PSV na Slovensku.

Diskuse

Ak má niekto informácie o bojoch počas WW1 na Slovensku , príp. na území blízko Slovenska, dajte prosím info na tomto fóre. Absulútne všetky informácie, rozmiestnenie armády (jednotiek ) , civili , plány , mapy , knihy , web stránky atd.
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#43386 Verze : 0
Na území Slovenska přece probíhaly v rámci let 1914-1915 v Karpatech boje rakousko-uherské armády s ruskou. V oblasti Bardejova se zde v březnu 1915 uskutečnil i přechod tří praporů rakouského 28. pluku "Pražského" do ruského zajetí. Dodnes zde lze v Karpatech stopy po bojích najít, mimo jiné i hroby pohřbených vojáků obou stran.
Dále lze, především na jižním Slovensku, nalézt stopy po bojích československé armády (jejíž součástí kromě dobrovoleckých formací byl i ostřílený legionářský čs. sbor z Itálie a čs. leg. pluky z Francie) s maďarskou armádou v letech 1918-1919.
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#46382 Verze : 0
Boje na Slovensku prebiehali v dvoch fázach. Prva fáza sa začína 20. novembra 1914, kedy ruské vojská obsadzujú prvé obce na Slovensku a to Ruske a Zvalu. Následne pokračuju na dedinu Osadné a do 22. novembra obsadili aj Sninu a Humenné. 28. novembra však sú ruské vojska vytlačené z Humenného a Sniny. v ten istý deň však rusi prekročia dukelský priesmyk a smeruju smerom na Zborov a Bardejov. Na túto situáciu reaguje rakúsko-uhorský generálny štáb protiútokom a vytlačuje Rusov do Karpát. Tám prebiehajú boje celú zimu až do 23. janúára, kedy R-U podniká ofenzívu so zámerom zahnať Rusov za Karpaty. Ich zámer nevíde a ruska armáda pri prenasledováni nepriateľa sa znova dostáva na územie SR. Postupuje údolím Laborca, kde aj celú jar prebiehaju ťažké boje (najmä dediny Radvaň nad Laborcom, Čabiny, Krásny Brod). Boje naberú na intenzite po páde pevnosti Přemysl, kedy rusom prídu posily. Naopak R-U prichádzaju na pomoc Nemci (Beskyden Korps). Boje na území SR pretrvávajú až do mája 1915, keď sa Nemcom podarí prielom pri Gorlici a Rusi následne ustupujú aj z územia Slovenska.
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#50181 Verze : 0
Tak jsem konečně našel knihu Za svobodu (2 díly 845 + 895 stran) - obrázková kronika československého revolučníhohnutí na rusi 1914-1920... Ant.Reis nákladem vlastním 1925.


Celé to převyprávět nelze...jen stručně...v srpnu 1914 vzniká Česká družina, kterou 20 srpna schválika vojenská rada...cílem bylo že češi byli nabíráni do ruské armády a nebyli rozptýleni po jednotkách ale tvořili jednu jednotku, později zařazenou pod Kyjevský válečný okruh, o síle jednoho praporu o dvou četách (540 dobrovolníků) velení pplk. Lotocký. Později 4 roty a pplk Sozentovič.
V pozadí všeho byla politická činnost československých spolků a jejich snaha projevit loajalitu carovi ( Češi na Rusi byli rakouští poddaní a proto jim hrozila internace a deportace na sibiř).
Slavnostní přísaha je 11.října na Sofijském náměstíí, 22. jsou posláni na frontu osvobodit svůj národ.


