Taifun P/F

Tento projekt vznikol ako odozva na akútnu potrebu protilietadlovej obrany proti spojeneckým bombardérom letiacich vo veľkých výškach. Pre tento účel bola vyhlásená súťaž na neriadenú raketu s výškovým dostupom 10-12 km. Raketa Taifun vznikla koncom roku 1944 v RVA Peenemünde. Konkurenciu im robil projekt Tornado od firiem Rheinmetall Borsig/WASAG.
Raketa Taifun bola kalibru 10 cm, nálož tvorilo 0,7 kg trhaviny. Stabilizáciu rakety zabezpečovali štyri stabilizačné krídelká s rozpätím 240 mm (220 mm?). Stabilitu a rozptyl zároveň podporovala pomocká rotácia rakety, ktorá sa získavala špirálovitým vedením a vyosením krídelok o 1°.
Navrhnutá bola v dvoch verziách líšiacich sa pohonnými jednotkami.


Taifun P
Pohon zabezpečoval motor na tuhé pohonné látky.


palivo: trubkové zrno z nízkotlakého prachu s rozmermi zrna 84x29,5/1500 (11,6 kg)
max.ťah: 20,6 kN
doba horenia: 1,5 - 1,7 s
hmotnosť rakety: 24,8 kg
kaliber: 100 mm
dĺžka: 2,1 m
rozpätie: 240 mm
max.rýchlosť: 1150 (1200) m/s (4320 km/hod)
dostup: 13 km


Odpaľovanie sa malo prevádzať elektricky pomocou napájania z vysokofrekvenčného generátora.

Taifun F
Pohon zabezpečoval motor na kvapalné pohonné látky.
Vyvíjaných bolo niekoľko verzií.
Palivo hmotnosti 8,32 kg tvorila kombinácia Tonka 841/Salbei (vinylisobutylér a anylínom + HNO³ s 10% H²SO⁴). Raketový motor navrhla a vyrábala firma Elektromechanische Werke Karlshagen (krycí názov z roku 1943 pre Peenemünde). Doba činnosti motora bola 2,5 sekundy a dosahoval sa maximálny ťah 6,04 kN.


dĺžka: 1,93 m (1,89 m ?)
rozpätie: 240 mm
kaliber: 100 mm
hmotnosť: 20,3 kg
maximálna rýchlosť: 1000 m/s (1260 m/s ?) - 3600 km/hod (4536 km/hod ?)
maximálny dostup: 15 (15,4) km


Raketa bola prijatá do sériovej výroby. Vzhľadom na výkonnejšiu verziu s motorom na kvapalné palivo bolo objednaných 50 000 kusov rakety Taifun F a rátalo sa s tým, že od 5/1945 nabehne mesačná výroba na 1,5 milióna kusov rakiet oboch prevedení. Cena jednej rakety mala byť okolo 25.-RM.
Odpaľovanie sa malo prevádzať zo salvového raketometu, ktorý sa vyvíjal vo firme Škoda Plzeň. Mal 30 odpaľovacích pozícií a montoval sa na lafetu protilietadlového dela. Prebehli len skúšky, bojovo rakety naboli nasadené.
Výroba mala prebiehať v Nordhausene, kde našli sovietské vojská komponenty na zhruba 700 kusov rakiet. Celkovo bolo skompletovaných okolo 15 kusov a otestovaných 5 rakiet.

Jiří Kroulík, Bedřich Růžička - Vojenské rakety, vydavateľstvo Naše vojsko, Praha, 1985
www.facebook.com

RAF Museum Cosford