QF 3.7-in Heavy Anti-aircraft Gun - ťažké protilietadlové delo, vyvinuté ako náhrada za protilietadlové delo 3in 20cwt, ktoré v 30-tych rokoch 20. storočia svojimi výkonmi už nestačili na boj s novými bombardérmi. Vo výzbroji britskej armády od roku 1937 do roku 1959.
Výrobca: Vickers-Armstrong
Nové delo bolo prijaté do výzbroje v roku 1937. Toto delo bolo schopné dostreliť s nábojom o hmotnosti 12,72 kg (28 lb) do výšky 9754 m (32000 stôp). Delo bolo vyrábané v mobilne a stacionárnej variante. Mobilná varianta bola umiestnená na dvojnápravovej štvorkolesovej lafete v tvare kríža, ktorá po rozvinutí v palebnom postavení stabilizovala delo. Na presun spravidla slúžil delostrelecký ťahač AEC Matador.
Počas druhej svetovej vojny bolo delo vybavené automatickým nabíjacím zariadením a automatickým programátorom zapaľovačov nábojov MFS No 11. Táto modernizácia nielen zväčšil kadenciu až na 20 výstrelov za minútu, ale zároveň eliminovala aj rozdiely v nastavovaní časov rozprasku nábojov vzniknutých pri manuálnom nastavovaní. Modernizácia zároveň umožnila automatické nastavovanie nadbehu na základe vypočítaných údajov, čo tiež zlepšilo presnosť streľby. Táto varianta dostala označenie Mark 3A.
Okrem Británie boli tieto delá vo výzbroji aj Nového Zélandu, Kanady, Nemecka (trofejné po porážke British Expeditionary Force s označením 9,4 cm Flak Vickers M39 (e) ).....
Základné takticko-technické údaje:
Kaliber: 3,7 palca (94 mm)
Dĺžka hlavne: 185 palcov (4,7 m)
Hmotnosť: 20541 liier (8392 kg)
Hmotnosť náboja: 28 libier (12,6 kg)
Kadencia: 20 rán/min
Úsťová rýchlosť: 792 m/s
Max. diaľkový dostrel: 18800 m
Max. šikmý dostrel: 12000 m
Efektívny výškový dostrel: 9000 m
Námer: -5° - 80°
Odmer: 360°
Dĺžka: 8687 mm
Šírka: 2438 mm
Výška: 2502 mm
Verzie:
Mark I - základná mobilná verzia
Mark II - stacionárna (aj mobilná) verzia, okrem británie vyrábaná aj v Kanade s označením Mark IIC.
Mark III - modernizovaná verzia s automatickým nabíjacím zariadením a časovačom (vyrábaná od roku 1943)
Mark IV - prototyp vybavený hlavňou z námorného dela QF 4.5 inch Mark V, neprijatý do výzbroje
Mark V - ďalší prototyp vyvíjaný súbežne s Mark IV, neprijatý do výzbroje
Mark VI- verzia vybavená námorným delom 5.25 in. vzhľadom k svojim rozmerom používaná len ako statický protilietadlový kanón. Vo výrobe od roku 1944, používaný do roku 1959
"Longhand" - posledná verzia s kadenciou až 60 výstrelov za minútu, vyvinutá až po skončení vojny.
Zdroj: http://riv.co.nz/rnza/hist/local/qf37aa.htm
http://www.panzerlexikon.de/guns/bgflak.htm
www.secondeguerre.net
http://en.wikipedia.org/wiki/QF_3.75_inch_AA
Výrobca: Vickers-Armstrong
Nové delo bolo prijaté do výzbroje v roku 1937. Toto delo bolo schopné dostreliť s nábojom o hmotnosti 12,72 kg (28 lb) do výšky 9754 m (32000 stôp). Delo bolo vyrábané v mobilne a stacionárnej variante. Mobilná varianta bola umiestnená na dvojnápravovej štvorkolesovej lafete v tvare kríža, ktorá po rozvinutí v palebnom postavení stabilizovala delo. Na presun spravidla slúžil delostrelecký ťahač AEC Matador.
Počas druhej svetovej vojny bolo delo vybavené automatickým nabíjacím zariadením a automatickým programátorom zapaľovačov nábojov MFS No 11. Táto modernizácia nielen zväčšil kadenciu až na 20 výstrelov za minútu, ale zároveň eliminovala aj rozdiely v nastavovaní časov rozprasku nábojov vzniknutých pri manuálnom nastavovaní. Modernizácia zároveň umožnila automatické nastavovanie nadbehu na základe vypočítaných údajov, čo tiež zlepšilo presnosť streľby. Táto varianta dostala označenie Mark 3A.
Okrem Británie boli tieto delá vo výzbroji aj Nového Zélandu, Kanady, Nemecka (trofejné po porážke British Expeditionary Force s označením 9,4 cm Flak Vickers M39 (e) ).....
Základné takticko-technické údaje:
Kaliber: 3,7 palca (94 mm)
Dĺžka hlavne: 185 palcov (4,7 m)
Hmotnosť: 20541 liier (8392 kg)
Hmotnosť náboja: 28 libier (12,6 kg)
Kadencia: 20 rán/min
Úsťová rýchlosť: 792 m/s
Max. diaľkový dostrel: 18800 m
Max. šikmý dostrel: 12000 m
Efektívny výškový dostrel: 9000 m
Námer: -5° - 80°
Odmer: 360°
Dĺžka: 8687 mm
Šírka: 2438 mm
Výška: 2502 mm
Verzie:
Mark I - základná mobilná verzia
Mark II - stacionárna (aj mobilná) verzia, okrem británie vyrábaná aj v Kanade s označením Mark IIC.
Mark III - modernizovaná verzia s automatickým nabíjacím zariadením a časovačom (vyrábaná od roku 1943)
Mark IV - prototyp vybavený hlavňou z námorného dela QF 4.5 inch Mark V, neprijatý do výzbroje
Mark V - ďalší prototyp vyvíjaný súbežne s Mark IV, neprijatý do výzbroje
Mark VI- verzia vybavená námorným delom 5.25 in. vzhľadom k svojim rozmerom používaná len ako statický protilietadlový kanón. Vo výrobe od roku 1944, používaný do roku 1959
"Longhand" - posledná verzia s kadenciou až 60 výstrelov za minútu, vyvinutá až po skončení vojny.
Zdroj: http://riv.co.nz/rnza/hist/local/qf37aa.htm
http://www.panzerlexikon.de/guns/bgflak.htm
www.secondeguerre.net
http://en.wikipedia.org/wiki/QF_3.75_inch_AA