Rozpočet tohoto webu pro rok 2019 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 64.741,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 234 příspěvků vloženo, 1027 editováno a 268 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Truman, Harry S.

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Truman Truman
    Jméno:
    Given Name:
    Harry S Harry S
    Jméno v originále:
    Original Name:
    Harry S Truman
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    Hodnost:
    Rank:
    Kapitán Captain
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    - -
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    08.05.1884 Lamar, Missouri
    08.05.1884 Lamar, Missouri
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    26.12.1972 Kansas City
    26.12.1972 Kansas City
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    33. prezident USA
    34. viceprezident USA
    Senátor za Missouri
    33rd President of the United States
    34th Vice President of the United States
    US Senator from Missouri
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    - -
    Související články:
    Related Articles:
    10.06.2003 - Harry S. Truman
    Zdroje:
    Sources:
    http://en.wikipedia.org/wiki/Harry_S._Truman


    Edit : Admin

    Pozn. To "S" ve jmene Harry S. Truman neznamena Spencer, jak se obcas nekde uvadi, ale ciste "S", protoze se rodice chteli zavdecit obema Harryho dedeckum, Anderson Shippe Trumanovi a Solomon Youngovi.
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/11017#34117Verze : 0
    Avatar
    Harry Truman



    Domáca politika v rokoch 1945 -50


    Obdobie v rokoch 1945 – 1950 v americkej politike by sme v skratke mohli nazvať Trumanova éra. Na rozdiel od Roosevelta prichádza Harry Truman do prezidentského kresla ako nie veľmi známy politik. Vyznačoval sa rozhodnosťou a pevnou povahou. Tieto jeho schopnosti však verejnosť spoznala až po nástupe do funkcie.


    Bol rozhodným zástancom politiky „new deal“ a bol dokonca rozhodnutý ju rozšíriť, ale zároveň bol v konfliktných vzťahoch s mnohými jej propagátormi. Počas prvých sto dní vymenil väčšinu Rooseveltovho kabinetu. Zostavil zväčša umiernený a konzervatívny kabinet. Spočiatku ho poškodzoval dojem, že sa stal nositeľom Rooseveltovho odkazu. Svoje smerovanie v domácej politike ukázal 6. septembra 1945, kedy poslal kongresu návrh na pokračovania a rozšírenie „nového údelu“. Jeho dvadsaťjeden bodov zahŕňalo tiež návrh na rozšírenie poistenia nezamestnaných, zvýšenie minimálnej mzdy, stálu komisiu pre spravodlivé postupy pri zamestnávaní, vyčistenie slumov, vybudovanie domov s nízkym nájmom, regionálne využitie riečnych údolí a program nových pracovných príležitostí. Ani Roosevelt si nedovolil žiadať od kongresu toľko vecí naraz. Keďže sa Truman nedokázal sústrediť aspoň na hlavné body programu, program sa rýchlo utopil v diskusiách o prechode na mierovú politiku.


    Medzi prvé problémy, ktoré musel jeho kabinet riešiť bola demobilizácia americkej armády. Prezident a kongres bol neustále žiadaný o rýchly návrat takmer dvanásť miliónov amerických vojakov domov. Do roku 1947 sa podarili znížiť počet amerických vojakov o takmer štyri milióny a v roku 1950 bolo v armáde už len šesto tisíc vojakov. Veteráni sa vrátili domov čo spôsobilo vysoký nárast populácie. Občanov narodeným v tomto období sa hovorí generácia populačnej explózie „baby boom“.


    Koniec vojny s rýchlou demobilizáciou a prechodom na mierovú ekonomiku priniesol hlboké zmeny, ale nie povojnovú depresiu, ktorej sa mnohí obávali. Ekonomický nárast demobilizácie bol núdzovo miernený protišokovými opatreniami, platbami v nezamestnanosti a inými sociálnymi príspevkami. V roku 1945 zákonom o kompenzáciách veteránom tzv. GI listinou práv kongres vyčlenil trinásť miliárd dolárov. Táto suma mala byť použitá na vzdelanie, odbornú výchovu, liečenie, príspevky v nezamestnanosti a výstavbu domov. Vojnové príjmy boli použité na nákup žiadaného spotrebného materiálu. Namiesto povojnovej depresie sa ekonomika dočkala prílivu investícií.


