G1 P (program vývoja 20-35 tonového tanku firmy SEAM)

Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 87.861,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 479 příspěvků vloženo, 2006 editováno a 1030 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

G1 P (program vývoja 20-35 tonového tanku firmy SEAM)

    Avatar
     
    Název:
    Name:
    G1 P G1 P
    Originální název:
    Original Name:
    G1 P
    Kategorie:
    Category:
    střední tank medium tank
    Výrobce:
    Producer:
    SEAM (Société d'Études et d'Applications Mécaniques), ? /
    Období výroby:
    Production Period:
    DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
    Vyrobeno kusů:
    Number of Produced:
    1 prototyp
    Prototyp vyroben:
    Prototype Built:
    DD.MM.RRRR
    Osádka:
    Crew:
    4
    Technické údaje:
    Technical Data:
     
    Bojová hmotnost:
    Combat Weight:
    26000 kg 57320 lb
    Délka s kanónem dopředu:
    Length with Gun Forward:
    5570 mm 18ft 3,28in
    Délka korby:
    Hull Length:
    ? mm ?
    Celková šířka:
    Overall Width:
    2300 mm -
    Celková výška:
    Overall Height:
    2600 mm 8ft 6,36in
    Světlá výška:
    Ground Clearance:
    ? mm ?
    Šířka pásu:
    Track Width:
    ? mm ?
    Měrný tlak:
    Ground Pressure:
    ? MPa ? psi
    Pancéřování:
    Armour:
    max. 60 mm max. 60 mm
    Pohon:
    Propulsion:
     
    Typ:
    Type:
    Prototyp:
    Hispano-Suiza (zážihový 6-valec) 1)


    Sériový tank:
    Hispano-Suiza (zážihový 12-valec s usporiadaním valcov do "V") 2)
    Prototype:
    Hispano-Suiza (6 cyl., gasoline) 1)


    Serial tank:
    Hispano-Suiza (V12, gasoline) 2)
    Výkon:
    Power:
    89.5 1) / 179 2) kW při ? ot/min 120 1) / 240 2) bhp at ? rpm
    Převodové ústrojí:
    Transmission:
    elektrický prenos electric transmission
    Výkony:
    Performance:
     
    Rychlost na silnici:
    Road Speed:
    14 1) km/h 8.7 1) mph
    Rychlost v terénu:
    Cross-country Speed:
    10 1) km/h 6.2 1) mph
    Jízdní dosah po silnici:
    Cruising Range on Road:
    ? km ? mi
    Jízdní dosah v terénu:
    Cross-country Cruising Range:
    ? km ? mi
    Překonávání překážek:
    Obstacles Crossing:
     
    Svah:
    Gradient:
    ? ° ? %
    Boční náklon:
    Side Slope:
    ? ° ? %
    Překročivost:
    Trench Crossing:
    ? m ?
    Výstupnost:
    Vertical Obstacle:
    ? m ?
    Brodivost:
    Fording Depth:
    ? m ?
    Výzbroj:
    Armament:
     
    Hlavní:
    Main:
    Korba:
    75 mm kanón SA 35


    Veža:
    47 mm kanón SA 35
    Hull:
    75 mm cannon SA 35


    Turret:
    47 mm cannon SA 35
    Vedlejší:
    Secondary:
    ? ?
    Uživatelské státy:
    User States:
    - -
    Poznámka:
    Note:
    - -
    Zdroje:
    Sources:
    Stéphane Ferrard, 2007, "Le Futur Char G1, 1re partie 1935-1938: Le Char de 20 Tonnes", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel No.78, str. 38–47
    Stéphane Ferrard, 2007, "Le Futur Char G1, 1re partie 1935-1938 (2): La [[Bombe]] Renault et les autres 20 T", Histoire de Guerre, Blindés & MatérielNo 79, str. 62–71
    Stéphane Ferrard, 2008, "Le Futur Char G1, 2e partie 1938-1940 (1): 35 tonnes maximum pour un 75 en tourelle", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel No.81, str. 48–55
    Stéphane Ferrard, 2008, "Le Futur Char G1, 2e partie 1938-1940 (2): Vers le Char de 35 tonnes de Série", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel, No.83, str. 72–80
    https://en.wikipedia.org/wiki/Char_G1
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/191230#552337Verze : 0
    MOD
    Avatar
    História programu G1:
    Konečnému programu stredného tanku označovaného neskôr ako "G1" predchádzalo dlhé obdobie plné rozdielných požiadaviek armády.
    Napriek bohatému tankovému vývoju a výrobe v 30.rokoch 20.storočia, chýbal francúzskej armáde kvalitný stredný tank. Tanky Renault D1 a Renault D2 nespĺňal požiadavky armády a tieto stroje boli vyrobené v malých počtoch.
    18.12.1935 boli zadané prvotné špecifikácie na nový stredný tank hmotnostnej kategórie 20 ton označovaného ako "Char Moyen d'Infanterie de 20 ton" (požiadavkami armády sa pôvodne požadovaný tank hmotnostnej kategórie 20 ton vyvinul do konečnej požiadavky na tank hmotnostnej kategórie 35 ton).


