Generaloberst Hans-Valentin Hube

Narodený : 29.10.1890, Naumburg nad Saale, Sasko-Anhaltsko
Zahynul : 21.4.1944 Airing, časť Thundorf, Bavorsko

Mladý Hans-Valentin Hube nastupuje po maturite, dňa 27.02.1909 v hodnosti Fahnenjunker do služby u pešieho pluku kniežaťa Leopolda z Anhaltu - Dessau (1. magdeburský) č. 26. Na jeseň skladá dôstojnícku skúšku a je povýšený do hodnosti Fähnrich (práporčík od 18.10.1909). O necelý rok neskôr je už Leutnant (poručík od 11.08.1910).

I. svetová vojna
Hube vo funkcii veliteľa čaty pešieho pluku č. 26 vstupuje na bojisko západného frontu a koncom augusta 1914 je poverený funkciou pobočníka u II. práporu. Dňa 20. septembra 1914 je v bojoch u Fontenay, departement Aisne, ťažko zranený. Zranenie je natoľko vážne, že lekári musia Hubemu amputovať ľavú ruku.
Po roku liečenia a rekonvalescencie sa v decembri 1915 vracia na frontu k svojmu pluku v hodnosti Oberleutnant (nadporučík od 25.02.1915) a preberá velenie 7. roty. V lete roku 1916 pôsobí ako štábny dôstojník u štábu IV. armádneho zboru. V novembri 1916 sa vracia ako pobočník k pešiemu pluku č. 26 a v júni 1917 je dočasne poverený velením jedného s práporov pluku. Začiatkom roku 1918 je povýšený do hodnosti Hauptmann (kapitán od 27.01.1918) a prevelený ako pobočník k 13. pešej brigáde. Pôsobí aj ako štábny dôstojník u štábu 7. pešej divízie. V apríli sa opäť vracia k pešiemu pluku č. 26. Dňa 10. apríla sa mu podarí s jeho práporom odraziť útok anglických tankov. Zakrátko je ale hospitalizovaný s ťažkou otravou spôsobenou bojovými plynmi, ktoré použili Angličania počas útoku. Hauptmann Hube sa do konca vojny k svojej jednotke už nevráti.

Weimarská republika, Reichswehr a Nemecká ríša
Od apríla 1919 pôsobí ako veliteľ roty Freiwilligen Landesschützenkorps. Od 1. októbra slúži u Reichswehru, kde je pridelený k 17. pešiemu pluku. Dňa 1. januára 1921 je prevelený k 12. pešiemu pluku, kde pôsobí ako veliteľ roty až do apríla 1925.
Následne nastupuje ako inštruktor výcviku dôstojníckych ašpirantov na Infanterieschule v Drážďanoch, kde od roku 1928 vyučuje taktiku. Od októbra 1932 preberá v hodnosti major velenie III. práporu 3. pešieho pluku v Osterode, Východné Prusko (dnes Ostróda v Poľsku).
Začiatkom roku 1935 je Oberstleutnant Hube (podplukovník od 01.06.1934 ) poverený velením Výcvikového štábu pechoty v Döberitz, ktorý je neskôr premenovaný na Infanterieschule Döberitz. Hube počas svojho pôsobenia vo funkcii veliteľa školy napíše dvojdielnu príručku pechoty "Der Infanterist" a je povýšený do hodnosti Oberst (plukovník od 01.08.1936).

II. svetová vojna
Dňa 18.10.1939 preberá plukovník Hube velenie 3. pešieho pluku, ktorý sa reorganizoval a doplňoval po epidémii týfusu v priestore Prüm-Hillesheim v blízkosti luxemburskej hranice. Začiatkom júna 1940 je povýšený do hodnosti generálmajor a preberá velenie 16. pešej divízie, s ktorou sa zúčastňuje bojov vo Francúzsku. V auguste 1940 bolo formálne započaté rozdelenie 16. pešej divízie na 16. motorizovanú pešiu divíziu a 16. tankovú divíziu. Dňa 1.11.1940 preberá Hans Hube velenie tankovej divízie a generál Friedrich-Wilhelm von Chappius velenie pešej divízie. V decembri 1940 je poverený aj velením nemeckých tankových inštruktorov Lehrstab II., pôsobiacich pri novovznikajúcich tankových jednotkách v Rumunsku. V tejto funkcii pôsobí až do septembra 1942. Medzitým sa ako veliteľ 16. tankovej divízie zapája do invázie do Sovietskeho zväzu v rámci 1. tankovej skupiny ( od 25.10.1941 pod názvom 1. tanková armáda). V júni 1941 sa v rámci XIV. tankového zboru zúčastňuje bojov u Dubna (ukrajinsky a rusky: Дубно). O mesiac neskôr sa presúva do priestoru Žitomír (ukrajinsky a rusky: Житомир), kde bol podriadený XLVIII. tankovému zboru. V auguste je Hubeho divízia opäť podriadená XIV. tankového zboru a pôsobí v priestore Mykolajiv (ukrajinsky: Миколаїв, rusky: Никола́ев) a Umaň (ukrajinsky: Умань ). V septembri sa zúčastňuje bitky u Kyjeva, po ktorej sa v zimných mesiacoch podieľa na zabezpečení a stabilizácii obrannej línie na rieke Mius (rusky: Миус) v priestore Taganrog (rusky: Таганро́г).

V máji sa zúčastňuje v radoch tankovej skupiny Kleist druhej bitky u Charkova a to v hodnosti Generalleutnant (generálporučík od 08.04.1942). Dňa 28. júna 1942 sa zúčastňuje operácie Fall Blau v radoch 1. tankovej armády, neskôr 6. armády vydávajúcej sa smerom k Volge a Stalingradu. Tento cieľ sa mu podarilo dosiahnuť za necelý mesiac.

