DD - Projekt 30 [kód NATO: Ognevoy]

V rámci Projektu 30 bola začatá stavba celkom 30 torpédoborcov (z toho výstavba 28 lodí sa začala pred 22.06.1941 a posledné 2 sa začali stavať 22.09.1941). Stavba prebiehala v niekoľkých lodeniciach súbežne. Loděnice č. 190 stavali 10 lodí, Loděnice č. 189 stavali 3 plavidlá, Loděnice č. 200 stavali 6 lodí, Loděnice č. 402 rozbehli stavbu 6 lodí a Loděnice č. 199 stavbu 5 lodí.

Z celkového počtu 30 založených lodí bolo nakoniec dokončených len 11 plavidiel, z toho do začiatku 2. svetovej vojny sa na vodu podarilo spustiť celkom 5 lodí. Nakoniec bolo podľa pôvodného projektu dokončený len jediný torpédoborec Ogněvoj (Огневой), zvyšných 10 bolo dokončených podľa upravených špecifikácií ako Projekt 30-K. Výstavba zostávajúcich lodí bola buď zastavená v ranom štádiu stavby ako následok vypuknutia vojny s Nemeckom, alebo boli rozobraté okupačnými silami po obsadení lodeníc.


Celkový prehľad plavidiel:
Lodenice č. 190 Leningrad:
Otličnyj (Отличный) – založený 02.12.1939, prevzatý 31.10.1948 podľa Projektu 30-K
Obrazcovyj (Образцовый) - založený 02.12.1939, prevzatý 29.09.1949 podľa Projektu 30-K
Otvažnyj (Отважный) – založený 30.12.1939, dokončený v Lodenici č. 194 André Martyho a prevzatý 02.03.1950 podľa Projektu 30-K
Odarjonnyj (Одарённый) – založený 30.12.1939, dokončený v Lodenici č. 194 André Martyho a prebratý 28.06.1950 podľa Projektu 30-K
Ognennyj (Огненный) – založený 1940, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Ožestočonnyj (Ожесточённый) - založený 1940, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Ostryj (Острый) - založený 1940, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Oslepiteľnyj (Ослепительный) - založený 1940, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Ostorožnyj (Осторожный) - založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Otčotlivyj (Отчётливый) - založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný

Lodenice č. 189
Organizovannyj (Организованный) - založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Otbornyj (Отборный) – založený apríl 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Otražajuščij (Отражающий) – založený apríl 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný

Lodenice č. 199 Komsomolsk na Amuru:
Vnušiteľnyj (Внушительный) – založený 16.10.1940, prevzatý 29.12.1947 podľa Projektu 30-K
Vynoslivyj (Выносливый) - založený 16.10.1940 (29.10.1940?), prevzatý 05.12.1948 podľa Projektu 30-K
Vlastnyj (Властный) - založený 16.10.1940 (29.10.1940?), prevzatý 27.12.1947 podľa Projektu 30-K
Veduščij (Ведущий) - založený 22.09.1941, v dôsledku vojnových udalostí stavba nepokračovala
Vnezapnyj (Внезапный) – založený 22.09.1941, v dôsledku vojnových udalostí stavba nepokračovala

Lodenice č. 200 Nikolajev:
Ognevoj (Огневой), resp. do do 20.11.1939 objednaný ako Opasnyj (Опасный) – založený 20.11.1939, dokončený v roku 1945 podľa Projektu 30
Ozornoj (Озорной) – 20.11.1939, prevzatý 09.01.1949 podľa Projektu 30-K
Otmennyj (Отменный) – založený 1940, po obsadení lodeníc s nedokončeným trupom (6,79%) Nemeckom zošrotovaný
Obučennyj (Обученный) – založený 1940, po obsadení lodeníc s nedokončeným trupom (6,67%) Nemeckom zošrotovaný
Otčajannyj (Отчаянный) – založený 1940, po obsadení lodeníc s nedokončeným trupom (3,72%) Nemeckom zošrotovaný
Obščiteľnyj (Общительный) – založený 1940, po obsadení lodeníc s nedokončeným trupom (3,75%) Nemeckom zošrotovaný


Lodenice č. 402 Molotovsk:
Osmotriteľnyj (Осмотрительный) – založený 05.05.1940, prevzatý 29.09.1947 podľa Projektu 30-K
Ochotnik (Охотник) – založený 25.06.1940, prevzatý 29.09.1948 podľa Projektu 30-K pod menom Stalin
Žarkij (Жаркий) – založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Živoj (Живой) – založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Žutkij (Жуткий) – založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný
Žostkij (Жёсткий) – založený 1941, po 22.06.1941 nedokončený a zošrototovaný

Zdroj: ru.wikipedia.org

Projekt 30-A

Už počas výstavby lodí sa zistilo, že pohonný systém lode (použitý spôsob dodávania vzduchu pre prácu kotlov) je neefektívny, nakoľko dodávka vzduchu do kotolne a nie priamo do kotlov spôsobuje rýchly pokles výkonu pri poškodení plášťa kotolne. Vyspelé námorníctva, najmä USA a Británia, na svojich nových lodiach uvádzaných do prevádzky koncom 30. rokov 20. storočia používali kotly, kde bol vzduch vháňaný priamo do kotlov, čo umožňovalo zvýšiť teplotu a aj tlak vytváranej pary. Z uvedeného dôvodu sa už 08.03.1940 začali práce na úpravach systému pohonu pod označením Projekt 30-A, kde mali byť energetické jednotky konštruované práve na základe skúseností z USA, k čomu Ministerstvo vojenského námorníctva zabezpečilo aj kompletnú energetickú jednotku z USA.

Pravdepodoben z dôvodu vypuknutia vojny nebol projekt dokončený a realizovaný.


Projekt 30-bis

Po skončení 2. svetovej vojny stalo sovietske námorníctvo pred problémom ako doplniť vojnové straty torpédoborcov. Koristné plavidlá a lode ktorých výstavba sa začala pred vojnou boli už vzhľadom na technický pokrok a vojnové skúsenosti zastaralé a ich priebežná modernizácia len málo zlepšovala ich bojové vlastnosti. V rokoch 1945-1947 prebehli konštrukčné práce, ktoré na základe Projektu 30 a Projektu 30-K pripravili projekt nového torpédoborca označovaného ako Projekt 30-bis. Výstabna lodí tejto triedy sa začalo v roku 1948 a bola ukončená v roku 1953, pričom bolo celkom postavených 70 lodí. 16 z nich bolo v 50. až 70. rokoch 20. storočia predané zahraničným užívateľom - Poľskej ľudovej republike, Egyptu a Indonézii.

Zdroj: ru.wikipedia.org