Zenon

Zeno

Zenon (Zeno)


Zena do Konštantínopolu v roku 466 povolal cisár Leon I. Zenon bol náčelníkom kmeňa Izaurov, ktorých Leon povolal do Konštantínopola, ako svoju osobnú gardu. Leon sa týmto chcel vymaniť spod vplyvu germánskeho veliteľa armády Aspara. O jeho živote do tohto okamihu nevieme takmer nič. Pôvodne sa volal Tarakoddisa (Tarasakodissa). Narodil sa v dedine Rusumblada, ktorá pravdepodobne mala meno podľa jeho otca. Jeho matka bola Lallis,. Oženil sa s dcérou cisára Leona I., Ariadne. Mal s ňou dvoch synov Leona II. a Zenona, ten však zomrel počas otcovej vlády.
Po zavraždení Aspara v roku 471 získali Izaurovia moc nad ríšou do svojich rúk. Keď v roku 474 zomrel Leon I., na cisársky trón zasadol jeho vnuk a Zenov syn Leon II. Ten 9. Februára 474 vyhlásil svojho otca Zena za spolucisára. A keď krátko nato zomrel, stal sa Zenon jediným cisárom. Stalo sa tak 17. Novembra 474.
Krátko po nástupe na cisársky trón, v januári 475 vypuklo v Konštantínopole ľudové povstanie proti Zenovi. Zenon bol nútený opustiť Konštantínopol a za cisára bol zvolený brat cisárovnej Veriny, Basiliskos. No vládol veľmi nešťastne a popudil si proti sebe takmer každého. Preto o rok neskôr sa s podporou armády Zenon opäť zasadol na cisársky trón. Práve v tom čase, keď sa zo Zena po druhý krát stal cisár, bol na západe zosadený posledný cisár Romulus Augustus. Odoaker, ktorého si Germáni v Itálii, zvolili za svojho kráľa, požiadal Zena, aby mu udelil titul partikia. Ďalej ho požiadal ho, aby mohol spravovať Itáliu v Zenovom mene. To však Zenon odmietol.
Po opätovnom nástupe na trón sa musel Zenon vysporiadať s najväčším podporovateľom Basiliska. Bol ním ostrogótsky náčelník Theodorich Strabon. Použil proti nemu, to čo Byzantínci ovládali najlepšie, a to diplomaciu. Zenovi sa podarilo proti Strabonovi poštvať ďalšieho náčelníka Ostrogótov sídliacich v Panónii, Theodoricha z kmeňa Amalov. Obdobie medzi rokmi 475 až 481 bol vyplnení neustálymi bojmi medzi Ostrogótmi a Byzantíncami. Až keď v roku 481 zomrel Strabon, dosiahol Zenon vyrovnanie medzi s Gótmi a udelil Theodorichovi Amalovi titul patrikios.
V roku 484 sa Leontios, s podporou izaurského náčelníka Ilosa, vyhlásil za cisára a usadil sa v Antiochii a ovládal východnú časť ríše. Zenovi sa až v roku 488 podarilo Leontia poraziť a stať sa jediným vládcom nad ríšou. V tom istom roku sa Zenovi podarilo zbaviť sa aj gótskej hrozby. Presvedčil Theodoricha, aby odtiahol do Itálie. V Zenovom mene mal poraziť Odoakra a prevziať vládu na Itáliou. Keď Góti odtiahli, mohol sa Zenon pustiť do riešenia vnútorných problémov.
V roku 482 Zenon vydal cisársky edikt zvaný Henotikon. Tento edikt bol akýmsi kompromisom medzi cirkevnými predstaviteľmi ortodoxie a monofysitizmu. Zdalo sa, že dôjde k zmiereniu oboch strán. Hlavne po tom, čo s ediktom súhlasil aj konštantínopolský patriarcha Akakios. Lenže do sporu sa zamiešal rímsky pápež Felix III, ktorý nesúhlasil s ediktom. Vyobcoval Akakia z cirkvi. No na oplátku tak urobil aj Akakios (Akakiova schizma). Takto po prvý krát vznikla vážna roztržka medzi Rímom a Konštantínopolom. Po týchto udalostiach Zenov edikt odmietli aj predstavitelia monofysitizmu.
Zenon zomrel 9 apríla 491.
Kolektív autorov: Dějiny Byzancie, vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd - Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.roman-emperors.org

Zenon - Tento solidus nechal razit Odoaker jménem Zenona. Odoaker vládl Itálii pod formálním patronátem východního císaře.
Classical Numismatic Group, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=347699

Tento solidus nechal razit Odoaker jménem Zenona. Odoaker vládl Itálii pod formálním patronátem východního císaře.
Classical Numismatic Group, CC BY-SA 3.0, commons.wikimedia.org

Zenon - Semissis císaře Zenona. Konstantinopolská mincovna. Ražba 477-491 n. l.
Classical Numismatic Group, CC BY-SA 2.5, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=112949998

Semissis císaře Zenona. Konstantinopolská mincovna. Ražba 477-491 n. l.
Classical Numismatic Group, CC BY-SA 2.5, commons.wikimedia.org

Zenon - Evropa a Středomoří při pádu Západořímské říše v roce 476
Guriezous - Putzger Historischer Weltatlas, Cornelsen, Berlin 1992 ISBN 3-464-00176-8, pp. 34-35, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=47800670

Evropa a Středomoří při pádu Západořímské říše v roce 476
Guriezous - Putzger Historischer Weltatlas, Cornelsen, Berlin 1992 ISBN 3-464-00176-8, pp. 34-35, CC BY-SA 4.0, commons.wikimedia.org

URL : https://www.valka.cz/Zenon-t50961#195007 Verze : 1
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více