Jamník, Kasárna Mokraď [RRRR- ]

Mokrad Barracks
     
Název:
Name:
Kasárne Mokraď Mokrad Barracks
Originální název:
Original Name:
Mokrad Barracks
Další názvy:
Other Names:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Letisko Mokraď
Obec:
Municipality:
Jamník Jamník
GPS souřadnice:
GPS Coordinates:
49°04'15.99"N 19°43'38.1"E
Vznik:
Established:
DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR
Velitelé:
Commanders:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR, ( )
Dislokované jednotky:
Garrisoned Units:


DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Zánik:
Cancelled:
DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR
Poznámka:
Note:
Bývalá pristávacia dráha 49°05'46.13"N 19°44'03.56"E Runway 49°05'46.13"N 19°44'03.56"E
Zdroje:
Sources:
Vojenský archiv
URL : https://www.valka.cz/Jamnik-Kasarna-Mokrad-RRRR-t139506#455349 Verze : 0
Letisko Mokraď sa začalo stavať na popud ministra obrany gen. I. tr. Ferdinanda Čatloša, rodáka z neďalekého Liptovského Petra. Letisko bolo budované na náhornej plošine, strmo sa zvažujúcej ku obci Jakubovany a mierne sa zvažujúcej juhovýchodným smerom. Letisko bolo zdrenážované a jeho rozmery boli 1500m x 1500m. Umožňovalo vzlet z akéhokoľvek smeru, ale kvôli prevládajúcim vetrom sa najčastejšie používal smer východ-západ.
Výstavbu letiska, objektov leteckých dielní, železničnej vlečky, letiskové stavby, obytné domy a ďalšie objekty budovali príslušníci pracovného oddielu (časť VI. robotného práporu) umiestneného v Kôprovej doline a v Tichej doline. Prístupové cesty ku letisku, na Kaleník a v Tichej a Kôprovej doline dostala za úlohu firma Hynek Mužík- Kameňolomy a obchod z drevom. Na južnej strane letiska boli vybudované 2 hangáre typu "Brno".
Pracovnému oddielu v Liptovskom Petre najprv velil por. František Hudák, po ňom (od 7.8.1943) por. Uram. Pracovný oddiel v Liptovskom Petre mal v auguste 1943 160 poddôstojníkov a 1795 tvorníkov (Židia a Rómovia). Celému zoskupeniu velil stot. František Jesenský. V roku 1943 bol do nových objektov na letisku Mokraď pri Liptovskom Petre redislokovaný letecký park z Trenčianskych Biskupíc. Veliteľom letiska sa stal brat generála Ferdinanda Čatloša, nadporučík Dušan Čatloš a veliteľom leteckého parku sa stal major Pavel Dragov, ktorého naprelome rokov 1943/1944 vystriedal major Kornel Janček. Zástupcom veliteľa leteckého parku bol stotník Mikuláš Šumichrast a pomocnej letke velil nadopručík Ján Dulla. Príslušníci leteckého parku ihneď po svojom príchode nadviazali spojenie s miestnymi orgánmi protifašistického. Už 4.augusta 1944 prišli do Liptovského Hrádku zástupcovia Slovenskej národnej rady : kuriér major Mikuláš Lisický, podplukovník MVDr.Mikuláš Ferjenčík za Vojenské ústredie SNR a poslanec za Komunistickú stranu Slovenska Karol Šmidke na podnet generála Čatloša a v súlade so záujmami Slovenskej národnej rady, odleteli z letiska Mokraď na lietadle Focke-Wulf Fw 58 do Sovietskeho zväzu aj s takzvaným ″Čatlošovým memorandom″. Organizátorom celej akcie bol stotník Ján Juraj Stanek.
28.augusta 1944 stotník D. Kunic využil neprítomnosť veliteľa leteckého parku majora Jančeka, verného vládnemu režimu, a prevzal velenie. Po nástupe celej 180člennej posádky oslobodil dôstojníkov, rotmajstrov a vojakov od podriadenosti prezidentovi Tisovi a vyzval ich do boja proti fašizmu a jeho domácim pomáhačom. Väčšina príslušníkov leteckého parku, civilných zamestnancov a časť tvorníkov Pracovného zboru národnej obrany sa zapojili do povstania. V ten istý deň prišli na letisko kpt.Voljanskij a major Makarov z 2.československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov spolu s členmi Revolučného národného výboru v Liptovskom Hrádku Martinom Nahálkom, Rudolfom Sokolom, Ferdinandom Šoltýsom, spolu s ďalšími piatimi partizánmi.
