Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (POHG)
Po vypuknutí Slovenského národného povstania na povstaleckých územiach sa pretvorila HG rozkazom MNO z 21.septembra 1944 na POHG. Príslušníci pohotovostných oddielov boli uniformovaní, ozbrojení a sústreďovaní boli na jednom mieste. Mali na starosť udržiavať poriadok a bezpečnosť v celom okrese a jednotlivých obciach. Aj keď mali na starosti aj boj proti partizánom, občas sa stávalo, že práve partizánom pomáhali a chránili ich.
V týchto jednotkách boli organizovaní ako gardisti tak aj nečlenovia HG, ktorí boli povolaní vojenským rozkazom. V rokoch 1944 – 1945 dosiahli maximálne počty 38 POHG, 6 poľných rôt a 3 poľné prápory. Spolu to bolo vyše 5000 mužov. Veliteľský zbor tvorili gardisti a záložní dôstojníci.
V POHG sa sústreďovali najradikálnejšie sily v rámci HG. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne sa dohodli na užšej spolupráci s nemeckými bezpečnostnými jednotkami. POHG vykonávali spolu s nemeckými jednotkami vraždenie (4000 ľudí) a spolupracovali aj na deportáciách do koncentračných táborov (30.000 ľudí). Známe sú popravy vykonané POHG v Nemeckej, ktoré vykonala 150-členná rota POHG z Považskej Bystrice.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša: ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora
Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:
KORČEK, Ján: Gardisti. In: Nedeľná Pravda, roč. 1, 1992, č. 8, s. 6.
VRBA, Jozef: Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi. Bratislava : Konfederácia politických väzňov, 1999, s. 53-54.
ŠMIHULA, Vladislav: Hlinkova garda – zločinný nástroj slovenského štátu. In: Bojovník, r. 35, 1990, č. 16, s. 9.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania na povstaleckých územiach sa pretvorila HG rozkazom MNO z 21.septembra 1944 na POHG. Príslušníci pohotovostných oddielov boli uniformovaní, ozbrojení a sústreďovaní boli na jednom mieste. Mali na starosť udržiavať poriadok a bezpečnosť v celom okrese a jednotlivých obciach. Aj keď mali na starosti aj boj proti partizánom, občas sa stávalo, že práve partizánom pomáhali a chránili ich.
V týchto jednotkách boli organizovaní ako gardisti tak aj nečlenovia HG, ktorí boli povolaní vojenským rozkazom. V rokoch 1944 – 1945 dosiahli maximálne počty 38 POHG, 6 poľných rôt a 3 poľné prápory. Spolu to bolo vyše 5000 mužov. Veliteľský zbor tvorili gardisti a záložní dôstojníci.
V POHG sa sústreďovali najradikálnejšie sily v rámci HG. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne sa dohodli na užšej spolupráci s nemeckými bezpečnostnými jednotkami. POHG vykonávali spolu s nemeckými jednotkami vraždenie (4000 ľudí) a spolupracovali aj na deportáciách do koncentračných táborov (30.000 ľudí). Známe sú popravy vykonané POHG v Nemeckej, ktoré vykonala 150-členná rota POHG z Považskej Bystrice.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša: ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora
Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:
KORČEK, Ján: Gardisti. In: Nedeľná Pravda, roč. 1, 1992, č. 8, s. 6.
VRBA, Jozef: Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi. Bratislava : Konfederácia politických väzňov, 1999, s. 53-54.
ŠMIHULA, Vladislav: Hlinkova garda – zločinný nástroj slovenského štátu. In: Bojovník, r. 35, 1990, č. 16, s. 9.
