Jean Cantius Garand, tvorca svetoznámej pušky, ktorú mnohý pamätníci označujú za najlepšiu služobnú zbraň v histórii USA, sa narodil v januári 1888 v kanadskom Quebecu ako v poradí siedme dieťa, z celkového počtu 14 detí.Keď mal John 8 rokov zomrela mu matka a celá rodina sa presťahovala do USA, do mesta Jewett City v Connecticute. V miestnej textilke bol so svojím otcom tamestnaný aj John. Pracoval tam ako pomocný robotník, avšak pre svoj talent na výrobu rôznych vylepšení technických strojov, bol neskôr preložený do oddelnia pre údržbu strojov.
V roku 1918 nastúpil do Národnej gardy, ku delostrelcom, kde pobudol rok. Pred vstupom do gardy začal s prácou na svojej samonabíjacej puške, ktorú neskôr predložil vláde. Jeho návrh zaujal a Garand bol zamestnaný v Normalizačnom úrade vo Waschingtone, v ktorom sa zaoberal vylepšovaním guľometov.Na podnet generála MacArthura bol neskôr preložený do zbrojovky Springfield National Armory. Tu bola zahájená sériová výroba jeho zbrane pod označením M1,ktorá si neskôr získala prezívku po jej tvorcovi-M1 Garand.
Výroba M1 Garand dosiahla počas WWII počet vyše 4 000 000 vyrobených kusov, avšak Garand z jej výroby nikdy nezbohatol a stále bol radovým zamestnancom v Springfielde. Dokonca hrozilo jeho prepustenie, kvôli úsporám na platoch zamestnancov.
John Garand až do svojho odchodu do dôchodku (30. apríla 1953) stále navrhoval rôzne vylepšenia svojej zbrane, no napriek tomu zostávala jej podoba nezmenená do roku 1957.To svedčí o technickej vyspelosti riešenia, ktoré ponúkol Garand.
Po skončení vojny bol podaný návrh na udelenie 100 000 dolárovej odmeny pre tvorcu M1,avšak vláda návrh zamietla.
Do svojej smrti 16. februára 1974 žil John Garand životom obyčajného továrnika na predmestí Springfieldu.Tento nadšenec pre technické zariadenia sa mohol tešiť aspoň z obľúbenosti svojej zbrane medzi vojakmi.Zbrane, ktorá dopomohla spojencom poraziť vojská Osy.
V roku 1918 nastúpil do Národnej gardy, ku delostrelcom, kde pobudol rok. Pred vstupom do gardy začal s prácou na svojej samonabíjacej puške, ktorú neskôr predložil vláde. Jeho návrh zaujal a Garand bol zamestnaný v Normalizačnom úrade vo Waschingtone, v ktorom sa zaoberal vylepšovaním guľometov.Na podnet generála MacArthura bol neskôr preložený do zbrojovky Springfield National Armory. Tu bola zahájená sériová výroba jeho zbrane pod označením M1,ktorá si neskôr získala prezívku po jej tvorcovi-M1 Garand.
Výroba M1 Garand dosiahla počas WWII počet vyše 4 000 000 vyrobených kusov, avšak Garand z jej výroby nikdy nezbohatol a stále bol radovým zamestnancom v Springfielde. Dokonca hrozilo jeho prepustenie, kvôli úsporám na platoch zamestnancov.
John Garand až do svojho odchodu do dôchodku (30. apríla 1953) stále navrhoval rôzne vylepšenia svojej zbrane, no napriek tomu zostávala jej podoba nezmenená do roku 1957.To svedčí o technickej vyspelosti riešenia, ktoré ponúkol Garand.
Po skončení vojny bol podaný návrh na udelenie 100 000 dolárovej odmeny pre tvorcu M1,avšak vláda návrh zamietla.
Do svojej smrti 16. februára 1974 žil John Garand životom obyčajného továrnika na predmestí Springfieldu.Tento nadšenec pre technické zariadenia sa mohol tešiť aspoň z obľúbenosti svojej zbrane medzi vojakmi.Zbrane, ktorá dopomohla spojencom poraziť vojská Osy.
