Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
05.05.1918-23.06.1958 služba v Červenej armáde DD.01.1946-DD.10.1949 zástupca veliteľa 119. streleckého zboru 23.06.1958-DD.MM.RRRR v zálohe
05.05.1918-23.06.1958 service in the Red Army DD.01.1946-DD.10.1949 deputy commander 119th Rifle Corps 23.06.1958-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
URL : https://www.valka.cz/Burakovskij-Ivan-Nikolajevic-t275963#748439
Verze : 1
Reklama
general-major Ivan Nikolajevič BURAKOVSKIJ
Ivan Nikolajevič Burakovskij sa narodil 12. apríla 1899 v kúpeľnom meste Pjatigorsk
Počas občianskej vojny sa I. N. Burakovskij 5. mája 1918 dobrovoľne prihlásil do Červenej armády a narukoval do 1. revolučného Piatigorského oddielu, od septembra 1918 bol v oddiele Iljina v Severokaukazskom kraji. Zúčastnil sa s ním na potlačení povstania terských kozákov. Koncom roka 1918 sa zo samostatných oddielov sformovali pluky a I. N. Burakovskij bol velený do 17. streleckého pluku 11. armády. V jeho radoch sa zúčastnil na obrane Kislovodska. Začiatkom januára 1919 s armádou ustupoval cez Mozdok, Kizľar a ďalej k Astrachani. V oblasti Astrachane ochorel na týfus a liečil sa v nemocnici v dedine Jandyki. Po uzdravení bol pridelený k 298. streleckému pluku 34. streleckej divízie. Ako červenoarmejec tohto pluku bojoval pri Astrachani a v Stavropole.
V apríli 1920 bol pluk v Derbente premenovaný na 245. strelecký pluk a za jeho detašovaného veliteľa bol vymenovaný I. N. Burakovskij. Ako súčasť 28. streleckej divízie s ním postupoval do Baku. Od septembra 1921 do septembra 1922 študoval v 4. armavirských pechotných kurzoch v Baku, po ktorých bol povýšený na červeného veliteľa a vyslaný pokračovať v štúdiu na 21. tiflisskej pechotnej škole. Tú absolvoval v septembri 1924 a bol vymenovaný za veliteľa čaty plukovnej školy 2. kaukazského streleckého pluku 1. kaukazskej streleckej divízie. Zúčastnil sa na potlačení menševického povstania v Gruzínsku, potom bol prevelený na tureckú hranicu do Achalciku. Tu pôsobil ako veliteľ roty a zástupca veliteľa práporu. V novembri 1930 bol prevelený do Povolžského vojenského okruhu v Kujbyševe ako veliteľ roty 102. teritoriálneho streleckého pluku 34. streleckej divízie. Od októbra 1931 do júna 1932 pôsobil ako náčelník 4. oddelenia štábu divízie, potom sa vrátil k 102. streleckému pluku a pôsobil ako náčelník štábu streleckých a výcvikových práporov.
V marci 1934 odišiel s plukom na Ďaleký východ do Birobidžanu. V máji 1936 bol pluk premenovaný na 63. strelecký pluk a premiestnený do obce Platonovo-Alexandrovsk v Chankejskom okrese, kde bol zaradený do 21. streleckej divízie. V auguste 1937 bol I. N. Burakovskij schválený za veliteľa práporu tohto pluku. Od septembra 1938 pôsobil ako zástupca náčelníka štábu 21. streleckej divízie a 9. septembra 1938 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 61. streleckého pluku v Spassku. Od februára 1939 velil 62. streleckému pluku tej istej divízie.
So začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny podpolkovnik I. N. Burakovskij naďalej velil tomuto pluku. Dňa 31. augusta 1941 bol pluk ako súčasť divízie prevelený na západ, kde sa od 23. septembra 1941 divízia pripojila k 7. armáde a zaujala obranu pozdĺž rieky Svir medzi Ladožským a Onežským jazerom. Dňa 3. februára 1942 bol podpolkovnik I. N. Burakovskij vymenovaný za zástupcu veliteľa 314. streleckej divízie, ktorá bránila na fronte úsek Svir-Šamokša.