23. augusta dosiahol Volgu severne od Stalingradu. Ďalších niekoľko dní sa musí udržať všetkými silami skoro do úplného vyčerpania zásob streliva a pohonných hmôt, pokiaľ mu nedorazí na pomoc pechota. Od 15.09.1942 preberá velenie XIV. tankového zboru. O dva týždne neskôr (01.10.1942) je povýšený do hodnosti generála tankových vojsk. Po silnom sovietskom útoku, ktorý sa začal 19.11.1942, boli o dva dni neskôr už jednotky nemeckej 6. armády obkľúčené. Nasledujúce dva mesiace bojujú Hubeho tankisti v stalingradskom kotly. Postupne prichádzajú o väčšinu techniky a stávajú sa z nich pešiaci. Koncom decembra 1942 je Hube predvolaný do hlavného stanu, aby osobne informoval Hitlera o situácii 6. armády. Hans Hube podal Vodcovi neprikrášlený obraz situácie v Stalingrade. Na druhej strane bol Hitlerom uistený o zabezpečení dostatočného zásobovania obkľúčených nemeckých vojsk. Dňa 8. januára, cestou späť do Stalingradu, sa stretáva s veliteľom Skupiny armád Don, poľným maršálom von Manstein. Informoval ho o stretnutí s Adolfom Hitlerom. Von Mansteinovi predstavil Hitlerov plán na pokračovanie zásobovania 6. armády lietadlami Luftwaffe a následnými operáciami na vyslobodenie. Hube bol poverený dohľadom nad zásobovaním 6. armády, ale prakticky nemohol nič ovplyvniť. Napriek jeho protestom bol dňa 18.01.1943 evakuovaný z letiska Gumrak ako jeden z mála vysokých nemeckých dôstojníkov. Po zničení XIV. tankového zboru je v marci poverený jeho opätovným sformovaním vo Francúzsku. Následne sa s ním presúva do Talianska. V júli a auguste 1943 je poverený velením všetkých jednotiek pozemného vojska a protivzdušnej obrany na Sicílii. Tu sa zúčastňuje obranných bojov až do 23.10.1943. Vracia sa späť na východnú frontu, kde preberá velenie 1. tankovej armády podriadenej Skupine armád Juh. V tom čase sú Nemci vytláčaní z Ukrajiny. Začiatkom roku 1944 sa 1. tanková armáda zúčastňuje obranných bojov na severozápade Ukrajiny. Hube sa snaží so svojou armádou pomôcť jednotkám uzatvoreným v Čerkaskej kapse, ale následne sa dostane 25. marca 1944 do obkľúčenia v priestore Kamenec-Podolsky (ukrajinsky: Камянець-Подільський). Hubemu sa napokon podarilo 5. apríla 1944 vyslobodiť z obkľúčenia väčšinu svojich mužov, ale 1. tanková armáda stratila značnú časť svojej techniky. Tak bola na niekoľko mesiacov vyradená z účasti na väčších operáciách. Hube bol 20. apríla, už v hodnosti Generaloberst (generálplukovník od 01.04.1944), vyznamenaný za túto úspešnú operáciu Briliantmi k Rytierskemu krížu osobne Adolfom Hitlerom. Na druhý deň, keď odlietal, sa krátko po štarte vojenské lietadlo s ním na palube zrútilo asi 4 km juhozápadne od letiska Ainring u Obersalzbergu. Generál Hans Hube a všetci ostatní účastníci havárie zahynuli.


Vyznamenania :

Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes mit Eichenlaub, Schwertern und Brillanten / Rytiersky kríž rádu Železného kríža s dubovými ratolesťami, mečmi a briliantmi
Ritterkreuz des Eisernes Kreuzes / Rytiersky kríž rádu Železného kríža (p.č.405): 01.08.1941
-Eichenlaub/dubové ratolesti k Rytierskemu krížu (p.č.62): 16.01.1942
- Schwerter/meče k Rytierskemu krížu (p.č.22): 21.12.1942
- Brillanten/brilianty k Rytierskemu krížu (p.č.13): 20.04.1944
Ritterkreuz des Kgl. Preuss. Hausordens von Hohenzollern mit Schwertern: rok 1917
1914 Eisernes Kreuz I. Klasse /1914 Železný kríž I. triedy: rok1916
1914 Eisernes Kreuz II. Klasse /1914 Železný kríž II. triedy: rok 1915
Anhaltisches Friedrich-Kreuz
Verwundetenabzeichen, 1918 in Silber
Ehrenkreuz für Frontkämpfer
Wehrmacht-Dienstauszeichnung / Vyznamenanie za dlhú službu v armáde
Spange zum Eiseren Kreuz I.Klasse / Spona k železnému krížu I. triedy: 03.06.1940
Spange zum Eiseren Kreuz II. Klasse / Spona k železnému krížu II. triedy: 24.05.1940
Panzerkampfabzeichen in Silber
Medaille "Winterschlacht im Osten 1941/1942”
Kommandeurskreuz des ital. Militärordens von Savoyen: 06.09.1943
Wehrmachtbericht: 17.08.1943; 31.01.1944; 09.04.1944


Zdroje:
1. www.lexikon-der-wehrmacht.de
2. http://en.wikipedia.org/wiki/Hans-Valentin_Hube, http://de.wikipedia.org/wiki/Hans_Hube
3. http://www.biologie.de/biowiki/Hans_Hube
4. http://www.geocities.com/~orion47/
5. www.lexikon-der-wehrmacht.de
6. Erich von Manstein, Ztracená vítězství, Vydavateľstvo JOTA, 1.vydanie, 2006, ISBN 80-7217-443-6