1993 - 2005 - Občanská válka v Burundi

Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 3.346,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 351 příspěvků vloženo, 1174 editováno a 366 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

1993 - 2005 - Občanská válka v Burundi

Burundian Civil War

    Avatar
     
    Název / Name: Občanská válka v Burundi Burundian Civil War
    Účastníci / Belligerents:  
    Strana A / Side A: Národní obranné sily Burundi, Paramilitarni skupiny Tutsi National Defence Force, Tutsi paramilitary groups
    Strana B / Side B: Milice Hutuů (CNDD-FDD, PALIPEHUTU-FNL, FNL-Icanzo, FROLINA) Hutu Militias (CNDD-FDD, PALIPEHUTU-FNL, FNL-Icanzo, FROLINA)
    Typ konfliktu: občanská válka civil war
    Válčiště / Theatre of Operations Východní Afrika ( , ) East Africa ( , )
    Agresor: Milice Hutuů Hutu militias
    Datum / date 21.10.1993-15.04.2006
    Výsledek / Result: nerozhodný draw
    Sily / Strenght:  
    Strana A: 6000 (1993) - 40000 (2000) 6000 (1993) - 40000 (2000)
    Strana B: ? ?
    Ztráty / Losses:  
    Strana A / Side A: ? ?
    Strana B / Side B: ? ?
    Poznámka / Note cca 300000 obetí Total c. 300,000 killed
    Zdroje / Sources: https://en.wikipedia.org/wiki/Burundian_Civil_War

    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/45283#547655Verze : 6
    MOD
    Avatar
    Za začiatok občianskej vojny v Burundi sa vo všeobecnosti považuje dátum 21.10.1993, keď bol pri vojenskom prevrate zavraždený prezident krajiny Melchior Ndadaye. Ndadaye bol prvý prezident Burundi pochádzajúci z kmeňa Hutu a súčasne bol aj prvým demokraticky zvoleným prezidentom. Presné okolnosti jeho smrti nie sú objasnené.


    Známe je to, že vzbúrenci z radov vojakov zabezpečujúcich ochranu predstaviteľov štátu na svitaní 21.10.1993 odviedli prezidenta spolu s ďalšími dôležitými vládnymi predstaviteľmi (predsedom Národného zhromaždenia Pontienom Karibwamim, podpredsedom Národného zhromaždenia Gillesom Biamzubutem a niektorými ďalšími členmi vlády) do kásárni pod zámienkou ich ochrany pred vzbúrencami. V kasárňach boli internovaní následne brutálne zavraždení bajonetmi.


    Prevrat bol organizovaný skupinou dôstojníkov združených v tzv Výbore verejnej spásy. Po vražde prezidenta rebeli dosadili do čela štátu ďalšieho Hutua – Francoisa Ngezeho, ktorý vo vláde zastával funkciu ministra vnútra a bol neúspešným protikandidátom zavraždeného prezidenta vo voľbách v júli 1993. Prezidentova smrť vyvolala vážne následky v celej krajine. Začalo dochádzať k ozbrojeným roztržkám medzi stúpencami zavraždeného prezidenta a podporovateľmi vzbúrencov. Situáciu neupokojilo ani rozhodnutie dosadeného prezidenta, ktorý odmietol podporovať vzbúrencov a vyzval premiérku Silviu Kinigi, ktorá pred vzbúrancami využila azyl na francúzskom veľvyslanectve aby prevzala moc. Kinigi sa stala zastupujúcou prezidentkou 27.10.1993 a tento krok podporili aj kľúčoví velitelia armády, čím vojenský prevrat zlyhal.


    Napriek tomu pokračovalo násilie, často organizované s podporou štátnych orgánov, ktorých cieľom sa stávali najmä príslušníci kmeňa Tutsiov (OSN neskôr označila udalosti prebiehajúce v októbri 1993 za genocídu Tutsiov). Odvetné opatrenia zo strany Tutsiov (do ktorých sa zapájali aj príslušníci armády) na seba nenechali dlho čakať a v krajine sa rozhárala špirála násilia s tisíckami nevinných obetí. Vo februári 1994 zvolil parlament nového prezidenta, ktorým sa stal Cyprien Ntaryamira. Snaha o politické riešenie rozporov medzi dvoma majoritnými etnikami v krajine bola torpédovaná tragickou nehodou, ku ktorej došlo 06.04.1994. V tento deň došlo v Kigali, hlavnom meste susednej Rwandy k zostreleniu prezidentského lietadla, v ktorom cestoval Rwandský prezident Juvénal Habyarimana a burundksý prezident Cyprien Ntaryamira, pričom pri nehode obaja zahynuli. Zatiaľ čo smrť Rwandského prezidenta uvrhla Rwandu do všeobecného chaosu a krviprelievania, v Burundi došlo len k „zhoršeniu“ bezpečnostnej situácie. Medzikmeňové násilie a nepokoje pokračovali, ale nedochádzalo k masakrám takého rozsahu ako v susednej Rwande.