    maximálna hmotnosť
    20 ton
    maximálna rýchlosť na ceste
    50 km/hod
    maximálna rýchlosť v teréne
    20 km/hod
    dojazd
    400 km
    prekročivosť
    2 m
    brodivosť
    1,2 m
    výstupnosť
    0,8 m
    stúpanie
    45°
    výzbroj
    kanón kalibru 47 mm a jeden guľomet (vo veži)
    pancierovanie
    40 mm

    Tank mal chrániť posádku pred bojovými otravnými látkami a spojenie mal zabezpečovať rádiotelegraf.


    V 10/1936 sa však špecifikácie zmenili. S tankom hmotnostnej kategórie 20 ton sa rátalo ako s hlavným tankom francúzskej armády, ktorý mal nahradiť i ťažší tank B 1, ktorý bol zložitý a drahý na výrobu. Nové špecifikácie upravovali požiadavku na maximálnu rýchlosť 40 km/hod., dojazd na 200 km, prekročivosť mala stúpnuť na 2,5 m a maximálna hrúbka pancierovania mala stúpnuť na 60 mm. Tank mal mať kanón, ktorý mal byť schopný zničiť všetky stredné nepriateľské tanky. Výzbroj mala doplňovať dvojica guľometov. Projekt sa stretol s veľkým záujmom výrobcov a do súťaže sa zapojili firmy Baudet-Donon-Roussel, FCM, Fouga, Lorraine de Dietrich, Renault, SEAM a SOMUA. Firma Batignolles taktiež prejavila záujem, no nepredložila žiaden návrh.
    V tomto období (1936/37) prišla ďalšia pozmeňujúca požiadavka a to dodatočná lafetácia 75 mm kanóna v korbe tanku. 20.2.1937 boli predložené správy o každom tanku všetkých výrobcov. Výhľadovo boli najviac cenené návrhy firiem SEAM a Renault. Zvyšné sa mali ďalej vyhodnocovať. Každá z firiem, SEAM a Renault, dostala dotáciu 1 200 000 frankov na stavbu prototypu, ktoré mali byť dodané k 31.10.1937. Hlavne firma Renault, čoby asi najväčší hráč v dodávkach bojovej techniky si bol vedomý svojími kontaktami a preferovaním svojich produktov započal práce na projekte ešte pred oficiálnym zadaním špecifikácií. Tým mal zabezpečenú konkurenčnú výhodu oproti ostatným firmám. Do súťaže však zasiahol knieža André Poniatowski (vedúci projekčnej kancelárie SAEM), ktorý rovnako zákulisnými metódami presvedčil komisiu, ktorá mala dohliadať nad návrhami nového tanku, že tank by mal mať v korbe lafetovaný 75 mm kanón. Tá rozhodla, že lafetácia nemala byť len možná do budúcnosti, ale že bude povinná. To síce nezaskočilo firmu Renault, no ostatné firmy museli svoje návrhy výrazne prepracovať a firmy Renault a SEAM rátali s tým, že zdržanie spôsobené prepracovaním pôvodných projektov vytvorí zdržanie, ktoré bude hrobom konkurencie. Nová požiadavka na zväčšenie hrúbky pancierovania zo 40 mm na 60 mm a povinná montáž 75 mm kanóna v korbe navýšili celkovú hmotnosť projektovaných vozidiel o cca 4 tony. Konečná celková hmotnosť projektov tak dosahovala hranicu 23-25 ton.


