Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 87.861,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 302 příspěvků vloženo, 1347 editováno a 269 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Karel I. Robert

    Avatar
    Král Karel (Károly) I. Robert z Anjou


    (1288 - 1342)


    - vládl v letech 1301 - 1342
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/29287#103820Verze : 0
    Avatar
    Karol Róbert sa narodil v roku 1288 v Neapole. Jeho rodičia boli Karol II a Klemencia Habsburská, dcéra rakúskeho vojvodu a nemeckého cisára Rudolfa I. Ešte za života Ondreja III posledného kráľa z rodu Arpádovcov, ktorý po sebe nezanechal žiadneho mužského potomka, sa o uhorský trón prihlásili neapolskí Anjouovci. Anjouovci boli vedľajšia vetva francúzskej kráľovskej dynastie Kapetovcov. Mária, manželka neapolského kráľa Karola II, a babička Karola Róberta, bola dcérou uhorského kráľa Štefana V. A tak si Karol II nárokoval uhorský trón, používal aj titul uhorského kráľa aj keď nikdy nebol korunovaný. Nárok Anjouovcov na uhorský trón podporovala hlavne pápežská kúria.


    V Uhorsku, po smrti Ondreja fakticky vládli miestny veľmoži. Boli to predovšetkým páni z Kyseku (Koszeg) s majetkami v Zadunajsku a v Slavónii, Jakub Borša Lysý v Zátisí, Matúš Čák zvaný Trenčiansky mal majetky na západnom a strednom Slovensku, Abovci na východe Slovenska, Štefan Ákoš, sedmohradský vojvoda Ladislav Kán, Juraj Šubič v Dalmácii, Chorvátsku a v Bosne, Baboničovci na juh od Sávy a Frangepanovci na Jadrane. Práve títo páni chceli rozhodnúť o budúcom panovníkovi.


    V auguste 1300 sa Karol Róbert zdržiaval v Uhorsku. V máji roku 1301 ostrihomský arcibiskup Gregor, korunoval za uhorského kráľa. Pri tejto korunovácii nebol Karol Róbert korunovaný Svätoštefanskou korunou. Arcibiskup Gregor ho korunoval narýchlo zhotovenou korunou. Veľmoži ho za kráľa neuznali a jeho korunováciu nepovažovali za platnú, pretože uhorský kráľ mohol byť korunovaní len Štefanovu korunu. V tom čase mladého kráľa z veľmožov podporovali len Šubičovci. Ostatný magnáti ponúkli uhorskú korunu Václavovi, 12 ročnému synovi českého kráľa Václava II. Ten ponuku prijal a 27. augusta bol v Stoličnom Belehrade (Szekesferervár) korunovaný svätoštefanskou korunou za uhorského kráľa. Václav prijal meno Ladislav.


