Gejza II.
Gejza sa narodil roku 1130. Jeho rodičia boli uhorský kráľ Belo II. a Helena dcéra srbského veľžupana Uroša I. Gejza bol korunovaný za uhorského kráľa 16. februára 1141, vo veku jedenástich rokov. Počas jeho neplnoletosti spravoval Uhorsko ako regent srbský župan Beloš, Gejzov strýko.
Po Belovej smrti sa skomplikovala zahranično-politická situácia Uhorska. Zhoršili sa vzťahy s Nemeckom. V Čechách usadol na kniežací stolec Vladislav II., ktorý sa na rozdiel od svojho predchodcu Soběslava I., orientoval viac na Nemecko. Na Vladislava II. sa o pomoc obrátil aj Boris, údajný syn kráľa Kolomana. Boris sa už za vlády Bela II. pokúšal získať uhorský trón. Vladislav II. ho odkázal na nemeckého kráľa Konráda III. Konrád umožnil Borisovi naverbovať si nemeckých žoldnierov. A s týmto vojskom vpadol Boris do Uhorska. Stalo sa tak v apríli 1146. Gejza podplatil Borisových žoldnierov a tí z Uhorska odtiahli. O pár mesiacov Boris opäť vpadol do Uhorska. Gejza bol na tento vpád pripravený a spolu s regentom Belošom porazili Borisa 11. septembra 1146 pri rieke Litave.
V máji 1147 sa z Rezna pohli nemecké oddieli, ktoré sa zúčastnili druhej krížovej výpravy, vedené Konrádom III. V Uhorsku táto skutočnosť vyvolala veľké obavy, pretože uhorské a nemecké kráľovstvo bolo v podstate vo vojnovom stave. Konrádove oddieli prešli Uhorskom pokojne, možno aj preto, že uhorská cirkev mu venovala veľký obnos peňazí. V lete toho istého roku cez Uhorsko tiahlo aj križiacke vojsko francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. Gejza II a Ľudovít VII sa spriatelili. No v Ľudovítovom vojsku bol aj Boris, ktorý sa chcel od výpravy oddeliť a s podporou svojich prívržencov nastúpiť na uhorský trón. Gejza požiadal Ľudovíta, aby mu Borisa vydal, Ľudovít to však odmietol. Boris odtiahol z Uhorska spolu s francúzskymi oddielmi a usadil sa v Byzancii.
Gejza II. sa ešte v roku 1146 oženil so Eufrozínou Rurikovou, sestrou kijevsko-ruského veľkokniežaťa Izjaslava II.. Izjaslav mal obrovské problémy udržať si svoj kniežací stolec, o ktorý mal záujem aj Jurij Dolgorukij, a preto požiadal Gejzu o pomoc. Medzi rokmi 1148 až 1152 Gejza šesťkrát zasahoval v prospech svojho švagra, ale bez väčších úspechov.
Ešte v roku 1148 Gejza II. vojensky pomáhal Srbom, ktorí povstali proti Byzancii. Na jeseň 1150 byzanský cisár Manuel I. Komnénos porazil Srbov a vydal sa proti Uhorsku. Byzanské vojsko sa uspokojilo len s pustošením a čoskoro z Uhorska odtiahlo. V roku 1153 podpísal Gejza s byzanským cisárom mier. Ale začal podporovať Andronika, Manuelovho bratranca v úsilí získať cisársku korunu. Gejza v roku 1154 podnikol proti Byzancii výpravu. O rok neskôr napadol Uhorsko Manuel. V roku 1155 bol medzi Byzanciu a Uhorskom podpísaný ďalší mier.
V roku 1156 povýšil Fridrich I. Barbarossa Rakúske markgrófstvo na vojvodstvo. Jeho prvým vojvodom sa stal Henrich II. Jasomirgott. Henrich bol veľkým nepriateľom Uhorska a od začiatku svojho panovania pripravoval proti nemu vojnu. V tom čase uhorský veľmoži nespokojní s Gejzovou vládou, začali organizovať proti Gejzovi sprisahanie. Vodcom tohto sprisahania sa stal Štefan, Gejzov mladší brat. Sprisahanie však bolo prezradené a Štefan ušiel do Nemecka, požiadať o pomoc Fridricha I. Barbarossu. Ten ho však odmietol. Cisár v tom čase potreboval silného spojenca proti Byzancii. A Gejza II. sa takýmto spojencom stal. Lenže nie na dlho. Na jeseň 1159 zomrel pápež Hadrián IV. a na pápežský stolec zasadol Alexander III., ktorý podobne ako jeho predchodca, bol proticisársky zameraný. Fridrich nebol s touto voľbou spokojný a preto jeho prívrženci zvolili za protipápeža Viktora IV. Gejza sa musel rozhodnúť koho bude podporovať, a keďže takmer celá Európa sa postavila na stranu Alexandra III., urobil tak aj Gejza. Štefan využil črtajúce sa nepriateľstvo medzi Gejzom a Fridrichom a požiadal ho o pomoc. No Fridrich mu túto pomoc odoprel.
Gejza pred svojou smrťou ustanovil svojho nástupcu na uhorský trón. Stal sa ním Gejzov syn Štefan III., ktorý od roku 1152 vystupoval ako Gejzov spoluvládca. Za chorvátsko-dalmátského vojvodu ustanovil Gejza svojho ďalšieho syna Bela III.
Gejza zomrel 31. mája 1162. Okrem Štefana a Bela mal ešte dvoch synov Gejzu, Arpáda a tri dcéry Alžbetu, Odolu a Helenu.