    Prehľad kanónovej výzbroje v jednotlivých projektoch zúčastnených firiem:
    Firma
    Kanón v kazemate (korba)
    Kanón vo veži
    SEAM
    75 mm L/17 (z B 1 ter)
    47 mm L/32 SA 35 (veža APX 4)
    Somua
    75 mm L/17 (z B 1 ter)
    47 mm L/32 SA 35 (veža APX 4)
    Renault
    -
    75 mm L/29 APX alebo 47 mm L/50 Schneider
    FCM
    75 mm L/17 (z B 1 ter)
    47 mm L/32 SA 35
    Fouga
    75 mm L/17 (z B 1 ter)
    47 mm L/32 SA 35 (veža APX 4)
    Lorraine
    47 mm L/32 SA 35
    47 mm L/32 SA 35 (veža APX 4)
    Baudet-Donon-Rousel
    75 mm L/17 (z B 1 ter)
    47 mm L/32 SA 35 (veža APX 4)
    CGCL (Batignolles|
    ?
    ?



    Na konci roka 1937 bol program vývoja nového stredného tanku premenovaný na "Char G1". K označeniu "G1" bolo priradené písmeno, ktoré rozlišovalo, ktorý návrh patrí ktorej firme.


    G1 R - Renault
    G1 L - Lorraine
    G1 B - Baudet-Donon-Rousel
    G1 F - Fouga
    G1 P - SEAM (Poniatowski)


    Pre problémy s inovatívnym návrhom konštrukcie a pre zaneprázdnenosť inými projektami sa firmy Somua a FCM ďalšieho vývoja nezúčastnili.


    1.2.1938 vydala komisia "Direction de l'Infanterie" opäť nové špecifikácie. Vo veži mal byť lafetovaný 75 mm kanón (L/32). Hmotnosť vozidiel sa mala posunúť na hranicu 35 ton. Vidina opätovného prepracovávania projektov, ktoré stálo firmy nemálo peňazí, času a vývojových kapacít vyradila zo súťaže firmy Baudet-Donon-Rousel a Fouga. Firma Renault sa nevedela vyjadriť k dátumu eventuálnej sériovej výroby v tejto pozmenenej podobe. Firma SEAM odhadovala spustenie výroby na polovicu roka 1940, firma Lorraine na rok 1941.
    Detailnejšie špecifikácie boli dodané 12.7.1938. Podľa predstáv francúzskych vojakov malo vzniknúť vysoko mobilné a silno vyzbrojené vozidlo, ktoré malo odolávať nepriateľskému protitankovému delostrelectvu.Vo veži mal byť lafetovaný 75 mm poloautomatický kanón so zásobou minimálne 100 nábojov. Vo veži mal byť zároveň lafetovaný 7,5 mm guľomet, ktorým bolo možno viesť protilietadlovú paľbu. Zásobu munície malo tvoriť minimálne 30 zásobníkov. Prázdna hmotnosť mala dosahovať okolo 30 ton, bojová okolo 32 ton. Dostatočne výkonný motor mal udeliť tanku maximálnu rýchlosť 40 km/hod na ceste a minimálne 20 km/hod v teréne. Dojazd minimálne 200 kilometrov na ceste, resp. osem hodín jazdy v teréne. Tank mal prekonať priekopu širokú 2,5 m, brod hlboký 1,2 m a stenu vysokú 0,9 m. Stúpavosť mala byť na hranici 38° na spevnenom teréne alebo 29° na podmočenom teréne. Širka tanku nesmela prekročiť 2940 mm a maximálna výška bojového priestoru nemala prekročiť 1200 mm (bolo dovolené použiť bočné dvierka pre nastupovanie posádky). Konštrukčne bolo povolené montovať stroj pomocou skrutkových spojov i elektrickým zváraním. Vozidlo malo posádku plne uchrániť od otravných bojových plynov, vozidlo malo mať pancier hrubý 60 mm a priestor tanku mali chrániť automatické hasiace prístroje. Posádka mala mať k dispozícii moderné pozorovacie prostriedky, optický telemetrický diaľkomer. U veliteľa tanku sa rátalo, že bude zároveň plniť i funkciu strelca. Kanón nemal úplne postačujúcu dĺžku hlavne, výkon kanóna mali pomôcť zvýšiť podkaliberné náboje s volfrámovou vložkou.
    Žiadny z projektov v lete 1938 nemohol splniť tieto požiadavky bez zásadnej modifikácie.