Po vyhlásení povstania 29.augusta 1944 bola letisku Mokraď pridelená významná úloha. Mala sem byť dopravená munícia a materiál pre povstaleckú armádu. Preto bol personál letiska neustále pripravený prijať sovietske dopravné lietadlá, ktoré ale pre nepriaznivé počasie a vyčkávací postoj sovietskeho velenia neprileteli. V prvých dňoch povstania malo letisko k dispozícii tri lietadlá talianskej výroby Savoia Marchetti SM-84bis, jedno pozorovacie Š-328 a školské lietadlá E-39. Lietadlá však nemali pilotov ani posádky. Aj napriek tomu od konca augusta do prvých dní septembra roku 1944 bol denne uskutočňovaný letecký prieskum pohybu nemeckých vojsk na lietadle Š-328, pilotovaným dôstojníkmi leteckého parku. V rámci prvej mobilizácie nastúpili na Mokraď záložníci a obranu letiska posilnili dve čaty partizánov z Podbrezovej. Z letiska z Popradu boli sem stiahnuté zbytky letka 41 a technickej letky s dvoma lietadlami Š-328. Toto umožnilo zintenzívniť prieskum nad územím, ktoré obsadil nepriateľ. Nemecké velenie o tejto činnosti vedelo, a preto 31. augusta 1944 bolo letisko napadnuté dvoma náletmi. Dve nemecké lietadlá typu Junkers Ju 87 „Štuka″ zaútočili na hangáre. Pri požiari, ktorý nálet spôsobil, boli zničené tri lietadlá odstavené v hangároch, ale straty na životoch neboli. Pri nálete sa povstalecké jednotky v okolí rozpŕchli a časť z nich sa ukryla v blízkom Jamníku. Okrem lietadiel bol na letisku zničený sklad olejov. V noci zo 4. na 5.septembra 1944 náčelník vojenskej obrannej oblasti v Liptovskom Mikuláši, stotník generálneho štábu Ján Straka nariadil do rána 5. septembra evakuovať letisko Mokraď a posádku presunúť do obranného úseku Biely Potok v Revúckej doline. Lietadlá v noci odleteli na letisko Tri Duby, mužstvo sa spolu s dobrovoľníkmi partizánmi z okolitých dedín presunulo do Liptovskej Osady a tesne pred príchodom nemeckého práporu SS Schäffer odišla z Mokrade aj technická čata. Príslušníci leteckého parku, ktorý zanikol, boli zaradení do VI. taktickej skupiny ako peší prápor označovaný aj ako ″letecký prapor″ a po reorganizácii peší prapor LEV, ktorému velil kapitán Kunic a jeho zástupcom bol kapitán Šumichrast. Po obsadení letiska nemeckými jednotkami v počte 2 tisíc mužov na čele s majorom Schäfferom, bol obranný systém letiska zdokonalený o letecké bunkre po celom obvode objektu a o protitankovú priekopu. Letisko slúžilo ako zásobovacie stredisko pre lietadlá nemeckej Luftwaffe a v blízkosti jeho objektov bolo začaté s budovaním podzemnej továrne, kde mali byť montované nemecké zameriavacie zariadenia.
Letisko Mokraď ako jedno z hlavných stredísk nepriateľa v Hornom Liptove, bolo v októbri roku 1944 niekoľko krát prepadnuté partizánskymi oddielmi. Najväčšou partizánskou akciou bol prepad Mokrade v noci zo 16. na 17.októbra 1944. Nepriaznivé počasie a neočakávaný presun nemeckých jednotiek do Liptovského Hrádku spôsobili zmeny v dôkladne pripravenom pláne akcie. Po delostreleckej príprave 17. októbra v noci, partizáni z oddielu Vysoké Tatry zaútočili na letisko. Pod ochranou delostreleckej paľby sa dostali až k nemeckým bunkrom, z ktorých väčšinu zničili granátmi a prenikli do areálu letiska. Zapálili lietadlá a hangáre a na povozoch roľníkov z Vavrišova odviezli ukoristené zbrane a muníciu na svoju základňu pod Krížnou.
Dňa 29. januára 1945 sa postup oslobodzovacích vojsk pri Važci zastavil. Pre urýchlenie postupu vojsk veliteľ 4. Ukrajinského frontu armádny generál I.J. Petrov nariadil partizánskym jednotkám obsadiť strategické objekty v tyle nepriateľa : Liptovský Hrádok a Liptovský Peter spolu s letiskom na Mokradi. Partizánske jednotky Abuladzeho a Stadnika začali útočiť na Mokraď 28. januára 1945. Nemecké jednotky podpálili letecké hangáre, zničili väčšinu budov a na ústupe podmínovili aj most cez Belú v Liptovskom Hrádku. Nemecké velenie Mokrade dalo pred ústupom v Jamníku vybubnovať, aby si občania vzali z inventáru letiska, čo potrebujú a v stanovenú hodinu, keď mali objekty vyletieť do vzduchu, bol zákaz vychádzania a na každom dome mali byť pootvárané obloky, aby ich tlaková
vlna nerozbila. Spomínaný inventár letiska museli obyvatelia obce po vojne vrátiť. Partizánska skupina v bojoch pri Liptovskom Petre zajala 7 maďarských a dvoch nemeckých vojakov. Dňa 29. januára 1945 bol v prítomnosti veliteľa partizánskej skupiny Timofeja Maximoviča Stadnika zastrelený nemecký major Kurt ?, veliteľ deštrukčnej jednotky na letisku Mokraď a jeho telo bolo pochované v blízkom lesíku.
Dňa 31. januára 1945 sa na území Horného Liptova objavili predné voje jednotiek 1. československého armádneho zboru. Unavení vojaci 1. československého armádneho zboru boli na rozkaz generála Ludvíka Svobodu vystriedaní 1. československou samostatnou brigádou a 3. československou samostatnou brigádou. V spomínaný deň nemecké jednotky definitívne opustili letisko Mokraď a objekty obsadil 6. prápor majora Františka Moravca z 3. československej samostatnej brigády. Na letisku ostal údajne ukrytý jeden nemecký ostreľovač, ktorý dával nemeckým jednotkám informácie z nepriateľského tyla počas nasledujúcich operácií.


