Nemci a Slovensko - Vilém Prečan

Vilém Prečan: Nemci a Slovensko, Bratislava 1970


Vydavateľstvo:Bratislava, Epocha 1970


Zväzok Nemci a Slovensko z edície prameňov Slovenské národné povstanie sa provenienčne obmedzuje na dokumenty pochádzajúce z činnosti nacistických úradov, orgánov a inštitúcií a tématicky sa zameriava na aspekt Nemci a Slovensko.
Táto edícia zodpovedá na tieto okruhy otázok:
1. Ako sa v období pred povstaním a v jeho priebehu formovala nemecká politika voči Slovensku?
2. Aké základné prúdy a tendencie sa v tejto politike prejavovali?
3. Akú úlohu prisudzovali Slovensku nemecké orgány z hľadiska potrieb ďalšieho vedenia vojny?
4. Aké formy správania volili nemecké orgány pri presadzovaní týchto záujmov?
5. Kedy a ako sa zrodilo rozhodnutie obsadiť Slovensko vojensky?
6. Ako prebiehala prvá fáza okupácie na západnom a severozápadnom Slovensku?
7. Ako prebiehala protipovstalecká vojna?
8. Aké nové formy a spôsoby ovládania Slovenska priniesla postupná okupácia Slovenska, aké nové inštitúcie ustanovili Nemci na Slovensku?
9. Akým spôsobom Nemci reštaurovali otrasenú moc režimu slovenského
štátu a ako pacifikovali obsadené územie?
Publikované dokumenty však môžu slúžiť aj na skúmanie ďalších otázok. Prinášajú rozsiahlý materiál o silách ľudáckeho režimu v centre i dole, o tom ako ľudácky režim reagoval na povstanie a o trvalých zmenách, ktoré povstanie prinieslo do slovenskej spoločnosti.
Z časového hľadiska edícia obsahuje dokumenty ktoré vznikli od jesene 1943, až do januára 1945. V jeseni 1943 nemecká politika bilancovala výsledky svojej doterajšej politiky voči Slovensku a jednotlivé jej zložky uvažovali o tom ako ďalej čeliť znepokojujúcim javom
Bola to priama reakcia na nové momenty na slovenskej politickej scéne.Na aktivizáciu vládnej slovenskej politiky po páde Mussoliniho režimu a jej pokusy poistiť sa pre prípad nemeckej porážky a väčšmi sa samostatne uplatniť, ako aj na úsilie predstaviteľov slovenského hospodárstva zabrzdiť vynucovaný vzrast vývozu nehonorovaneho tovaru do ríše.
Podrobne zdokumentovaný je najmä časový úsek po 20. auguste. Prvé obdobie od konca roka 1943 do 20. augusta sa obmedzuje iba na dokumenty všeobecnejšieho charakteru a na celkové správy. Široko je zdokumentovaná najmä problematika odchodu generála Schliepera z funkcie nemeckého generála pri slovenskom MNO.
Tieto dokumenty sú cenným prameňom pre skúmanie rôznych druhov nacistickej politiky voči Slovensku. Aj pre obdobie, ktoré je ťažiskom edície t.j. od 20. augusta do polovice novembra bol spravený výber z množstva materiálu vzhľadom na rozsah edície.
Pozornosť bola venovaná najmä dokumentom , ktoré pochádzali z činnosti centrálnych nemeckých vojenských, čo politických orgánov a ktoré poskytujä svedectvá a údaje otázkam , ktoré sú vlastným predmetom tejto edície.
Pre obdobie od polovice novembra 1944 sa výber dokumentov opäť zužuje a to na otázky , ktoré stáli v popredí záujmu nemeckých orgánov a nemeckej politiky. Ide najmä o materiáli, v ktorých sa nemecké orgány usilujú rozobrať príčiny a hybné sily povstania a vyvodzovať závery pre ďalšiu politiku voči Slovensku.
Zborník je zostavený podľa chronologického princípu , podľa dátumu vzniku alebo vyhotoveniu dokumentu, ktorý je vždy uvedený na začiatku záhlavného popisu. Vzájomnú súvislosť medzi dokumentami uľahčujú odkazové poznámky. Orientáciu tiež uľahčuje menný a miestny register.
Výnimku v prísne chronologickom usporiadaní tvoria štyri súbory prameňov, ktoré sú zoradené na konci edície za dokumentom číslo 225. Ide vlastne o samostatné edície istého druhu prameňov, napr. dokumentácia k otázke odzbrojovacej akcie na východnom Slovensku.
Každý dokument je uvedený záhlávným popisom. V tomto popise je na prvom mieste dátum vzniku dokumentu. Za dátumom sa uvádza miesto vzniku dokumentu. Ďalej nasleduje údaj o pôvodcovi písomností a adresát , ak bol spis niekomu adresovaný a potom stručný obsah textu dokumentu.
V popise nie je bližšie špecifikované o aký druh dokumentu ide , ak to vyplýva z vlastného textu dokumentu. Za textom dokumentu je editorom urobený opis , ktorý informuje o tom, v ktorom archíve, alebo fonde je dotyčný dokument uložený.
Dôkladný prehľad o zachovaní archívnych prameňov, použitých pri tvorbe edície o ich archívnom uložení nie je možné poskytnúť.
Najväčšie množstvo nacistických dokumentov vlastnili USA. Množstvá dokumentov sa však vracajú do Nemecka , kde sú prístupné bádateľom. V Berlínskom dokumentačnom stredisku sa nachádzajú osobné spisy veľiteľov SS, materiály Hlavného rasového a osídľovacieho úradu SS, materiály Hlavnej kancelárie NSDAP, materiály ríšskeho ministerstva pre osvetu a písomnosti zahraničného úradu .
Z domáceho materiálu uloženého v českých a slovenských archívoch boli použité len niektoré fondy. Ide najmä o časť registratúr Karola Hermanna Franka, hlásenia o bojovej činnosti skupiny Schill a Frankova korešpondencia s Himmlerom.
Vo vojenskom historickom archíve v Prahe sú uložené rozsiahle fondy slovenských vojenských úradov, veliteľstiev a jednotiek za celé obdobie slovenského štátu. V Bratislave sa nachádza spracovaný fond ministerstva zahraničia slovenského štátu.
V úplnosti sa zachovala korešpondencia nemeckého generála pri slovenskom MNO. Neúplné sú spisy kancelárie ministerstva zahraničia týkajúce sa Slovenska. Vojnové denníky divízií , zborov a armád týkajúce sa nasadenia na Slovensku boli zväčša zničené. Výnimkou je vojnový denník 24. tankového zboru a 11. armádneho zboru, ktoré boli poverené akciou proti východoslovenským divíziám.
Veľký význam majú tiež záznamy viedenskej centrály bezbečnostnej služby a úradu SD na Slovenku. Najväčšiu časť tvoria správy, hlásenia , elaboráty , týkajúce sa všetkých oblastí slovenského života od štátnych orgánov až po jednotlivé cirkvi.
Edícia dokumentov Slovenské národné povstanie je významným materiálom pri štúdiu problémov súvisiacich so Slovenským národným povstaním a je schopná poslúžiť širokému okruhu bádateľov , pre ktorých by sa mnohé zahraničné pramene individuálnou cestou len ťažko dali zadovážiť.