Mark 41 Vertical Launching System (Mk 41 VLS)
Ide o palubné kontajnerové raketové odpaľovacie zariadenie umožňujúce rýchle odpálenie viacerých rakiet na nepriateľské ciele. Koncept bol prvýkrát použitý v bojovom systéme Aegis vyvíjanom v priebehu 60. rokoch 20. storočia, pričom požiadavky na verziu Mk. 41 boli koncipované v roku 1976.
Pôvodne bol koncept určený pre integráciu protilietadlových rakiet RIM-66 Standart, ale neskôr bola požiadavka námorníctva rozšírená aj o možnosť použita rakiet Tomahawk. Uvedená požiadavka bola akceptovaná predĺžením šachty odpaľovacieho zariadenia tak, aby sa mohla inštalovať aj dlhšia raketa Tomahawk.
Vertikálny odpaľovací systém Mk.41 sa sériovo používa od roku 1986, keď bol inštalovaný na USS Bunker Hill.
Mk. 41 umožňuje streľbu nasledujúcimi typmi rakiet:
RIM-66 Standard,
RIM-67 Standard,
RIM-161 Standard Missile 3,
RIM-174 Standard ERAM,
RGM-109 Tomahawk,
RUM-139 VL-ASROC,
RIM-7 Sea Sparrow,
RIM-162 ESSM.
Rakety sú umiestnené v kontajneroch, ktoré nabíjajú samostatne do jednotlivých buniek (šachiet) odpaľovacieho zariadenia. V jednom kontajneri môže byť pritom umiestnených aj viac rakiet (napr. v kontajneri Mk. 25 sú umiestnené až 4 rakety ESSM).
Štandartne je jedno odpaľovacie zariadenie tvorené ôsmimi šachtami (2 rady po 4 šachty, pričom medzi radmi je spoločný kanál pre odvod spalín pri štarte rakety), ale keďže ide o modulárny systém, počet jednotlivých šachiet závisí aj na veľkosti plavidla (od 8 po 80).
Existujú 3 základné varianty systém Mk. 41 VLS líšiace sa hĺbkou šachty – pre protilietadlové rakety určené pre vlastnú obranu plavidla je hĺbka šachty 5,3 m (209in) a hmotnosť jednoho prázdneho modulu (8 šachiet) je 12200 kg (26800 lb). Pre taktické rakety je určené odpaľovacie zariadenie s hĺbkou šachtY 6,8 m (266in) a hmotnosťou 13500 kg (29800 lb) a pre úderné rakety je hĺbka šachty 7,7 m (303in) a hmotnosť modulu je 15000 kg (32000 lb).
Okrem modulov tvorených 8 šachtami bol vyvinutý aj modul tvorený piatimi šachtami a žeriavom, umožňujúcim opätovné nabitie šachty kontajnerom s raketami aj na voľnom mori, ale pre nebezpečenstvo ktoré manipulácie s veľkými raketami na voľnom mori predstavovalo sa tieto moduly už nepoužívajú.
Subverzie:
• Mk. 41 Mod 0 (krížniky triedy Ticonderoga - 61 šácht v prednej a zadnej časti plavidla)
• Mk. 41 Mod 1 (torpédoborce triedy Spruance – 61 šácht v prednej časti plavidla),
• Mk. 41 Mod 2 (torpédoborce triedy Arleigh Burke - DDG-51 až DDG-78, 29 šácht voredu, 61 šácht vzadu),
• Mk. 41 Mod 3 (fregaty triedy Brandenburg, 16 šácht),
• Mk. 41 Mod 5 (fregaty triedy Anzac, 8 šácht),
• Mk. 41 Mod 7 (torpédoborce triedy Arleigh Burke - DDG-79 až DDG-91, 32 šácht vpredu, 64 šácht vzadu),
• Mk. 41 Mod 8 (fregaty triedy Barbaros – iba druhá dvojica plavidiel),
• Mk. 41 Mod 10 (fregaty triedy Sachsen, 32 šácht),
• Mk. 41 Mod 15 (torpédoborce triedy Arleigh Burke - DDG-92 a ďalšie, 32 šácht vpredu a 64 šácht vzadu)
• Mk. 41 Mod 16 (fregaty triedy Adelaide, 8 šácht)
Odvodené verzie:
Mk-57 GMVLS
Odpaľovacie zariadenie Mk 41 je použité aj v pozemnom protiraketovom systéme Aegis Ashore missile-defense systems (od roku 2016 budované v Rumunsku, čo vzhľadom k univerzalite systému a stálej teoretickej možnosti použitia námorných útočných rakiet obmedzovaných zmluvou INF (Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty - Smlouva o likvidaci raket středního a krátkého doletu) z týchto na pevnine inštalovaných opaľovacích zariadení vedie Rusko k poukazovaniu na porušovanie uvedenej zmluvy zo strany USA.