    08.04.1994 bol za nového prezidenta krajiny na obdobie 4 rokov zvolený Sylvestre Ntibantunganyou, pričom medzi politickými predstaviteľmi Tutsiov a Hutuov došlo k rozdeleniu moci tak, že Hutuovia získajú prezidentské kreslo a Tutsiovia kontrolu nad armádou. Bezpečnostná situácia v krajine bola naďalej zlá a k upokojeniu neprispieval ani príliv desiatok tisíc utečencov z Rwandy, medzi ktorými boli nielen ľudia utekajúci pred násilím, ale aj ozbrojené skupiny, ktoré sa priamo na násilí podieľali a pomáhali udržiavať medzikmeňový konflikt aj v Burundi. 20.07.1996 povstalci z radov Hutuov zavraždili okolo 300 Tutsiov. Práve neschopnosť výkonnej moci zabrániť krviprelievaniu v krajine viedla 25.07.1996 k ďalšiemu vojenskému prevratu pod vedením bývalého prezidenta z rokov 1987-1993 Pierre Buyoya, čím Tutsiovia získali kontrolu nielen nad armádou, ale aj nad výkonnou mocou v krajine (napriek tomu získal kreslo viceprezidneta príslušník kmeňa Hutu). Násilie ale pokračovalo aj naďalej. 05.01.1997 došlo k ďalšiemu masakru, keď príslušníci amrády zabili najmenej 126 utečencov z kmeňa Hutu.


    V roku 1998 došlo k dohode medzi prezidentom a opozíciou ovládajúcou parlament na vytvorení prechodnej ústavy a Buyoya zložil prísahu ako prezident na ďalšie funkčné obdobie. Napriek snahe politikov a podpore medzinárodného spoločenstva násilie v krajine pokračovalo. V roku 2000 sa začalo ďalšie kolo politických rozhovorov, počas ktorých bola dosiahnutá politická dohoda ako rozdeliť moc medzi Tutsiov a Hutuov. V rámci konsenzu bolo dohodnuté vytvoriť prechodnú vládu, v ktorej budú zastúpení obe etniká a vo vedení sa budú striedať každých 18 mesiacov. Výsledný dokument podpísali predstavitelia vlády a 3 skupiny Tutsiov. Naopak, dve hlavné povstalecké skupiny Hutuov sa rokovaní a ani podpisu záverečných dokumentov odmietli zúčastniť. Boje medzi znepriateleným i stranami pokračovali naďalej.


    18.04.2001 prebehol v krajine opäť pokus o vojenský prevrat počas neprítomnosti prezidenta v krajine (zúčastnil sa rokovaní s Hutuami v Gabune). Aj napriek tomu, že povstalci vedení skupinou mladých dôstojníkov obsadili niektoré strategické objekty, veľmi rychlo boli potlačení vojakmi lojálnymi prezidentovi.
    V októbri 2001 bola konečne realizovaná prechodná vláda, ale hlavné povstalecké skupiny Hutuov opäť odmietli podpśiať prímerie. Naopak, 25.12.2001 veľká skupina povstalcov zaútočila na armádne pozície. Aj napriek tomu, že povstalci boli odrazení a prišli o okolo 500 bojovníkov, v nasledujúcom období došlo k zvýšeniu bojovej činnosti na oboch stranách. Násilie vyvrcholilo 09.09.2002 v tzv. Itabskom masakre, kde vládne sily zavraždili stovky (počet obetí sa odhaduje na 173 až 267) neozbrojených civilistov, najmä žien a detí.


    09.04.2003 začala v krajine pôsobiť vojenská misia Africkej únie. 18.10.2003 dosiahli zahraničné jednotky plný stav a v krajine pôsobila stabilizačná misia tvorená 1483 juhoafrickými, 820 etiópskymi a 232 mozambickými vojakmi.


    Medzitým pokračovali útoky rebelov – v júli pri ich útoku na Bujumbure zahynulo 300 osôb a okolo 15000 bolo donútených opustiť svoje domovy.
    V rovnakom mesiaci došlo k zmene na čele vlády – prezidentom sa stal Domitien Ndayizeye, príslušník kmeňa Hutu a v novembri 2003, na summite Afrických lídrov v Tanzánii, došlo k podpisu dohody s najsilnejšou skupinou Hutuských povstalcov - National Council for the Defense of Democracy–Forces for the Defense of Democracy (FDD). Na základe dohody sa z FDD stala politická strana a bojovníci FDD boli včlenení do vládnej armády.


    Dohoda s vedúcou Hutuskou skupinou ale krajine úplný mier nepriniesla. V boji naďalej pokračovali ďalšie Hutuské ozbrojené skupiny. 29.12.2003 bol zavraždený pápežský nuncius Michael Courtney a v roku 2004 sa Hutuskí povstalci zoskupení vo Forces of National Liberation (FNL) prihlásili k masakre 160 konžských Tutsiov v utečeneckom tábore v správe OSN v Gatumba (Burundi). Masaker, pri ktorom útočníci postrieľali a následne zapálili aj mnoho žien a detí v ich prístreškoch, svetové spoločenstvo odsúdilo a súčasne zvýšilo svoju snahu o ukončenie konfliktu. Do decembra 2004 sa podarilo pod dohľadom OSN odzbrojiť niekoľko tisíc bojovníkov z radov bojujúcich strán (vrátane vládnych síl). Rokovania medzi znepriatelenými stranami pokračovali aj v roku 2005. V januári 2005 boli prijaté legislatívne úpravy, ktoré do národnej armády postupne začlenili takmer všetky (s výnimkou jednej) ozbrojené Hutuské povstalecké skupiny. Bola prijatá nová ústava, realizované nové voľby a proces bol zavŕšený 15.04.2006, keď bol v celej krajine zrušený nočný zákaz vychádzania.



    https://en.wikipedia.org/wiki/Burundian_Civil_War
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/45283#547656Verze : 3
    MOD