Dňa 29. mája 1942 bol poverený velením 73. námornej streleckej brigády. V auguste bola brigáda prevelená na Volchovský front k 8. armáde a zúčastnila sa s ňou Sinjavinskej útočnej operácie. V ťažkých bojoch počas 13 dní porazila nemeckú 132. pešiu divíziu, po ktorých bola stiahnutá do armádnej zálohy. Za odvahu a hrdinstvo preukázané v bojoch bol brigáde udelený Rad červenej zástavy. V januári 1943 bol polkovnik Burakovskij zaradený do dispozície Vojenskej rade 2. údernej armády a od 23. januára 1943 prevzal velenie 191. streleckej divízie. Zúčastnil sa s ňou na operácii na prelomenie blokády Leningradu (operácia "Iskra"). Až do 13. februára 1943 zvádzala divízia urputné boje s neustále protiútočiacim nepriateľom a snažila sa obsadiť predtým stratenú cestu Gontovaja Lipka - Sinjavino, potom bola stiahnutá do frontovej zálohy a premiestnená do priestoru Boľšoj Višerje. Od 28. februára 1943 bola zaradená do 59. armády a viedla obranné boje v oblasti Gruzino. Dňa 16.10.1943 bol I.N. Burakovskij povýšený do hodnosti general-major.
Od 14. januára 1944 sa 191. strelecká divízia, ako súčasť 14. streleckého zboru zúčastnila na ofenzívnych operáciách Leningrad-Novgorod a Novgorod-Luga. Za vyznamenania v bojoch pri oslobodzovaní Novgorodu jej bol udelený čestný názov "Novgorodská" (21.1.1944). Dňa 26. januára 1944 bola presunutá k 8. armádeLeningradského frontu. Vo februári sa pochodom presunula cez Novgorod do oblasti Chudova, potom bola presunutá do Narvy, kde ako súčasť 2. údernej armády zvádzala ťažké boje s nepriateľom brániacim sa pozdĺž západného brehu rieky Narvy. Opakované pokusy o násilné prekročenie rieky boli neúspešné, po ktorých bola divízia nútená prejsť do defenzívy. Od 24. júla 1944 sa v rámci tej istej armády zúčastnila na narvskej útočnej operácii, na násilnom prekonaní rieky a obsadení mesta a pevnosti Narva. Dňa 26. júla 1944 bola divízia stiahnutá z boja a premiestnená do oblasti Gdova. Od 15. do 26. augusta 1944 jej jednotky prelomili nepriateľskú obranu medzi Peipsi a Pskovským jazerom a bojmi postúpili o 50 km, oslobodili viac ako 70 osád a pripojili sa k pravému krídlu 67. armády3. pobaltského frontu.
Dňa 26. augusta 1944 bol general-major Burakovskij zbavený velenia a v septembri bol vyslaný na štúdium na pokročilé výcvikové kurzy pre veliteľov na Vyššiu vojenskú akadémiu K. E. Vorošilova. V roku 1945 bol preložený do Vyššej vojenskej akadémie ako študent hlavnej fakulty. Po vojne, v januári 1946, absolvoval na akadémii zrýchlený kurz a bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 119. streleckého zboruTurkestanského vojenského okruhu v Stalinabade, ako sa v tom čase nazývalo dnešné Dušanbe. Od októbra 1949 velil 357. streleckej divízii (od 4. marca 1955 premenovanej na 61. streleckú divíziu), od júla 1956 30. streleckej divízii a od júna 1957 102. motostreleckej divízii. Dňa 23.6.1958 bol prepustený do zálohy.
Zomrel dňa 2. februára 1970 v Machačkale vo veku 70 rokov.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3) pamyat-naroda.ru
URL : https://www.valka.cz/Burakovskij-Ivan-Nikolajevic-t275963#748446
Verze : 4
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.