    Ekonomického problému, ktorému musel Truman čeliť, nebola depresia, ale inflácia. Musel čeliť požiadavkám o zvýšenie cien a miezd. Niekoľko týždňov trvali štrajky v oceliarskom, ropnom a uhoľnom priemysle. V jari 1946 podnikatelia usporiadali obrovskú kampaň na ukončenie kontroly cien. Po voľbách v 1946 sa Truman vzdal a proti inflácii prestal bojovať. Zrušil všetku kontrolu cien okrem nájmov.


    V roku 1946 postihol demokratov vnútrostranícky konflikt. V septembri odvolal Truman Henryho Wallacea z postu ministra obchodu, čím urazil demokratickú ľavicu. Zároveň musel čeliť obvineniam republikánov, že sa vo vláde zahniezdili komunisti. Keďže v roku 1946 získali v kongrese republikáni väčšinu začal nový kongres veľké ťaženie proti odborom. Schválil Taftov a Hartleyov zákon, ktorý zakazoval tzv. uzavreté dielne do ktorých nesmeli vstupovať neorganizovaní robotníci. Zákon tiež zakazoval štrajky zamestnancov federálnych inštitúcií a trval na povinnosti osemdesiat dňového pokoja pri každom štrajku, ktorý prezident označí za nebezpečný pre bezpečnosť národa.


    Tento zákon Truman vetoval, čo vylepšilo jeho vzťahy s odbormi. Nakoniec bol však zákon prijatý napriek Trumanovmu vetu a mal na odbory zničujúci vplyv. V roku 1954 tento zákon použilo 15 štátov, ktoré vytvorili zákony, ktoré zakazovali odborové diania.


    Truman zápasil s republikánskou väčšinou aj v otázke zníženia daní. Aj v tomto prípade kongres schválil zníženie daní napriek prezidentovmu vetu. Tieto nezhody medzi prezidentom a kongresom zatieňovali spoluprácu pri reorganizácii vlády a zahraničnej politiky.


    Aby sa nikdy neopakoval Pearl Harbor kongres prijal zákon o koordinácii tajných služieb. Na jeho základe bola vytvorená Národná vojenská správa v čele s ministrom obrany a námestníkmi pre armádu, letectvo a námorníctvo. Tento zákon zmenil Spojený generálny štáb, pôvodne zavedený len počas vojny na trvalú inštitúciu.


    Bola tiež založená Ústredná spravodajská služba pre riadenie výzvedných akcií v zahraničí CIA. Kongres zároveň prijal dvadsiatydruhý dodatok ústavy ratifikovaný v roku 1951, ktorý obmedzoval funkčné obdobie prezidenta na dve volebné obdobia.


    Schopnosti a úspechy, ktoré preukázal Truman v zahraničnej politike nevyvážili jeho bezvýraznosť v domácej politike. Aj po troch rokoch v Bielom dome musel neustále dokazovať, že sa do svojho úradu hodí. Predstavitelia demokratickej strany sa pokúsili dosadiť v roku 1948 za prezidentského kandidáta generála Dwighta Eisenhowera. S Trumanom mali spory južanskí konzervatívci, ale aj liberálne krídlo strany.


    Truman si však na voľby v roku 1948 pripravil vlastnú stratégiu. Získal si podporu stredozápadných a západných poľnohospodárskych oblastí. V spolupráci s odbormi si získal v mestských oblastiach robotníctvo a černošskú menšinu. S podporou Juhu a Západu si mohol dovoliť stratiť niektorých východných stúpencov nového údelu. Chybou tejto stratégie bolo, že podcenil svoj neúspech v štyroch najužnejších štátov, ktoré nepatrili do jeho tábora. Odpor južných štátov vyvolala Trumanova obhajoba ľudských práv, ktorá v dobe keď sa veľa černochov sťahovalo do severných veľkomiest s veľkých počtom voliteľských hlasov bola prínosom. Truman mal k využitiu tejto stratégie veľa dôvodov. Keď v roku 1946 menoval Prezidentský výbor na ochranu občianskych práv v ktorom zasadali rovnako čierny a biely obyvatelia z Juhu aj zo Severu, nejednal iba pod tlakom černošských organizácií, ale tiež z osobného pobúrenia nad častými útokmi na čierne obyvateľstvo. Správa tohoto výboru nazvaná Na ochranu týchto práv (1947) sa dotýkala prakticky všetkých druhov rasovej diskriminácie a žiadala, aby bolo z amerického života odstránené akékoľvek rozdeľovanie ľudí na základe rasy, sfarbenia pleti, viery alebo pôvodu.