Česká družina je připojena k vojsku generála Dimitrijeva k III armádě v Haliči. Po přesunu do Radziwilova vyráží družina k Brodcům, k rakouským hranicím. Ty přektačuje 27.X. 1914
8. listopadu na výročí bitvy na Bílé Hoře vykonal generál Radko Dimitrijev přehlídku České družiny. Postupně se z České družiny stává divizní rozvětka. České jednotky provádějí bojový průzkum a sběr "jazyků". Mimo jiné dělají i propagandistickou činnost zaměřenou na slovanské národnosti v rakouských bojových jednotkách. Do prvních bojů se jednotak zapojuje 14. listopadu u Tarnova,16. Biele na Dunajci 18. Radlov, 19. srážka s maďarskými husary u Niedziliesky 1. bojová akce....dále kniha detailně popisuje boje na Dunajci....nebo získání 1. defekta v 28. pluku (Pražské děti) šikovatele Lehečku a organizují slavný hromadný přeběh, který se nekonal a měl za následek vystřídání 28. pluku 14. rakouským.....
V březnu 1915 začíná ruská ofenzíva, pochod do Karpat přes Pilzno, Jaslo (tam se asi Čechoslovákům líbilo, že tam bojovali skoro o 30 let později znovu), Mezdilaborce.... Čeští dobrovolci jsou připojeni k 48. divizi gen. Kornilova. 17. dubna 1915 Dumbrovka, Smilna, průlom u Zborova, Kompošpaták, Bardějov. Při ofenzívě 20 března se Rusům vzdalo bez boje 3000 příslušníku 21. zeměbranecké divize, např. 11. písecký pluk a 3. dubna konečně i 28. pražský u vesnice Stebnik Huty. Kniha pak pokračuje bitvou u Gorlice vedenou Němci, boji na Dunajci a ústupem....
1. díl končí bitvou u Zborova.....
2. díl končí bitvou u Bachmače....


Opravdu čtení na dlouhé zimní večery.....
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#80664 Verze : 0
Pro Ky-hunter -
Kdyby Tě to zajímalo podrobnějí, napsal jsem o tom obsáhlou studii. Je i zde na valce.cz (viz. "Moje články").
Tvůj výtah obsahuje totiž několik nepřesných údajů: např. počet příslušníků ČD, v řadě velitelů chybí plk. V.P. Trojanov, údaje ve věci c.k. pluku č.28 ad.
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#80665 Verze : 0
Upřesňuji:
Takže 540 a 2 roty je tzv. předpokládaný stav. Stav k září 1914 kniha přímo neuvádí.
Veltelé rot: 1.r št.kap. Zembalevskij, 2.r. por. Pavlov, 3.r.por. Ivčin. 4.r sestavená 21.9.1914 por. Nachtman


Subalterní důstojníci: 1.r. Por. Otakat Kotínský, 2.r. ppor Vojtěch Klecanda, 3.r. prap Jaroslav Vilímek a ppor Josef Ducháček
A dále přiveleni rozkazem ze dne 12.9. k 1. r. prap Tesař, k 2.r ppor Cejp, k 3.r. ppor Petřík, k 4.r. prap Spála a dále 22.10 Čeček, Prokopec, Husák.
Syrový, Voženílek, Švec a Kutlvašl jsou vojíni.


Stav k 7.11.1914
1. štábní důstojník, 21 subalternujících důstojníků, 2 vojenští úředníci, 1 lékař, 744 vojínů a 133 ruských vojáků v neřadové službě.


Pplk. Václav Platonovič Trojanov (dosavadní veltel 34 Sěvského ruského pluku) převzal velení 7.7.1915 po prohrané bitvě u Gorlice. (na fotografii je uváděn jako plukovník)
K 14. 7.1915 družina čítala
1.r. 228 voj. na frontě 168 voj. 2.r. 243/ 147 voj. 3.r. 241/213 4.r. 195/150 zál.r. 44/37, hudebníci 24/22, pracovní oddíl 147/137 ....
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#80681 Verze : 0
Já to myslel však tak, že to, co se zde vypisuje, již zde na valce.cz dávno je a podrobněji. Mezi články. Má studie má celkový rozsah 120 stran, je obsáhlým zpracováním dané látky. Proto nevím, zda má smysl zde znovu psát něco, co je popsané. Ale jinak hodně štěstí.


Jinak ve velení 4. roty ČD brzy ruského por. Nachtmana vystřídal prudký por. Licinskij. Přísahy České družiny v Kyjevě 11. 10. 1914 (28. 9. 1914 dle greg. k. - den sv. Václava) před chrámem sv. Sofie se účastnily všechny tehdejší čtyři roty jednotky (716 čs. dobrovolníků, z toho 16 Slováků).


Při psaní této mé autorizované studie jsem nevycházel pouze z kroniky "Za svobodu", která obsahuje bohužel i řadu chyb a nepřesností, ale i z archivních materiálů archivů v Moskvě a Kyjevě, VHA Praha, dále:


-Časopis "Československý denník" vydávaný čs. legiemi v Rusku během anabáze, vzpomínky družiníků.


