Justinián I. Veliký

Císař Justinián I. Veliký


(482/3 - 565)



Narodil se v Ilýrii kolem roku 482 jako synovec císaře Justina I. Odešel do Konstantinopolu na studie a po smrti svého strýce v roce 527 se stal jeho nástupcem. Jako vzdělaný muž vedl disputace o náboženských záležitostech a stal se zastáncem ortodoxního křesťanství. V roce 529 dokonce nechal zavřít athénskou filosofickou školu v rámci boje proti pohanství. V právní oblasti se však naopak nechal inspirovat antickou tradicí a jeho kodifikace římského práva měla zásadní vliv na právní systém většiny evropských států. První spis zvaný Corpus iuris civilis uvedl právo do souladu s potřebami praxe a druhý s názvem Codex Justinianus shrnoval konkrétní zákony. Do zákonodárství rovněž výrazně zasáhla císařovna Theodóra, bývalá herečka a prostitutka, která poté, co se stala manželkou císaře, získala v Byzantské říši veliký vliv. Z jejího podnětu byly vydány zákony na ochranu práv že, které zakazovaly obchod s ženami a upravovaly vztahy mezi manželi po rozvodu ve prospěch žen. Theodora, ač se nikdy nestala oficiální spoluvládkyní, se významně podílela na státních záležitostech a správních reformách říše.


V roce 732 vypukly v Konstantinopoli nepokoje, způsobené řevnivostí mezi příznivci dvou sportovních klubů, modrých a zelených, soupeřících mezi sebou ve vozatajských závodech. Pořádek a klid nastolil teprve vojevůdce Belisar, který povstání, zvané Niká (pokřik fanoušků) potlačil s pomocí vojska.


V zahraniční politice bylo jeho cílem obnovení římské říše v její původní velikosti. Vedl úspěšné války se Slovany na Balkáně, Peršany na Východě a v letech 533 - 554 vyvrátil barbarská království Vandalů v severní Africe a Ostrogótů v Itálii. Zásluhu na tom měl především svým válečným uměním velitel byzantských vojsk Belisar. Byl to rovněž on, kdo v roce 559 odrazil nájezd kočovných Hunů na Konstantinopol.


Za vlády císaře Justiniána se rozvíjela byzantká architektura s proslulými mozaikami. Chrámy Sv. Sofie postavené v Konstantinopoli (Cařihradu) a Ravenně, patří dodnes k obdivovaným památkám z období jeho vlády. Zemřel 11. listopadu 565.
URL : https://www.valka.cz/Justinian-I-Veliky-t28469#99925 Verze : 0
Justinian I. Veľký


Pôvodne sa volal Petrus Sabbatius. Meno Justinian prijal v roku 521, keď ho jeho strýko Justin adoptoval. Podobne ako Justin aj Justinian pochádzal zo sedliackej rodiny. Justin sa na svojho synovca spoliehal vo všetkých veciach spojených s riadením štátu. Teda Justinian začal vládnuť už v roku 518, aj keď cisárom sa stal až po strýkovej smrti v roku 527. V roku 525 mu Justin udelil titul ceasar. 1. apríla 527 ho Justin vyhlásil za spolucisára. Niekoľko dní po Justinovej smrti bol, spolu so svojou manželkou Theodorou, korunovaný za cisára.


Justinian sa obklopil schopnými spolupracovníkmi. Vo vojenskej oblasti sa spoliehal na veliteľov Belisaria a Narsesa. V právnej oblasti to boli Tribonias a Ján (Joanes) z Kappadokie, ktorý zreformovali byzanský právny systém (Codex Justinianus). No jeho najbližším a najspoľahlivejším spolupracovníkom mu bola jeho manželka Teodora. Podobne, ako Justinian, aj ona pochádzala z chudobných pomerov. Bola nad mieru inteligentná a neúnavne presadzovala Justinianové zámery. Aj keď ich niektoré politické názory, hlavne v cirkevnej oblasti, sa značne líšili.


Justinianovím hlavným zámerom, bolo obnoviť hranice a slávu rozpadnutej Rímskej ríše. Samozrejme ako pozemskú Kristovu ríšu, teda jednotnú v tej pravej viere. Túto skutočnosť začal presadzovať už od začiatku svojej samostatnej vlády. Vydal niekoľko zákonov namierených proti pohanom, Židom a Samaritánom. Zrušil aténsku neoplatonovskú akadémiu, pohanom bolo zakázané zastávať akýkoľvek úrad, či už štátny alebo verejný. Dal zbúrať všetky synagógy a pohanské chrámy. Aj z tohto dôvodu v roku 529 vypuklo proti nemu v Sýrii povstanie, ktoré nechal kruto potlačiť a 20 000 Samaritánov dal predať do otroctva. V tom istom čase sa musel Justinian vysporiadať s ďalšou vojenskou hrozbou. Do Byzancie vpadol so svojou armádou perzský kráľ Chosreos. Justinian vyhlásil za hlavného veliteľa armády Belisaria. Tomu sa podarilo poraziť perzskú armádu a jeho vojenská sláva začala prudko stúpať. V roku 532 bol medzi oboma ríšami podpísaný tzv. „večný mier“. Justinian získal pod svoju kontrolu Laziku, rozprestierajúcu sa na severovýchodnom pobreží Čierneho mora. No stálo ho to 11 000 libier zlata, ale týmto stratila Perzská ríša prístup k Čiernemu moru.