    Rovnako ako iný prezidenti použil aj Truman v januári 1948 výročnú správu na prípravu pôdy pre svoju kampaň. V prejave prisľúbil splnenie požiadaviek všetkým skupinám, ktoré by mohli pomôcť demokratom k výhre. Truman zdôraznil, že prvým cieľom je „zaistiť plné dodržiavanie základných ľudských práv našim občanom“. Prisľúbil tiež, že v budúcnosti sa bude k problému ľudských práv vyjadrovať konkrétnejšie. Žiadal federálnu podporu pre výchovu a vzdelávanie, zvýšenie a rozšírenie dôchodkov a dávok pre nezamestnaných, rozsiahly systém zdravotného poistenia. Veľkú čiastku z federálneho rozpočtu chcel vyčleniť na výstavbu a rozšírenie kontroly nájomného, aby bolo možné chrániť ľudské zdroje. Požadoval tiež rozšírenie elektrifikácie poľnohospodárskych oblastí a zvýšenie minimálnej mzdy.


    Vo februári 1948 dostal kongres Trumanovu správu o ľudských právach, v ktorej prezident požadoval celý rad opatrení na obranu ľudských práv. V júni 1948 zakázal rasovú diskrimináciu pri najímaní zamestnancov federálnych inštitúcií a o štyri dni neskôr nariadil aby bola zastavená segregácia v armáde. Tento posledný čin výrazne ovplyvnil jeho celonárodnú obľubu.


    Republikánska väčšina v kongrese prevažnú časť Trumanových návrhov odmietla, čo republikáni neskôr oľutovali. V predtuche víťastva delegovali bývalého newyorského senátora Thomasa Deweyho. Ich program sa prihlásil väčšine bodov nového údelu a schvaľoval zahraničnú politiku vlády na základe dohody oboch strán.


    V júli sa zišiel zraz demokratov. Na zjazde sa rozpútal konflikt při otázke o ľudských právach. Aby sa vedenie vyhlo výbuchom južanskej nenávisti priklonilo sa iba k všeobecnému programovému vyhláseniu o diskriminácii. Aktivisti však podporili program, ktorý žiadal kongres o konkrétne akcie a pochválili Trumana za jeho odvážny postoj v otázke ľudských práv. Heslom zjazdu sa stala veta z prejavu starostu z Mineapolisu „Nastal čas aby demokratická strana vyšla z tieňa práv štátu a kráčala priamou cestou na výslnie práv ľudských“. Zástancovia segregácie z Alabamy a Mississippi opustili zjazd na protest. Zjazd jednoznačne menoval za svojho kandidáta na prezidenta, Trumana. Koncom júna sa v Alabame zišla skupina južanských odporcov straníckej línie vo veci občianskych práv a menovali na kandidátku guvernéra Južnej Karolíny J. Stroma Thurmonda. Zároveň aj ľavé krídlo strany menovalo na kandidátku svojho kandidáta Henryho Wallacea. Zdalo sa, že tieto nezhody povedú k rozpadu demokratickej strany.


    Truman zorganizoval veľkú volebnú kampaň. Prešiel takmer päťdesiat tisíc kilometrov po USA a ostro kritizoval nečinný kongres. Výskumy verejnej mienky, ale aj na slovo vzatí odborníci až do poslednej chvíle predpokladali víťazstvo Deweyho.


    V deň volieb Truman dosiahol jedno z najväčších prekvapení v americkej histórii, keď získal 49,5 % hlasov a zvíťazil v pomere 303:189 voliteľských hlasov. Zdalo sa, že výsledok volieb hovorí jasne v prospech nového údelu a liberalizmu. Prezidentovi sa podarilo niektoré návrhy spravodlivého údelu presadiť, ale boli to zväčša iba rozšírenia alebo prehĺbenia niektorých bodov nového údelu, ktoré už vlastne boli realizované. Navzdory demokratickej väčšine mala konzervatívna koalícia množstvo možností ako zabrániť mnohým ďalším Trumanovým aktivitám.



    Zdroje:


    Brown, G.: Dejiny spojených států amerických, Praha 1996
    Purvis,T.L.: Encyklopedie dějin USA,Praha 2000
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/11017#187262Verze : 0
    MOD