Po skončení vojny bol kasárenský areál Mokraď sídlom týchto súčasti:


- letecký pracovní oddíl (1.9.1949)
- 2. rota 1. leteckého stavebního praporu (od 1950)
- 3. a 6. rota 54. pomocného technického praporu(1951)
- 4. cvičná letka (1950-1951)
- Letecká základna 12 (12. letištní správa) (1950-1951)
- 2. školní prapor LTU (1951-1952)
- Škola mladších technických specialistů letectva (1952-1953)
- odlúčená časť Leteckého technického učilišťa (LTU) (od roku 1959 TU – Technické učilište) (1953 (1959)-1973)
- Vojenská stredná škola elektrotechnická – rádiolokačná (VSOŠER) (1967-RRRR)
- časť Vysoká vojenská technická škola (VVTŠ) (od 1973-RRRR)


V kasárňach na Mokradi v rámci Technického učilišťa a VSOŠER sa poslucháči a žiaci učilišťa a školy sa školili najprv na PLRK SA-75 DVINA, neskôr na S-75 VOLCHOV, S-125 NĚVA, 2K11 KRUG, 2K12 KUB, 9K32 STRELA-2, 9K33 OSA, 9K35 STRELA-10, protilietadlové kanóny, rôzne typy rádiolokátorov a automatizovaných systémov velenia a riadenia paľby. Bojové streľby sa vykonávali len z 57 mm vz. ČS,57 mm PLK S-60, 30 mm PLdvK vz. 53/59 a PPLRK 9K32M STRELA-2M na PL strelnici Dvorce vo VVP Javorina na záver školy pred ukončením štúdia.