    V septembri 1302 Karol Róbert so svojimi prívržencami a talianskymi žoldniermi zaútočil na Budin v ktorom sídlil mladý Ladislav. Útok sa však nevydaril. Na to pápežský legát uvalil na Budín cirkevnú kliatbu – interdikt. Vzápätí budínsky kňaz Ľudovít vyhlásil interdikt za neplatný a dal do kliatby a exkomunikoval všetkých Anjouovcov a aj samotného pápeža. Keď zlyhala armáda nastúpila na jej miesto diplomacia. Pápežovi sa podarilo na stranu Karola Róberta dostať Albrechta I. Habsburského, rímsko-nemeckého cisára. Ten až doteraz sa nechcel miešať do sporu svojich dvoch mladých synovcov. Ale nakoniec sa postavil na stranu Karola Róberta. Václav II. v lete 1304 zorganizoval vojenskú výpravu do Uhorska. Stretol sa so svojim synom Václavom-Ladislavom, Karol Róbert sa však ozbrojenému konfliktu vyhol. Václavovia už v auguste 1304 boli nútený opustiť Uhorsko, pretože Albrecht so svojim vojskom vtrhol na Moravu. Václavovia si so sebou vzali korunovačné klenoty, ako symbol, že sa nechcú vzdať uhorského trónu. Lenže v roku 1305 zomrel Václav II. Českým kráľom sa stal jeho syn ako Václav III. Mladý kráľ mal mnoho nepriateľov, preto uzavrel mier s Albrechtom a vzdal sa uhorského trónu. To sa stalo v lete 1305 A tak sa pred Karolom Róbertom otvorila cesta k uhorskému trónu. Ale predsa sa vyskytla ešte jedna prekážka. Mladý Václav 9. 10. 1305 v Brne preniesol svoje kráľovské práva na dolnobavorského vojvodu Ota III. Oto pochádzal z rodu Wittelsbachovcov. Mladý Václav mu odovzdal aj korunovačné klenoty. Oto bol korunovaný v Stoličnom Belehrade 9. 12. 1305. Oto si však nezískal dostatočnú podporu domácich veľmožov. Ba dokonca sedmohradské knieža Ladislav Kan kráľa uväznil. Otovi sa však podarilo utiecť z väzenia aj z Uhorska. Po týchto udalostiach sa na stranu mladého kráľa Karola Róberta začalo pridávať čoraz viac uhorských pánov. Na sneme v Rákoší (Rakosmezo – dnes súčasť Budapešti) v októbri 1307 ho veľká časť uznala za kráľa. Treba však pripomenúť, že snemu sa nezúčastnili najdôležitejší uhorskí magnáti. A to páni z Kyseku, Matúš Čák, Abovci a Ladislav Kan. Karol Róbert už ovládal polovicu Uhorska. Do ďalších udalostí zasiahla pápežská kúria. Vyslala do Uhorska kardinála Gentilisa. Ten mal urobiť poriadky v cirkvi a upevniť pozíciu Karola Róberta. A to sa mu aj podarilo Na synode v Pešti 27. 11. 1308, na ktorej sa zúčastnili aj páni z Kyseku, zástupcovia Matúša Čáka a Ladislava Kana, zvolili Karola Róberta za uhorského kráľa. V júni 1309 ho v Budíne už po druhýkrát korunovali, ale zas to nebolo Štefanovou korunou. Až na tretí pokus, Karola Róberta korunovali svätoštefanskou korunou. Stalo sa tak v Stoličnom Belehrade 27. 8. 1310. Pri tejto korunovácii prijal meno Karol I.


    Aj keď uhorský magnáti uznali Karola za kráľa, to ešte neznamenalo, že sa mu dobrovoľne podvolia. Karol videl u svojich predchodcov, že získať si náklonnosť uhorskej šľachty darmi a úradmi, nemá zmysel. Rozhodol sa zničiť moc magnátov silou. Nemohol sa však postaviť v otvorenom boji všetkým magnátom, na to bol príliš slabý. Šťastím pre Karola I. bolo to že uhorskí páni nepostupovali spoločne, dokonca medzi jednotlivými oligarchami panovali nepriateľské vzťahy, ktoré občas prešli až do otvorených bojov. Táto nejednotnosť magnátov veľmi pomohla Karolovi pri znovuzískavaní svojho kráľovstva. Karol v roku 1310 pozbavil Matúša Čáka a Omodeja Abu hodnosti uhorských palatínov. Reakcia na pozbavenie úradu na seba nedala dlho čakať. V júni 1311 Matúšove vojská zaútočili na Budín. Boli však odrazené. V septembri 1311 vyvrcholil spor medzi Omodejom Abom a mestom Košice, ktoré stáli na strane kráľa. Košickí mešťania Omodeja zabili. Jeho šiesti synovia sa obrátili so žalobou na kráľa. Karol sa postavil na stranu Košíc. A donútil Omodejových synov fakticky kapitulovať. Dvoch z nich väznili košickí mešťania. Ostatný Omodejovi synovia sa spojili s Matúšom Čákom. V marci 1312 Omodejovci vyplienili mesto Blatný potok (Sarospatak), čo vyprovokovalo Karola k ozbrojenému zásahu proti Omodejovcom. Rozhodujúca bitka sa strhla 15. 6. 1312 pri Rozhanovciach ( 10 km od Košíc ) V nej Karol za výraznej pomoci Košičanov porazil Omodejovcov. Po tejto bitke sa situácia obrátila v prospech Karola. Stal sa z neho suverénny panovník a uhorskí oligarchovia začali ťahať za kratší koniec. Karol zhabal Omodejovcom majetky a rozdal ich strednej šľachte. Týmto činom si získal na svoju stranu drvivú väčšinu uhorskej strednej šľachty.


