roka 1944.


V neskorých 70-tych rokoch a skorých 80-tych rokoch sa zúčastňoval spoločne so svojim náčelníkom generálneho štábu, generálmajorom Friedrichom von Mellenthinom, na rôznych seminároch a panelových diskusiách s americkými generálmi a vedúcimi NATO. Vydal aj svoju autobibliografiu pod názvom Ordnung im Chaos (Poriadok v chaose). Georg Otto Hermann Balck zomrel 29.11.1982 v Aspergu.


http://www.lexikon-der-wehrmacht.de/
www.historyofwar.org
http://ww2gravestone.com/people/balck-hermann/
https://en.wikipedia.org



Drobne korektury a prolinkovani: Admin
URL : https://www.valka.cz/Balck-Hermann-t24403#561736 Verze : 5
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více