KAROL ŠTÚR
25. 3. 1811 – 13. 1. 1851
Básnik, kňaz, Slovan, človek. Tak označil J. M. Hurban najstaršieho brata Ľ. Štúra v Nástine ducha a života uverejnenom v Slovenských pohľadoch(1851). Zároveň ho ďalej charakterizuje ako vodcu mládeže, skvelého rečníka, búrlivého tribúna národa, dumného starostlivca o blaho ľudstva a smelého bojovníka za práva. Narodil sa v Trenčíne, ale vyrastal v Uhrovci v učiteľskej rodine. Gymnázium navštevoval v Rábe (Győr), v rokoch 1825- 1827 pokračoval v Šoprone, potom prešiel na bratislavské ev. lýceum (1823- 1833). Bol zakladateľom Spoločnosti česko- slovanskej (1829), stal sa jej podpredsedom a zároveň knihovníkom. Roku 1833 absolvoval štúdium teológie, zamestnal sa ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Po návrate sa stal kaplánom vo Vrbovom. Potom (1839) ho zvolili za profesora a rektora na ev. gymnáziu v Modre, v roku 1846 ho tu zvolili za slovenského farára. Bojoval proti maďarizačným snahám grófa Zaya a často bol perzekvovaný pre svoje vlastné názory a činnosť brata Ľudovíta. Umrel mladý a zanechal po sebe vdovu a sedem sirôt, o ktoré sa staral brat Ľudovít. Básnické prvotiny K. Štúra, vychádzajúce z antických vzorov, sa datujú do študentských čias. Prekladal Platóna a Aristofana. Neskôr zložil časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu a i. Samostatne mu vyšla zbierka Ozvěna Tatry (1844), ktorá je rozdelená na lyrickú a epickú časť. V lyrickej časti narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom. Časť druhá, epická, vychádza z povestí o slovenských hradoch (Strečno, Hričov, Budatín, Trenčín, Čachtice, Smolenice atď.). v Lichardovej Domovej pokladnici uverejnil viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svojou zbierkou Ozvěna Tatry a ďalšími básňami napísanými v češtine nadviazal na tvorbu predchodcov a zároveň priniesol nové myšlienkové prvky, čím prispel k dynamizácii vývinového procesu slovenskej literatúry na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 19. storočia.
25. 3. 1811 – 13. 1. 1851
Básnik, kňaz, Slovan, človek. Tak označil J. M. Hurban najstaršieho brata Ľ. Štúra v Nástine ducha a života uverejnenom v Slovenských pohľadoch(1851). Zároveň ho ďalej charakterizuje ako vodcu mládeže, skvelého rečníka, búrlivého tribúna národa, dumného starostlivca o blaho ľudstva a smelého bojovníka za práva. Narodil sa v Trenčíne, ale vyrastal v Uhrovci v učiteľskej rodine. Gymnázium navštevoval v Rábe (Győr), v rokoch 1825- 1827 pokračoval v Šoprone, potom prešiel na bratislavské ev. lýceum (1823- 1833). Bol zakladateľom Spoločnosti česko- slovanskej (1829), stal sa jej podpredsedom a zároveň knihovníkom. Roku 1833 absolvoval štúdium teológie, zamestnal sa ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Po návrate sa stal kaplánom vo Vrbovom. Potom (1839) ho zvolili za profesora a rektora na ev. gymnáziu v Modre, v roku 1846 ho tu zvolili za slovenského farára. Bojoval proti maďarizačným snahám grófa Zaya a často bol perzekvovaný pre svoje vlastné názory a činnosť brata Ľudovíta. Umrel mladý a zanechal po sebe vdovu a sedem sirôt, o ktoré sa staral brat Ľudovít. Básnické prvotiny K. Štúra, vychádzajúce z antických vzorov, sa datujú do študentských čias. Prekladal Platóna a Aristofana. Neskôr zložil časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu a i. Samostatne mu vyšla zbierka Ozvěna Tatry (1844), ktorá je rozdelená na lyrickú a epickú časť. V lyrickej časti narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom. Časť druhá, epická, vychádza z povestí o slovenských hradoch (Strečno, Hričov, Budatín, Trenčín, Čachtice, Smolenice atď.). v Lichardovej Domovej pokladnici uverejnil viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svojou zbierkou Ozvěna Tatry a ďalšími básňami napísanými v češtine nadviazal na tvorbu predchodcov a zároveň priniesol nové myšlienkové prvky, čím prispel k dynamizácii vývinového procesu slovenskej literatúry na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 19. storočia.