    V roku 1315 zomrel sedmohradský vojvoda Ladislav Kan. Karol na jeho miesto vymenoval sebe oddaného Mikuláša Polku. Z palatínskej funkcie odvolal Jakuba Boršu. Ten sa proti kráľovi vojensky postavil a v júni 1316 ho kráľ pri Debrecíne porazil. Do konca roku sa Karolovi podarilo obsadiť aj sídlo pánov s Kyseku. Karolovi sa nepodarilo poraziť jedine Matúša Čáka. Ten však 18. 3. 1321 zomrel. A už v auguste obsadilo Karolovo vojsko Trenčiansky hrad – Čákov sídelný hrad. V roku 1322 si Karol poradil so Šubičovcami a v roku 1323 s Banovičovcami. Toto je trochu nepochopiteľné, pretože oba rody stáli od začiatku na Karolovej strane.


    Po dlhotrvajúcich ozbrojených konfliktoch boli krajiny Uhorského kráľovstva vyčerpané a spustošené. Karol sa po skončení bojových akcií dal do obnovy ekonomiky krajiny. Ako prvé Karol zreorganizoval mincové komory. Podľa vzoru Florencie sa od roku 1325 začali raziť uhorské zlaté florény. Súbežne s rozvojom peňažníctva a mincovníctva sa začalo rozvíjať aj bankovníctvo s výraznou podporou francúzsko-talianských dvoranov, napríklad Drugetovcov. Aby podporil rozvoj obchodu vykonal revíziu mýt. Zjednodušil výber mýt, zrušil niektoré mýtne a colné stanice.
    Okrem ekonomiky, Karol zreorganizoval aj uhorský vojenský systém. Dovolil jemu oddaným magnátom vytvoriť si vlastné súkromné vojská - bandérie. Tie spolu s kráľovským vojskom a vojskom, ktoré boli povinné postaviť a vydržiavať stolice, tvorili základ brannej moci vtedajšieho Uhorska. Banderie boli v Uhorsku zrušené až v roku 1848. Karol založil Bratské spoločenstvo rytierov sv. Juraja – Rád sv. Juraja.


    V apríli 1330 sa Karol stal terčom atentátu. O atentát sa pokúsil Felician Zach. Kráľ vyviazol len s drobným poranením chrbta. Karol sa za pokus o atentát vysporiadal nielen so samotným atentátnikom, ale aj s jeho rodinou. A to až do tretieho pokolenia. Inak spravodlivý kráľ si týmto krutým trestom pobúril proti sebe celé Uhorsko. Ešte väčšie šťastie mal Karol v novembri toho istého roku. Po katastrofálnej porážke v bitke pri Posade, bitka sa strhla medzi Uhrami a Valachmi vedenými vojvodom Basarabom, z bojiska unikol len vďaka lesti. Vymenil si s Deziderom z Héderváru zbroj. Toho Valasi v domnienke, že ide o kráľa, chladnokrvne dorúbali.


    Karol bol aj dobrým diplomatom. V 1335 vo Vyšehrade (Visegrad) „usporiadal“ stretnutie troch kráľov - uhorského, českého Jána Luxemburského a poľského Kazimíra III. Na tomto stretnutí český a poľský kráľ vyriešili dlhotrvajúci spor o Slieszko. Ján Luxemburský sa za odstupné 20 000 hrivien striebra vzdal nároku na Poľsko a Kazimír uznal Jánove nároky na Sliezko. Na tieto rokovania nadväzovalo uzavretie česko-uhorskej obchodnej dohody z roku 1336. A dohoda s Kazimírom z roku 1336, že v prípade bezdetnosti postúpi poľský kráľ nárok na poľský trón na Anjouovcov. Diplomatickými cestami sa Karolovi podarilo zabezpečiť pre svojho syna Andreja, neapolskú korunu.


    Karol I. Róbert mal štyri manželky. Prvou bola Mária Ruriková, dcéra haličského kniežaťa Leva. Druhou Karolovou manželkou bola Mária Piastkovská, dcéra bytomského kniežaťa Kazimíra. Tretia bola Beatrica Luxemburská, dcéra rímsko-nemeckého cisára Henricha VII. A poslednou Karolovou manželkou bola Alžbeta Piastkovská, dcéra poľského kráľa Vladislava I. Lokietka. Celkom mal osem detí, Katarínu, Alžbetu, Karola, Ladislava, Ľudovíta – budúceho uhorského kráľa, Andreja – budúceho neapolského kráľa, Štefana a nemanželského Kolomana.
    Karol I. Róbert zomrel 16. 7. 1342 vo Vyšehrade.
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/29287#160900Verze : 0
    Avatar
    .

    Zdroj: Archív autora. Zberateľské kartičky panovníkov.
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/29287#427216Verze : 0