    G1 P
    Projekt firmy SEAM (Société d'Études et d'Applications Mécaniques). Vedúcim skupiny poverenej vývojom bol knieža André Poniatowski. Projekt neskôr niesol označenie G1 P (Poniatowski). Firma ako jediná dokázala postaviť aspoň nedokončený prototyp, ktorý predstavila komisii vo Vincennes dňa 3.12.1936. Prototyp nebol zďaleka dokončený, chýbal mu motor i výzbroj. Namiesto veže mal namontovanú presklenú kupolu. Vozidlo nieslo registračné označeni "8565 W 1". Podvozok tvorilo šesť väčších pojazdových kolies, vpredu i vzadu bolo ozubené koleso. Korba oblých a zošikmených tvarov bola vytvorená technológiou odlievania. Tank mal mať kombinovaný pohon. Spaľovací motor poháňal elektrický generátor a prenos energie na hnaciu sústavu zabezpečovali elektromotory. Kombinovaný pohon mal výhodu plynulého a ľahkého ovládania vozidla, bol však zložitejší a nákladnejší. Komisia zhodnotila prototyp a navrhla úpravy. Mal sa modifikovať podvozok, mala sa presunúť protipožiarna prepážka o 95 mm, aby sa zväčšil bojový priestor. Veža tanku mala byť typu APX 4. Komisia na začiatku roka 1939 zvažovala objednávku 250 tankov, ktoré mali tvoriť výzbroj "Divisions Cuirassées". Firma SEAM sa v v tom čase ocitla vo finančných problémoch a nebola schopná financovať ďalšiu prestavbu prototypu podľa špecifikácií požadovaných z 2/1938 (75 mm kanón vo veži). Preto požiadala o pomoc dielne ARL. Prototyp mal byť odoslaný k firme ARL, kde mala byť namontovaná väčšia a modernejšia veža ARL 3. Vozidlo malo mať modifikovanú (rozšírenú) nadstavbu. Následne mal byť presunutý do Fort d´Issy (centrála SEMT - Section d´études de materiels de transmissions), kde mala byť riešená montáž rádiovybavenia. Po vypuknutí vojny bol projekt 10.9.1939 zastavený a 22.12.1939 bol opätovne reaktivovaný. Prototyp sa pravdepodobne bez rozsiahlejších modifikácií dočkal obsadenia Francúzska nemeckými vojskami. Prototyp na fotografii z ebay.de (viď.nižšie) bol ukoristený nemeckými jednotkami. Išlo o jediný aspoň čiastočne postavený prototyp programu "G1".

    Stéphane Ferrard, 2007, "Le Futur Char G1, 1re partie 1935-1938: Le Char de 20 Tonnes", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel No.78, str. 38–47
    Stéphane Ferrard, 2007, "Le Futur Char G1, 1re partie 1935-1938 (2): La <<Bombe>> Renault et les autres 20 T", Histoire de Guerre, Blindés & MatérielNo 79, str. 62–71
    Stéphane Ferrard, 2008, "Le Futur Char G1, 2e partie 1938-1940 (1): 35 tonnes maximum pour un 75 en tourelle", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel No.81, str. 48–55
    Stéphane Ferrard, 2008, "Le Futur Char G1, 2e partie 1938-1940 (2): Vers le Char de 35 tonnes de Série", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel, No.83, str. 72–80
    https://en.wikipedia.org/wiki/Char_G1
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/191230#552295Verze : 35
    MOD
    Avatar
    Prototyp G1 P predstavený komisii vo Vincennes 3.12.1936


    Stéphane Ferrard, 2007, "Le Futur Char G1, 1re partie 1935-1938: Le Char de 20 Tonnes", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel No.78, str. 38–47
    Stéphane Ferrard, 2007, "Le Futur Char G1, 1re partie 1935-1938 (2): La <<Bombe>> Renault et les autres 20 T", Histoire de Guerre, Blindés & MatérielNo 79, str. 62–71
    Stéphane Ferrard, 2008, "Le Futur Char G1, 2e partie 1938-1940 (1): 35 tonnes maximum pour un 75 en tourelle", Histoire de Guerre, Blindés & Matériel No.81, str. 48–55
    www.chars-francais.net











    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/191230#553092Verze : 4
    MOD
    Avatar
    www.ebay.de


    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/191230#41330Verze : 1
    MOD