Kričfaluši, Michal

Michal Kričfaluši sa narodil 3.9.1921 v Kričove, okres Ťačovo, Podkarpatská Rus. Vo veku šiestich rokov prišiel o otca a jeho matka zostala sama s dvoma deťmi. vyrastal v chudobe a pri ťažkej práci. Napriek tomu sa výborne učil a v roku 1936 nastúpil na dvojročnú hospodársku školu. Tam padol do oka riaditeľovi školy, Vasiľovi Babičenkovi, bývalému bielogvardejcovi. Ten naliehal na matku, aby ho dala ďalej študovať.
Po zabratí územia Maďarskom uteká v apríli 1940 cez hrebeň Poloninských Karpát s ďalšími druhmi do ZSSR, kde boli zatknutí za ilegálny prechod hraníc a odsúdení na tri roky. Skončili v pracovnom tábore NKVD na Kolyme. Po vypuknutí vojny sa mu podarilo dostať sa z tábora ku vznikajúcej československej jednotke v Buzuluku. Podľa jedných dokumentov bol odvedený 30. január 1943, podľa iných 12. februára 1943.
Keďže najprv musel absolvovať základný výcvik, na front sa dostal až na jeseň 1943 ako príslušník 1. československej samostatnej brigády, ku ktorej sa dostavil v máji 1943 do Novochoperska. Pri bojoch pri Kyjeve v novembri 1943 bojoval ako prieskumník. Zúčastnil sa aj bojov u Žaškova a Bielej Cerkvi.

V roku 1944 bol vybratý ku službe v rote zvláštneho určenia a prešiel výcvikom na nasadenie v tyle nepriateľa. V 27. septembra 1944 bol vysadený na území východného Slovenska a stal sa komisárom partizánskeho oddielu "Borkaňuk" na východnom Slovensku. V priestoroch Perečína pred Vianocami prešiel s oddielom na územie obsadené Červenou armádou a oddiel bol rozpustený. Kričfaluši sa vrátil ku zboru. Stal sa veliteľom prieskumnej čaty Pěšího praporu 4 3. Československej Pěší brigády Karla Klapálka. V bojoch u Liptovského Mikuláša bol 5. februára 1945 zasiahnutý črepinou do pŕs a prebral sa až v nemocnici. Vojna pre neho vtedy skončila.Za bojovú činnosť mu boli udelené československé, poľské a sovietske vyznamenania.

Po skončení vojny zostal v činnej službe, kariéru vojaka z povolania začal v hodnosti podporučíka. Významným spôsobom sa podieľal na organizácii a výcviku výsadkových jednotiek ČSA, v rokoch 1951-1955 bol už v hodnosti plukovníka veliteľom výsadkových vojsk (Velitelství výsadkového vojska), neskôr v roku 1958-1960 veliteľom 14. mechanizovanej (motostreleckej) divizie, v rokoch 1960-1961 vykonával funkciu zástupca náčelníka Správy bojové přípravy a v októbri 1961 bol povýšený do hodnosti generálmajor, v rokoch 1962-1967 veliteľom 2. motostřeleckej divize.

V auguste 1968 sa postavil proti sovietskym okupantom, unikol niekoľkým pokusom o fyzickú likvidáciu a bol obvinený z poburovania, za čo ho v roku 1969 v prvej vlne normalizačných čistiek prepustili z armády a degradovali na vojaka. V roku 1977 podpísal Chartu a pokračovala jeho perzekúcia zo strany vládnuceho režimu.
Po roku 1989 bol rehabilitovaný a začiatkom roka 1990 mu vrátili jeho hodnosť generálmajor. V októbri 1992 bol povýšený do hodnosti generálporučíka vo výslužbe. Zomrel 16. júna 1994.

Svoje životné osudy Michal Kričfaluši spísal formou beletrizovaných spomienok a priniesol ich začiatkom deväťdesiatych rokov do Spoločnosti Rusínov a priateľov Podkarpatskej Rusi. Niekoľko stoviek strojopisných strán spracoval historik Karel Richter a v roku 2004 boli vydané pod názvom Účtování s časem.

Zdroj:
http://vojenstvi.cz/vasedotazy_69.htm - otázka č. 1030
http://www.fronta.cz
http://www.rusyn.sk - Miroslav Šiška

Zdroj foto
Kronika 2. plo Janovice nad Úhlavou.