-Červinka Jaroslav - Cestou našeho odboje, Praha - 1920
-Beneš Edvard - Světová válka a naše revoluce, Praha - 1935
-Fidler Jiří - Generálové legionáři, Brno - 1999
-Fryščok Alexej Miloslav - Legionáři, car a rudá vlajka, Brno - 1998
-Fučík Josef - Pražský pěší pluk č.28 na italské frontě 1915-1918 (Historie a vojenství, časopis HÚ AČR č. 4/1996)
-Galandauer Jan - Wacht am Rhein a Kde domov můj - válečné nadšení v Čechách v létě 1914 (Historie a vojenství, časopis HÚ AČR č. 5/1996)
-Gregorovič Miroslav - První československý odboj (Čs. legie 1914-1920), Praha - 1992
-Holý Karel - vzpomínky
-Kopta Josef - Třetí rota, Praha - 1992
-Medek Rudolf - Za svobodu, Praha - 1925
-Medek Rudolf - Blaník, Praha - 1922
-Medek Rudolf - Za domovinu, Praha - 1926
-Němec Matěj - Návraty ke svobodě, Praha - 1994
-Pichlík Karel - Zahraniční odboj 1914-1918 bez legend, Praha - 1991
-Pichlík Karel, Klípa Bohumír, Zabloudilová Jitka - Českoslovenští legionáři (1914-1920), Praha - 1996
-Pichlík Karel - Červenobílá a rudá, Praha - 1967
-Pichlík Karel - Čeští vojáci proti válce 1914-1915, Praha - 1961
-Prášek Vojtěch - Česká družina, Praha - 1934
-Sak Robert - Anabáze, Drama československých legionářů v Rusku(1914-1920), Jinočany - 1996
-Slanička Josef - Ze slavných dob České družiny, Praha - 1929
-Švec Jiří - Deník, Praha - 1921
-Vaculík Jaroslav - Dějiny volyňských Čechů, Praha - 1998
-Valenta Václav - Vlast máti až nás zavolá...,Praha - 1938
-Valenta Václav - Do legie, Praha - 1924
-Vogeltanz Jan, Polák Milan - Československé legie 1914-1918, Praha - 1999
-Žipek Alois - Válka národů 1914-1918 a účast českého národa v boji
za svobodu, Praha - 1922


a dalších různých vzpomínek, deníků atd.
Je běžnou praxí materiály porovnávat, leckde jsou totiž nepřesnosti.
Cílem mé reakce byla pouze snaha ušetřit práci s popisováním historie ČD, nic více.


Samozřejmě mne ale vždy potěší, když vidím zájem o historii čs. legií. Doporučuji všem, kteří na východní Slovensko zavítají návštěvu památných míst, spojených s boji našich prvních vojáků národního vojska.
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#80742 Verze : 0
Problematikou bojov na uzemi Slovenska pocas I. svetovej vojny sa zaoberaju aj tieto publikacie:
Slepcov, Igor.: Z historie karpatskej ofenzívy ruskych vojsk v rokoch 1914-1915. In: Vojenska história, roč. 4., 2000, č. 2, s. 3-12.
Kovač, Dušan.: Karpatska zima 1914-1915 a jej vplyv na československy odboj. In: Slovanske historické štúdie 23, Praha: 1997, s. 23-34
Slepcov, Igor.: Bitka v údolí Laborca 1. In: Ozveny Karpát, september 1993, č. 39, s.5
Slepcov, Igor.: Bitka v údolí Laborca 2. In: Ozveny Karpát, október 1993, č. 40, s.3
Slepcov, Igor.: Miznuce stopy historické. In: Literárny týždenník, 1998, č. 15, s. 26
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#91121 Verze : 0
Ruské vojsko pripravilo varšavsko-ivangorodskou operáciou rakúsko-uhorskej armáde po počiatkočných úspechoch ťažkú porážku.
Následkom namáhavého ústupu a zlého zásobovania v armáde vypukla na jeseň 1914 epidémia dizentérie a cholery. Podľa Conrada von Hötzendorfa tvorili straty v rakúsko-uhorskej armáde 322.000 mužov. Len v Stropkove bolo pochovaných viac ako 1000 rakúskych vojakov, ktorí zomreli na choleru. Stovky ďalších vojakov zostali ležať na tzv. epidemických cinotrínoch v Snine, Stropkove a Prešove.


