Publius Helvetius Pertinax
Rímsky cisár vládnuci po smrti Commoda.
Narodený 1. augusta 126 nášho letopočtu v Alba Pompeia.
Zavraždený 28. marca 193 nášho letopočtu v Ríme.
Vládol od 1. januára 193 do 28. marca 193 nášho letopočtu
Po smrti tyrana Commoda bol zvolený cisárom jeden z vodcov sprisahania Publius Helvetius Pertinax. Cisárske kreslo mu ponúkli vzbúrený vojaci.
Narodil sa 1. augusta 126 n. l. v Ligurianskom meste Alba Pompeia /dnešná Alba/ 35 míľ južne od Turína v severnej Itálií. Jeho otec bol Helvius Successus. Mladý Pertinax študoval v Ríme škole u gramatika Sulpicia Apollinaris. Potom sa dal v roku 161 n. l. na vojenskú kariéru a prešiel rôznymi veliteľskými funkciami v Sýrií a Moesií. Taktiež prechádzal aj civilnou kariérou pod patronátom vplyvného senátora Claudia Pompeianusa ktorý bol druhým manželom Lucilly, dcéry Marca Aurélia a sestry Commoda. Jeho manželka bola Flavia Titiana, dcéra meského prefekta Titusa Flaviusa Sulpicianusa s ktorou mal jedného syna a dcéru.
Počas vlády Commoda zastával dôležité úrady a patril medzi vplyvných rímskych patricijov. Prešiel rôznymi prestížnymi funkciami, okolo roku 170 n. l. bol veliteľom légie v Raetien, podieľal sa na potlačení povstania Avidia Cassia v Sýrií a vykonával službu v Dácií, Sýrií a Británií. Potom bol okolo roku 188 n. l. prokonzulom v Afrike a v roku 189 n. l. sa vrátil naspäť do Ríma.
Vysokou mierou sa podieľal aj na sprisahaní proti cisárovi a jeho následnej vražde. Po smrti Commoda mu vojaci ponúkli cisárske kreslo na základe sľubov o vysokých odmenách a veľkých peňažných daroch. Ľudu sľúbil odpustenie vysokých daní a poplatkov, ktoré naň uvalil predchádzajúci cisár. Vládol pod menom IMPERATOR CAESAR PVBLIVS HELVIVS PERTINAX AVGVSTVS. Sľuby sa však plnili veľmi ťažko, najmä v situácií v ktorej zanechal ríšu predchádzajúci cisár a ktorá sa jeho zlým hospodárením nachádzala na pokraji bankrotu.
Aj keď sám bol veľmi skromný, nepodarilo sa mu splniť ani časť svojich sľubov a preto po krátkej vláde skončil ako jeho predchodca. 28. marca 193 n. l. ho zavraždili jeho pretoriáni. Po jeho vražde sa dostal k trónu rímskeho cisára Didius Julianus a to spôsobom dosť zaujímavým - vydražil si ho pri verenej dražbe ktorú vykonali pretoriáni. Pertinaxova smrť odštartovala nový boj o trón na ktorom sa po zavraždení Didia Juliana zúčastnili ešte Clodius Albinus, Pescenius Niger a Septimius Severus z ktorých posledne menovaný konečne dosiahol víťazstvo a následnú relatívnu stabilitu Rímskej ríše a založil novú rímsku cisársku dynastiu Severovcov.
Jeho pokus o vládu bol krátky, podobne ako u ostatných uchádzačov o trón, ale na rozdiel od iných sa stal známy a zapísal sa do dejín. Nedajú sa robiť závery z jeho vlády, lebo začal vládnuť po Commodovej smrti s prázdnou pokladňou a rozzúreným davom pred bránami paláca. Jeho vláda Rímskemu Impériu trvala iba tri mesiace.
Rímsky cisár vládnuci po smrti Commoda.
Narodený 1. augusta 126 nášho letopočtu v Alba Pompeia.
Zavraždený 28. marca 193 nášho letopočtu v Ríme.
Vládol od 1. januára 193 do 28. marca 193 nášho letopočtu
Po smrti tyrana Commoda bol zvolený cisárom jeden z vodcov sprisahania Publius Helvetius Pertinax. Cisárske kreslo mu ponúkli vzbúrený vojaci.
Narodil sa 1. augusta 126 n. l. v Ligurianskom meste Alba Pompeia /dnešná Alba/ 35 míľ južne od Turína v severnej Itálií. Jeho otec bol Helvius Successus. Mladý Pertinax študoval v Ríme škole u gramatika Sulpicia Apollinaris. Potom sa dal v roku 161 n. l. na vojenskú kariéru a prešiel rôznymi veliteľskými funkciami v Sýrií a Moesií. Taktiež prechádzal aj civilnou kariérou pod patronátom vplyvného senátora Claudia Pompeianusa ktorý bol druhým manželom Lucilly, dcéry Marca Aurélia a sestry Commoda. Jeho manželka bola Flavia Titiana, dcéra meského prefekta Titusa Flaviusa Sulpicianusa s ktorou mal jedného syna a dcéru.
Počas vlády Commoda zastával dôležité úrady a patril medzi vplyvných rímskych patricijov. Prešiel rôznymi prestížnymi funkciami, okolo roku 170 n. l. bol veliteľom légie v Raetien, podieľal sa na potlačení povstania Avidia Cassia v Sýrií a vykonával službu v Dácií, Sýrií a Británií. Potom bol okolo roku 188 n. l. prokonzulom v Afrike a v roku 189 n. l. sa vrátil naspäť do Ríma.
Vysokou mierou sa podieľal aj na sprisahaní proti cisárovi a jeho následnej vražde. Po smrti Commoda mu vojaci ponúkli cisárske kreslo na základe sľubov o vysokých odmenách a veľkých peňažných daroch. Ľudu sľúbil odpustenie vysokých daní a poplatkov, ktoré naň uvalil predchádzajúci cisár. Vládol pod menom IMPERATOR CAESAR PVBLIVS HELVIVS PERTINAX AVGVSTVS. Sľuby sa však plnili veľmi ťažko, najmä v situácií v ktorej zanechal ríšu predchádzajúci cisár a ktorá sa jeho zlým hospodárením nachádzala na pokraji bankrotu.
Aj keď sám bol veľmi skromný, nepodarilo sa mu splniť ani časť svojich sľubov a preto po krátkej vláde skončil ako jeho predchodca. 28. marca 193 n. l. ho zavraždili jeho pretoriáni. Po jeho vražde sa dostal k trónu rímskeho cisára Didius Julianus a to spôsobom dosť zaujímavým - vydražil si ho pri verenej dražbe ktorú vykonali pretoriáni. Pertinaxova smrť odštartovala nový boj o trón na ktorom sa po zavraždení Didia Juliana zúčastnili ešte Clodius Albinus, Pescenius Niger a Septimius Severus z ktorých posledne menovaný konečne dosiahol víťazstvo a následnú relatívnu stabilitu Rímskej ríše a založil novú rímsku cisársku dynastiu Severovcov.
Jeho pokus o vládu bol krátky, podobne ako u ostatných uchádzačov o trón, ale na rozdiel od iných sa stal známy a zapísal sa do dejín. Nedajú sa robiť závery z jeho vlády, lebo začal vládnuť po Commodovej smrti s prázdnou pokladňou a rozzúreným davom pred bránami paláca. Jeho vláda Rímskemu Impériu trvala iba tri mesiace.