Rozpočet tohoto webu pro rok 2019 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 64.741,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 230 příspěvků vloženo, 1043 editováno a 254 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Šmigovský, Ján

    Avatar
    * 02. 05. 1903 Brownsville
    + 09. 10. 1945 Bratislava



    Ján Šmigovský sa narodil 02.05.1903 v Brownsville v USA slovenským vysťahovalcom. V roku 1905 sa celá rodina Šmigovských vrátila naspäť na slovensko do Spišského Podhradia a živila sa hlavne poľnohospodárstvom.
    Ján Šmigovský po ukončení 6. tried základného vzdelania v Spišskom Podhradí pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Levoči. Pre nedostatok finančných prostriedkov bol nútený ukončiť štúdia v Levoči a po absolvovaní štvrtej triedy sa vrátil do Spišského Podhradia,. Tu pokračoval v štúdiu na učiteľskom ústave, ktoré v roku 1923 ukončil maturitnou skúškou. V roku 1924 začal navštevovať vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní v roku 1926 bol vyradený v hodnosti poručíka pechoty a pôsobil ako inštruktor v poddôstojníckej škole. V roku 1931 bol povýšený na nadporučíka a v roku 1936 na kapitána. V rokoch 1926 až 1939 pôsobil v útvaroch dislokovaných v Hraniciach na Morave, Chomutove, Žiline, Čadci a Ružomberku.
    Po vzniku Slovenského štátu bol v máji 1939 Šmigovský podľa rozhodnutia Ministerstva národnej obrany pridelený k Hlavnému veliteľstvu Hlinkovej gardy ako pridelenec ministerstva. Už v auguste 1939 však tento post opustil a to na vlastnú žiadosť. Potom pôsobil ako veliteľ práporu, neskôr pluku v Trnave, inštruktor pre výcvik dôstojníkov v Bratislave a ako veliteľ výcvikového tábora v Lešti. V slovenskej armáde bol povýšený 1. júla 1941 na majora a 13. septembra 1944 na podplukovníka, čo bola jeho najvyššia dosiahnutá hodnosť.
    V rokoch 1941 až 1943 bol 2 razy na ruskom fronte, avšak jednotky ktorým velil sa priamych bojov nezúčastnili a príslušníci týchto jednotiek vykonávali prevažne strážnu službu a pomocné prace. V Rusku Šmigovský vážne ochorel na dizentériu a maláriu a musel sa vrátiť späť na slovensko. Po uzdravení z choroby bol v januári 1944 ustanovený za veliteľa pechotnej školy a mestskej posádky v Nitre.
    Tý, ktorý sa zaujímajú o históriu Slovenského štátu isto vedia o podplukovníkovi Šmigovskom, že Nitrianska posádka ktorej velil sa nepridala k povstaniu aj keď mu bol 29.08.1944 doručený rozkaz podpísaný náčelníkom generálneho štábu pozemných vojsk v Banskej Bystrici generálom Golianom. Šmigovský sa k povstaniu nepridal a ostal verný Bratislavskej vláde. Tento krok – neuposlúchnutie rozkazu a loajalita k Tisovému režimu podplukovníka Šmigovského stálo po vojne život.
    5. septembra 1944 ho minister Haššík ustanovil veliteľom 1. pešieho pluku Domobrany. Domobrana vykonávala predovšetkým ochranu už Nemcami oslobodených území (opevňovacie práce, strážna služba) a prevádzala výcvik vojakov a dôstojníkov. Do priamych bojov zasiahla minimálne. Práve nitrianska posádka s jej cca 2 000 mužmi sa stala základom Domobrany. V čase najväčšieho rozmachu mala Domobrana vyše 40 000 členov.
    Šmigovský svoju veliteľskú funkciu zastával až do 3. apríla 1945, kedy sa jej v Holíči vzdal u ministra Haššíka Dva dni na to odišiel do Prahy, kde bola evuakuovaná jeho rodina. V Česku Šmigovský ostal až do konca vojny. Keď 5. mája vypuklo. „pražské povstanie“, zúčastnil sa ho na strane protinacistickej.
    Dňa 17. mája 1945 sa Šmigovský rozhodol, že sa prihlási vojenským úradom na Slovensku a vydal sa na cestu domov. Na Slovensko dorazil po 6 dňoch a zastavil sa v Trnave. Tu bol 24. mája, na ulici zadržaný a eskortovaný do Bratislavy. Odvtedy až do svojej smrti 09. októbra 1945 bol držaný vo väzbe.
    Obžaloba bola podaná 3. septembra na Národný súd. Samotné pojednávanie začalo 21. septembra a skončilo 25. septembra vynesením odsudzujúceho rozsudku.
    Šmigovský hlavnú časť svojej obhajoby postavil na tom, že v podstate bol za povstanie, nemal však veľmi na výber a v rámci svojej pozície robil proti nemu čo najmenej. Ako podporné tvrdenia uvádzal, že bol iba vojak, do politiky sa nestaral. Konal vždy ako dobrý Slovák (toto stále zdôrazňoval) a ako pre vojaka pre neho bola jeho prísaha záväzná. Na otázku, prečo pre neho nebola už záväzná vojenská prísaha učinená za ČSR, odpovedal, že ČSR prestala existovať, nebolo teda komu držať prísahu.
    Národný súd neprijal túto Šmigovského interpretáciu jeho jednania. Šmigovský bol 25. septembra 1945 odsúdený na trest smrti a konfiškáciu štvrtiny majetku v prospech štátu. Žiadosti o milosť nebolo vyhovené.
    Rozsudok bol vykonaný 9. októbra 1945, zastrelením.
    V novodobých dejinách je jednanie a osoba podplukovníka Jána Šmigovského hodnotená rôzne. Časť slovákov, ho chváli a stotožňuje sa s jeho konaním, že ako vojak zostal verný prísahe Slovenského štátu a časť haní, že bol zradca a kolaborant. Domnievam sa, že aj v budúcnosti sa pohľady verejnosti na konanie a osobu Jána Šmigovského budú naďalej rôzniť, avšak ako rozporuplnú osobnosť a vojaka si ho treba pripomenúť najmä z historického kontextu.



    Zdroj: beo.sk

    zdroj: https://www.facebook.com/slovenskeeso/
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/121939#417109Verze : 2
    Avatar
    Foto Jána Šmigovského


    Zdroj: beo.sk
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/121939#417112Verze : 0