25. septembra 1914 opustili rakúsko-uhorské civilné orgány mesto Krosno a na druhý deň doňho vstúpili po krátkom boji donskí kozáci. Už 4. októbra však mesto opäť obsadili rakúsko-uhorské vojska a presťahoval sa sem aj štáb 3.armáde generála S. Boroeviča. Už 8. novembra bolo mesto opäť evakuované a štáb 3. armády sa presunul do Bardejova. 10. novembra mesto opäť obsadilo ruské jazdectvo a presťahoval sa sem štáb 8.armády generála A.A. Brusilova. Onedlho Rusi obsadili aj mestečko Dukla, kde sa velenie usadilo v zámku grófa Mecinského. Štáb 8.armády, ktorý sa 18. novembra nachádzal v Samoku vydal v ten istý deň rozkaz 43., ktorý ukladal 10.jazdeckej divízii (gen. gróf Keller) zabezpečiť v smere Žmigród – Polianka – Svidník pravé krídlo armády. Kombinovanej jazdeckej divízii nariaďoval zabezpečiť ľavé krídlo armády z úseku Humenné, Ulič a posnunúť svoje výzvedné jednotku čo možno najďalej na juh. 20.11.1918 prekročili ruské vojská v oblasti Lupkovského priesmyku Karpaty a obsadili prvé dediny na slovenskom území – Ruské a Zvala. O deň neskôr sa ruská armáda pretlačila do dedín Starina a Osadné a 22. novembra dobyla Sninu. 23.11. odrazil ôsmy zbor útok nepriateľa a z priesmyku Beskýd obsadil predsunutými oddielmi Vydraň. Rakúsko-uhorské oddiely ustupovali cez Medzilaborce na juh. 4.ruská strelecká divízia obsadila predsunutými oddielmi Humenné. Tento výpad divízie generála L.G.Kornilova, ktorá patrila do XXIV. ruského zboru spôsobil hnev generála Brusilova, pretože sa jednotka týmto výpadom oddelila od ostatných ruských oddielov a takmer bola obkľúčená. Preto Bruslov novými rozkazmi zmenil dispozície pre ostatné jednotky pod jeho velením, ktorým nariadil všemožne podporovať 48. divíziu. Druhá zmiešaná kozácka divízia dostala rozkaz poskytnúť 48.pešej divízii čo najenergickejšiu pomoc, 12.zbor mal zasa držať uzol ciest Medzilaborce. 25.novembra sa 48.divízii ešte darilo držať Humenné proti tlaku postupujúcich rakúsko-uhorských oddielov, keď bol útok protivníka odrazený práporom trojickosergievskeho pluku a jednotkami 2.kombinovanej jazdeckej divízie. Rakúsko-uhorské jednotky držali v smere Roztoky-Humenné kóty Stakčín-Starina na východ od cesty. V rajóne Medzilaboriec bolo v hlásení generála Brusilova hlavnému štábu oznámené, že ruské jednotky v bojoch zajali viac ako 3500 vojakov, 40 dôstojníkov a jedného generála. Taktiež ukoristili 3 vlaky a strojné pušky. Celú korisť i zajatcov však musel Kornilov zanechať pri ústupe. Už 28.novembra bolo Humenné opäť v rukách rakúsko-uhorských vojsk.


V októbri 1914 vydalo Rusko v deviatich jazykoch, vrátane slovenského, známe prehlásenie k národom cisársko-kráľovskej monarchie, v ktorom najvyšší veliteľ ruských vojsk, veľkoknieža Nikolaj Nikolajevič v mene “veľkého ruského cára” oznamoval, že Rusko už niekoľko krát prelievalo krv za oslobodenie národov, atď... Slovákom sa sľubovalo národné obrodenie. Rozširovanie týchto manifestov sa prísne trestalo, v Čechách a na Morave dokonca trestom smrti.