V januári 532 vypukli v Konštantínopole ľudové nepokoje. Dalo by sa povedať, že išlo o prvé vyčíňanie „športových“ fanúšikov v dejinách. V hippodróme došlo k stretu dvoch fanúšikovských skupín tzv. Zelených a Modrých. Tieto nepokoje sa preniesli aj do mesta a prerástli do otvorenej vzbury proti Justinianovej vláde. Nepokoje sa podarilo potlačiť až za pomoci vojenských oddielov, ktorým velil Belisarios. Takmer tretina mesta bola zničená. Po potlačení nepokojov Justinian pristúpil k obnove mesta. Vrcholom tohto snaženia bolo postavenie nového kresťanského chrámu Hagia Sofia. Po jeho dokončení, Justinian ohromený jeho veľkoleposťou vyhlásil: „Prekonal so ťa, Šalamún!“


V roku 533 vyslal Justinian vyslal byzanskú armádu, na čele s Belisariom, proti Vandalom. Belisarios po prvej víťaznej bitke 15. októbra 533 obsadil Kartágo. Gelimer, vodca Vandalov, sa stiahol do vnútrozemia a zhromažďoval germánske vojsko. O tri mesiace neskôr sa obe armády znova stretli na bojovom poli. Belisarios opäť rozdrtil vandalskú armádu. A podarilo sa mu to tak dokonale, že Vandali ako etnikum zanikli. Týmto bola provincia Afrika znova pripojená k Rímskej (Byzanskej) ríši.
Ďalším Jusinanovím cieľom bola Itália. V roku 535 sa proti gótskemu kráľovstvu v Itálii vydali dve byzanské armády. Cez Iríliu a Dalmáciu do severnej Itálie vpadla armáda vedená Mundom. Belisariova armáda zasa bez boja obsadila Sicíliu a južnú Itáliu. Zdalo sa, že Itália až príliš ľahko padne do Justinianových rúk. Góti po týchto neúspechoch, zvrhli neschopného kráľa Theodahada a za nového kráľa si zvolili Vitigisa. Vitigis úspešne odolával byzanským armádam až do roku 540, kedy bol definitívne porazení. Vitigisovi sa ešte pred porážkou skontaktoval s perzským kráľom Chosreom a presvedčil ho, aby porušil „večný mier“ a vpadol so svojou armádou do Byzancie. Perzská armáda prevalcovala byzanskú Mezopotámiu, Síriu a Palestínu. Dobila aj tretie najvýznamnejšie mesto v Byzancii – Antiochiu. Vojenské akcie sa zastavili až v roku 545. Chosreos vrátil Justinianovi dobité provincie výmenou za 2000 libier zlata.


V roku 545 sa v Itálii obnovila vojna medzi Gótmi a Byzantíncami. V roku 542 si Góti zvolili nového kráľa Totilu. Tomu sa v rokoch 545-546 podarilo obsadiť takmer celú Itáliu a dobiť Rím. Aj keď sa Belisariovi podarilo dobiť Rím späť v roku 550 ho Totila opäť obsadil. V roku 551 sa hlavným veliteľom byzanských vojsk v Itálii stal eunuch Narses. V apríli 552 pri Busta Gallorum, Narses rozdrvil gótsku armádu. Itália bola znova pripojená k ríši. V roku 554 sa Byzantíncom podarilo dobiť časť visigótskeho kráľovstva v Hispánii.


Justinianovi sa takmer podarilo obnoviť Rímsku ríšu. No vojenské úspechy na západe stáli Byzanciu obrovské finančné prostriedky. Nehovoriac o tom, že tieto úspechy by neboli možné, ak by si Justinian nekupoval mier na východnej hranici svojej ríše. Do Perzie a náčelníkom kočovných kmeňov posielal každoročne množstvá zlata. Tieto dve skutočnosti takmer zruinovali ekonomiku ríše. Cisár stále viac a viac zaťažoval svojich poddaných vyššími daňami. Nespokojnosť obyvateľstva vyústila do niekoľkých masových nepokojov. V roku 562 sa nespokojenci vedení Marcelusom, pokúsili Justiniana zavraždiť. K tomu sa pridalo aj množstvo prírodných katastrôf. Početné zemetrasenia zničili niekoľko prosperujúcich miest. Neúroda a kobylky spôsobovali hladomor. No najväčšou pohromou pre Byzanciu bola epidémia hrčkovitého moru. Táto epidémia vypukla v roku 542 v Etiópii a rýchlo sa rozšírila po celej Byzancii.


Netolerantný Justinianov postoj voči všetkému nekresťanskému mal za následok vypuknutie niekoľkých povstaní. Najväčšie vypuklo v lete roku 556 v Ceasarei. Samaritáni a Židia (dnes sa to zdá neuveriteľné) sa spoločne postavili proti kresťanom. No aj toto povstanie bolo, ako všetky ostatné, nemilosrdne potlačené.


V zime roku 559 prešli cez zamrznutí Dunaj hordy Kurtigurov (pra-Bulharov, nomádsky kmeň príbuzný Hunom) vedené chánom Zaberganom. Zabergan do svojho vojska začlenil aj Slovanov a vydal sa proti Konštantínopolu. Vyplienil Tráciu a Grécko. Zastavili ho až hradby Konštantínopolu a Belisarios. V priebehu niekoľkých rokov Kurtigurovia spoločne so Slovanmi opäť niekoľkokrát vpadli do Byzancie.


Za Justinianovej vlády dosiahla Byzancia najväčší územný rozmach. No v priebehu niekoľkých rokov, po jeho smrti, Byzancia stratila takmer všetky
Justinian zomrel v roku 565.




Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org


Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
URL : https://www.valka.cz/Justinian-I-Veliky-t28469#203599 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více