V súčasnosti sa na mieste bývalého poľného letiska nachádza len asfaltová pristávacia dráha o dĺžke cca 500 m a šírke cca 25m, slúžiaca civilnému letectvu (49°05'46.13"N 19°44'03.56"E)




Zdroj:
www.liponet.sk
www.vojenstvi.cz – otázka č. 201, 1655,
www.forum.csla.cz
Mgr. Peter Vítek: Príbeh slovenského národného povstania v Hornom Liptove
URL : https://www.valka.cz/Jamnik-Kasarna-Mokrad-RRRR-t139506#453841 Verze : 1
Re: V súčasnosti sa na mieste bývalého poľného letiska nachádza len asfaltová pristávacia dráha o dĺžke cca 500 m a šírke cca 25m, slúžiaca civilnému letectvu (49°05'46.13"N 19°44'03.56"E)


Moje spresnenie:
V nadväznosti na túto informáciu si dovoľujem upozorniť že spomínaná asfaltová dráha vôbec nesúvisí s letiskom Mokraď a je od priestoru letiska Mokraď vzdialená asi 2,5 km. Letisko na uvedených súradniciach bolo postavené začiatkom 80-rokoch v réžii vtedajšieho JRD Liptovský Ondrej a slúžilo pre práškovacie lietadlá na poľnohospodárske účely. V súčasnosti sa už prakticky na pôvodné účely nepoužíva. Agroletisko L. Ondrej využívajú poľnohospodári občasne na výstavky agrotechniky a na iné spoločenské podujatia.


Pozri napr.:
www.vrtulniky.sk
www.todoliptov.sk
www.autoslalom.sk
Jamník, Kasárna Mokraď [RRRR- ] - ortofotomapa z r.2010 kasární a letiska Mokraď a agroletiska Liptovský Ondrej

ortofotomapa z r.2010 kasární a letiska Mokraď a agroletiska Liptovský Ondrej
URL : https://www.valka.cz/Jamnik-Kasarna-Mokrad-RRRR-t139506#526559 Verze : 0
Na porovnanie prikladám ešte dva pohľady na Mokraď z leteckého snímkovania z roku 1950 a gúglu 2015.
Jamník, Kasárna Mokraď [RRRR- ] - kasárne a časť letiska Mokraď 1950

kasárne a časť letiska Mokraď 1950
Jamník, Kasárna Mokraď [RRRR- ] - Kasárne a letisko Mokrad 2015

Kasárne a letisko Mokrad 2015
Jamník, Kasárna Mokraď [RRRR- ] - prienik mapy z 1950 do snímky 2015

prienik mapy z 1950 do snímky 2015
URL : https://www.valka.cz/Jamnik-Kasarna-Mokrad-RRRR-t139506#526715 Verze : 0
V roku 2013 vyhral dražbu na objekt kasární vrátane priľahlého letiska nitriansky podnikateľ. Od zmluvy ale odstúpil a kasárne sú znova voľné.


Zdroj: liptov.sme.sk
URL : https://www.valka.cz/Jamnik-Kasarna-Mokrad-RRRR-t139506#550587 Verze : 0
Objekt kasárni Mokraď bol niekoľko rokov vedený ako neupotrebiteľný majetok štátu a bola snaha ho odpredať. Ako je spomínané vyššie - minimálne raz bol objekt predaný, ale kupec následne od zmluvy odstúpil. K roku 2021 bolo rozhodnuté o opätovnom využívaní objektu pre potreby OS SR (presný dátum sa mi zatiaľ dohľadať nepodarilo, ale túto informáciu obsahuje odpoveď na otázku Občianskeho združenie TATRY, podanej na základe infozákona v roku 2021 a zverejnenej v článku 1.12.2021 - viď príloha). Podľa návrhu vnútorného organizačného členenia OS SR k 31.12.2024, ktoré bolo predložené na medzirezortné pripomienkové konanie pod č. LP/2022/612 je tento objekt predurčený pre využitie 52. výsadkovým práporom. Táto informácia bola zároveň prezentovaná aj na stránke Veliteľstva Síl pre špeciálne operácie a aj na FB stránke OS SR (16. február 2023 v rámci inzerátu hľadajúceho nové kolegyne a kolegov).


V marci 2022 sa v objekte začalo s výstavbou stanového táboru pre utečencov z Ukrajiny. Okrem vojakov OS SR (52. výsadkový prápor) sa na jeho výstavbe podieľali aj príslušníci AČR, ktorí zároveň zabezpečovali aj jeho prevádzku.




blog.sme.sk
www.slov-lex.sk
vesso.mil.sk
www.facebook.com
spravy.pravda.sk

URL : https://www.valka.cz/Jamnik-Kasarna-Mokrad-RRRR-t139506#719019 Verze : 4
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více