2.novembra 1914 vypracoval hlavný stan ruských vojsk smernice na prípravu lodžskej operácie, ktorej súčasťou mali byť aj vojská Brusilovovej armády. Ten is však sériou telegramov s najvyšším velením vynútil pokračovanie svojej ofenzívy. Pravdepodobne už 25. novembra vstúpili vojská XII. ruského zboru na Slovensko a 30.novembra boli v Zborove a Bardejove. Hlavný štáb rakúsko-uhorskej armády urýchlene vypracovával plán presunu vojsk 3. rakúsko-uhorskej armády na záložné postavenia pri Prešove. 3.12. mali Rusi vo svojich rukách 58 obcí Bardejovského okresu, 60 obcí Svidníckeho okresu a 7 obcí Giraltovského okresu. Z 378 obcí Šarišskej župy mali Rusi vo svojej moci 126. Rakúsko-uhorské velenie v snahe zabrániť ďalšiemu postupu ruských oddielov prisúvalo do ohrozenej oblasti posily. 8.12. sa však stala dodnes uspokojivo nevysvetlená udalosť – všeobecný ústup ruských vojsk z územia Slovenska.


Zloženie 8. ruskej armády generála Brusilova:
štyri armádne zbory: VIII. (14. a 15. pešia divízia, 4. strelecká brigáda), VII. (13. a 34. pešia divízia), XXIV. (48. a 49. pešia divízia) a XII. (12., 19. a 65 pešia divízia, 3. strelecká brigáda) a podporné jazdecké zväzky (12. jazdecká divízia, 2. kombinovaná jazdecká divízia, 1. a 2. kubánska kozácka divízia, terstská kozácka divízia)


Po novembrových a decembrových bojoch začalo rakúsko-uhorské velenie presun 7 divízií zo Srbského frontu a 2. armády z ľavého brehu Visly. Nemecké velenie poskytlo na karpatský front v januári 1915 asi 50.000 mužov, ktorí boli presunutí na východné krídlo. V druhej polovici januára sa vytvorila na karpatskom froonte veľmi zaujímavá situácia. Rakúsko-uhorské a nemecké vojská zaútočili na východnom krídle a ruské vojská na západnom krídle. Rusi však boli úspešnejší. Podarilo sa im odraziť útoky spojencov a začiatkom februára 1915 opäť prenikli na územie Slovenska. Vo Svidníckom okrese obsadili ruské oddiely 60 obcí, v Bardejovskom 15 obcí a v Giraltovskom 8 obcí.


Koncom februára a začiatkom marca začal hlavný veliteľ juhozápadného frontu gen. Ivanov preskupovať svoje vojská, pretože hlavný stav neprisúval posily. Na ľavom krídle karpatského frontu sa vytvorila nová 9.armáda. Zo zostavy 8. armády boli do 3.armády presunuté dva zbory - XXIV. a XII.


Koncom marca pribudol na front pri Medzilaborciach nemecký Beskydský zbor v zostave troch divízií (43.000 mužov) pod velením gen. Marwitza. Vďaka tomuto zboru sa podarilo udržať ruské oddiely v predhorí Karpát, ale údolím rieky Ondavy vtiahli ruské vojská 5.apríla do Stropkova. Najväčšie boje sa však viedli v priestore Humenné-Snina-Medzilaborce, kde 8.armáda gen. Brusilova narazila na veľmi tvrdý odpor 2.rakúsko-uhorskej armády gen. von E.Böhm-Ermolliho. To, spoločne s ťažkým horským terénom a veľkým nedostatkom munície na ruskej strane spôsobilo pokračovanie ofenzívy. Velenie juhozápadného frontu preto 10.apríla nariadilo 3. a 8. armáde prechod do obrany.


2.mája 1915 zasadili pri Gorliciach nemecké a rakúsko-uhorské vojská veľmi silný úder X. zboru 3. ruskej armády gen. Radka Dmitrijeva. Využijúc dvojnásobnú prevahu v počte vojakov a obrovskú, až 40 násobnú prevahu v delostrelectve začali Nemci rýchlo rozširovať a prehlbovať prielom a ruské vojská začali pod stálym tlakom nepriateľa postupne ustupovať. Táto situácia povážlivo ohrozila aj ľavé krídlo tretej armády, najmä XXIV. zbor gen. Curikova, ktorý stál v priestore Zborova, po oboch stranách cesty z Bardejova na Žmigorod. 48.divízia tohto zboru sa dostala v priestore mesečka Dukla do obkľúčenia a jej veľká časť sa dostala do zajati. O štyri dni sa pri Svidníku do zajatia dostal aj veliteľ divízie gen. L. Kornilov.
podľa materiálov z časopisu Vojenská história + Vojenské dejiny Slovenska I.,
URL : https://www.valka.cz/PSV-na-Slovensku-t12701#91355 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více