Zdroj:
Kolektív autorov -Kniha Kráľov
– Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá –Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7
Július Sopko – Kronika uhorských kráľov zvaná dubnická
- Vydavateľstvo Rak – Budmerice 2004, ISBN 80-85501-13-9
Po Belovej smrti sa skomplikovala zahranično-politická situácia Uhorska. Zhoršili sa vzťahy s Nemeckom. V Čechách usadol na kniežací stolec Vladislav II., ktorý sa na rozdiel od svojho predchodcu Soběslava I., orientoval viac na Nemecko. Na Vladislava II. sa o pomoc obrátil aj Boris, údajný syn kráľa Kolomana. Boris sa už za vlády Bela II. pokúšal získať uhorský trón. Vladislav II. ho odkázal na nemeckého kráľa Konráda III. Konrád umožnil Borisovi naverbovať si nemeckých žoldnierov. A s týmto vojskom vpadol Boris do Uhorska. Stalo sa tak v apríli 1146. Gejza podplatil Borisových žoldnierov a tí z Uhorska odtiahli. O pár mesiacov Boris opäť vpadol do Uhorska. Gejza bol na tento vpád pripravený a spolu s regentom Belošom porazili Borisa 11. septembra 1146 pri rieke Litave.
V máji 1147 sa z Rezna pohli nemecké oddieli, ktoré sa zúčastnili druhej krížovej výpravy, vedené Konrádom III. V Uhorsku táto skutočnosť vyvolala veľké obavy, pretože uhorské a nemecké kráľovstvo bolo v podstate vo vojnovom stave. Konrádove oddieli prešli Uhorskom pokojne, možno aj preto, že uhorská cirkev mu venovala veľký obnos peňazí. V lete toho istého roku cez Uhorsko tiahlo aj križiacke vojsko francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. Gejza II a Ľudovít VII sa spriatelili. No v Ľudovítovom vojsku bol aj Boris, ktorý sa chcel od výpravy oddeliť a s podporou svojich prívržencov nastúpiť na uhorský trón. Gejza požiadal Ľudovíta, aby mu Borisa vydal, Ľudovít to však odmietol. Boris odtiahol z Uhorska spolu s francúzskymi oddielmi a usadil sa v Byzancii.
Gejza II. sa ešte v roku 1146 oženil so Eufrozínou Rurikovou, sestrou kijevsko-ruského veľkokniežaťa Izjaslava II.. Izjaslav mal obrovské problémy udržať si svoj kniežací stolec, o ktorý mal záujem aj Jurij Dolgorukij, a preto požiadal Gejzu o pomoc. Medzi rokmi 1148 až 1152 Gejza šesťkrát zasahoval v prospech svojho švagra, ale bez väčších úspechov.
Ešte v roku 1148 Gejza II. vojensky pomáhal Srbom, ktorí povstali proti Byzancii. Na jeseň 1150 byzanský cisár Manuel I. Komnénos porazil Srbov a vydal sa proti Uhorsku. Byzanské vojsko sa uspokojilo len s pustošením a čoskoro z Uhorska odtiahlo. V roku 1153 podpísal Gejza s byzanským cisárom mier. Ale začal podporovať Andronika, Manuelovho bratranca v úsilí získať cisársku korunu. Gejza v roku 1154 podnikol proti Byzancii výpravu. O rok neskôr napadol Uhorsko Manuel. V roku 1155 bol medzi Byzanciu a Uhorskom podpísaný ďalší mier.
V roku 1156 povýšil Fridrich I. Barbarossa Rakúske markgrófstvo na vojvodstvo. Jeho prvým vojvodom sa stal Henrich II. Jasomirgott. Henrich bol veľkým nepriateľom Uhorska a od začiatku svojho panovania pripravoval proti nemu vojnu. V tom čase uhorský veľmoži nespokojní s Gejzovou vládou, začali organizovať proti Gejzovi sprisahanie. Vodcom tohto sprisahania sa stal Štefan, Gejzov mladší brat. Sprisahanie však bolo prezradené a Štefan ušiel do Nemecka, požiadať o pomoc Fridricha I. Barbarossu. Ten ho však odmietol. Cisár v tom čase potreboval silného spojenca proti Byzancii. A Gejza II. sa takýmto spojencom stal. Lenže nie na dlho. Na jeseň 1159 zomrel pápež Hadrián IV. a na pápežský stolec zasadol Alexander III., ktorý podobne ako jeho predchodca, bol proticisársky zameraný. Fridrich nebol s touto voľbou spokojný a preto jeho prívrženci zvolili za protipápeža Viktora IV. Gejza sa musel rozhodnúť koho bude podporovať, a keďže takmer celá Európa sa postavila na stranu Alexandra III., urobil tak aj Gejza. Štefan využil črtajúce sa nepriateľstvo medzi Gejzom a Fridrichom a požiadal ho o pomoc. No Fridrich mu túto pomoc odoprel.
Gejza pred svojou smrťou ustanovil svojho nástupcu na uhorský trón. Stal sa ním Gejzov syn Štefan III., ktorý od roku 1152 vystupoval ako Gejzov spoluvládca. Za chorvátsko-dalmátského vojvodu ustanovil Gejza svojho ďalšieho syna Bela III.
Gejza zomrel 31. mája 1162. Okrem Štefana a Bela mal ešte dvoch synov Gejzu, Arpáda a tri dcéry Alžbetu, Odolu a Helenu.
Zdroj:
Kolektív autorov -Kniha Kráľov
– Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá –Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7
Július Sopko – Kronika uhorských kráľov zvaná dubnická
- Vydavateľstvo Rak – Budmerice 2004, ISBN 80-85501-13-9
Reklama
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více