Marcus Aurelius

Marcus Aurelius Antoninus
MARCVS AVRELIVS ANTONINVS
Římsky císař Marcus Aurelius
Rímsky cisár Marcus Aurelius


(26.04.121 Rím - 17.03.180 Vindobona)



Narodil sa ako syn Marka Annia Vera, ktorého rodina pochádzala z Hispánie. Markovou matkou bola Domitia Lucilla. Zmenil si meno na Marcus Annius Verus Catilius Severus. Osudovo rozhodujúci sa pre neho stala jeho obľuba u cisára Hadriana. Marcus bol synovcom cisárovej manželky Sabiny. V šiestich rokoch bol povýšený do jazdeckého stavu a pod., tím všetkým sa predurčoval na trón. Tento vládcov zámer bol očividným už roku 138, keď Antonius Pius, sám teraz adoptovaný Hadriánom za nástupcu, bol zaviazaný k adopcii Marka Aurelia a Lucia Vera.


Marcusovi Aureliovi, vyrastajúcemu v Lateránskom paláci, sa dostalo vysokého vzdelania od najlepších súkromných učiteľov. Roku 140 sa Marcus Aurelius stal prvý krát konzulom spoločne s Antoniom Piom, ktorý mu naviac dal tribunsku právomoc, čím sa formálne stal spoluvládcom. V roku 145 sa Marcus oženil s cisárovou dcérou Faustinou mladšou. Narodilo sa im 13 detí, ale len 5 sa dožilo dospelosti – 4 dcéry a budúci nástupca Aurelia Commodus(Lucius Aurelius Commodus ).


Na trón nastúpil Marcus v deň smrti svojho otčima, 07.03.161. Marcus ihneď prijal za spoluvládcu svojho mladšieho adoptívneho brata Lucia Vera (130-169), ktorému udelil tiež titul Augusta. V skutočnosti si Marcus ponechal vo všetkom rozhodujúce slovo, s čím sa Lucius lojálne, ale aj rád zmieril. Ku kresťanskému náboženstvu zaujímal Marcus Aurelius negatívne stanovisko. Za jeho vlády došlo dvakrát k perzekúciám kresťanov (okolo 167 a okolo 177).


Aj keď bol Marcus Aurelius vlastne od raného veku pripravovaný pre trón, mal okrem vzdelania málo prirodzených predpokladov pre cisára. Nemal vitalitu a energiu Hadriána(Publius Aelius Hadrianus ), nemal ani právnické vzdelanie Antonia Pia a jeho zmysel pre detail, mal ďaleko ku genialite Trajána(Marcus Ulpius Traianus). Nemal ani praktické skúsenosti z ríšskej správy, bol bez veliteľských skúsenosti. Vojsko ho nepoznalo a on sám sa stretol s vojenským životom, až keď sa ocitol za vojny s Germánmi pri vojsku ako jeho vrchní veliteľ. Pritom doba poskytla tomuto „filozofovi na tróne“ iba málo kľudu. Behom svojej vlády sa musel potýkať s velikým množstvom problémov. Bola to vzbura vojska v Británii, nájazdy Germánov na rýnsky a dunajský limit, záplava Tiberu, zemetrasenia, vojna s Partmi, snáď najväčšia morová epidémia v rímskych dejinách, dve markomanské vojny, nájazdy Maurov do Hispánie, povstanie „bukolov“ v Egypte, vzbura uzurpátora Avidia Cassia(Gaius Avidius Cassius) v Sýrii a pod. V tomto období bola pochopiteľne zhoršená hospodárska situácia, za ťažkej menovej a daňovej situácie. Zo všetkých situácií bolo vidieť jeho duševní silu, svedomitosť a dôslednosť, čím udivoval svoje okolí a vzbudil neobyčajnú vážnosť.


Z vojen vyšla ríša ako víťaz a zachovala si autoritu voči ostatnému svetu. V správe postupoval po stopách svojich predchodcov. Voči vojsku i lidu bol veľmi štedrý; svojou politikou „panem et circenses“ (chlieb a hry) nemohol zmeniť i keď sám voči hrám v cirkuse bol ľahostajný. Štedrosť a vojenské náklady vyčerpávali štátnu pokladnicu a Marcus bol nútený siahnuť k inflácii.


Ako cisár prejavoval svoje vysoké ľudské kvality: dokonalé sebaovládanie, miernosť, pochopení pre druhých, spravodlivosť, ochotu prijať názory ostatných.


Markova smrť vo vojenskom tábore vo Vindobone roku 180 bola prijatá s všeobecným smútkom. Historik Herodiános (3.stol.) napísal :“Akonáhle sa rozšírila správa, že Markus zomrel, zachvátil smútok celé prítomné vojsko, tak isto aj široké vrstvy ľudu. Všetci ho takmer jednohlasne chválili. Jedni ho nazývali dobrým otcom, druhí spravodlivým cisárom, rodeným vodcom, iní múdrym a poriadkumilovným panovníkom a nikto neklamal.“


Na svojich vojnových výpravách dosiahol aj na Slovensko hlboko do krajiny Germánov kde dokonca aj prezimoval o čom svedči nápis na trenčianskej skale(viď. Maximianus Marcus Valerius),. Bol to cisár ktorý chcel byť filozofom a žiť v miery, ale politická situácia a neustále nájazdy susedov ho prinútili väčšinu svojej vlády stráviť v boji a vojnách.
URL : https://www.valka.cz/Marcus-Aurelius-t13215#46900 Verze : 0
Prehľad titulov a poct, ktorými bol poctený od roku 139 do roku 180:
Tribún ľudu I. – XXXIIII. / 147 – 189 /
Imperátor I. – X. / 161 – 179 /
Konzul I. – III. / 139 - 161 /


Ďalej : Caesar ( 139 ), Armeniacus (164), Augustus (161), Otec vlasti (166), Najvyšší kňaz (161), Germanicus (175), Sarmaticus (175), Parthicus Maximus (166), Medicus (166).
URL : https://www.valka.cz/Marcus-Aurelius-t13215#107671 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více