Anastasios

Anastasios – byzanský cisár


( vládol v rokoch 491- 518 )


Anastasios sa narodil okolo roku 430 v meste Dyrrachium (dnes Durazzo, Albánsko). Za vlády cisára Zena bol len nízkym úradníkom na cisárskom dvore. Od roku 488 zastával post biskupa Antiochie.
Po smrti cisára Zena, ľudové masy žiadali, aby sa novým cisárom stal Riman, ortodoxného vyznania. Aj preto Senát, za nového cisára, zvolil staršieho úradníka Anastasia. Aby sa potvrdili jeho nároky na cisársky trón, za svojho manžela ho prijala dcéra cisára Leona I. a zároveň vdova po cisárovi Zenovi, Ariadne. Anastasios zasadol na cisársky trón 11. Apríla 491.
Po nástupe na trón sa musel vysporiadať s izaurskými vojenskými oddielmi. Práve túto skutočnosť sa snažil využiť brat cisárovnej Ariadne, Longinus. Dúfal že, práve s podporou Izaurov, sa mu podarí získať cisársky trón. Anastasiovi sa podarilo tento pokus o uzurpáciu zlikvidovať hneď v počiatku. No Izaurov definitívne porazil až v roku 498. Izaurovia síce zostali elitnými jednotkami v byzanskom vojsku, ale stratili akúkoľvek politickú moc.
Koncom 5. Storočia začínajú na územie ríše prenikať prvé skupiny Bulharov ( kočovný národ tureckého pôvodu). No oveľa väčším vojenským problémom pre Byzanciu bola Perzská ríša. V roku 502 vypukla medzi oboma ríšami ďalšia vojna. Skončila sa v roku 506.
Anastasius dal vybudovať oproti perzskému mestu Nisibis, novú pohraničnú pevnosť Daras. Daras sa stal na dlhé desaťročia hlavným oporným bodom vo všetkých vojenských akciách proti Perzii. V Trácii dal Anastasius zasa vybudovať tzv. Dlhý múr, ktorý bol vonkajším opevnením Konštantínopolu.
Anastasiovi sa podarilo zreformovať daňový systém Byzancie. Poľnohospodárska daň tzv. annona sa začala vyberať v peňažnej forme, v naturáliách sa vyberala len vo výnimočných prípadoch. Anastasius zaviedol novú medenú mincu a tá sa stala tak dostupná, že aj ten najchudobnejší roľník sa k nej mohol dostať. Anastasius v roku 498 zrušil daň chrysargyron , ktorá najviac zaťažovala mestské obyvateľstvo.
V 5. storočí sa politickú scénu začínajú dostávať „športové kluby z hippodromu“ . Hippodrom bol totiž okrem centrom zábavy aj akousi politickou inštitúciou. Cisár v ňom širokým masám oznamoval nové zákony a rozhodnutia. Podobne na Hippodrome cisár prímal svojich poddaných a počúval ich pripomienky. Návštevníci Hippodrómu sa začali organizovať do akýchsi „fanklubov“ pretekárov a na svoje označenie začali používať rôzne farby. A práve z týchto „fanklubov“ vznikli „politické organizácie“. Pôvodne boli štyri, no časom sa presadili dve skupiny tzv. Modrí (venetoi) a Zelení (prasinoi). Modrí zastupovali záujmy vlastníkov pôdy a Zelení zastupovali obchodníkov a remeselníkov. Novodobá historiografia však už neprikladá taký veľký význam týmto skupinám. Aj keď je nesporné, že hlavne v čase masových nepokojov mali tieto skupiny istú politickú silu.
Anastasios bol prívržencom monofyzitizmu, čo ortodoxnému obyvateľstvu Konštantínopolu nebolo veľmi po vôli. V rokoch 513 až 517 sa vojenský veliteľ Trácie Vitalianus, v mene ortodoxie pokúsil tri krát vojensky zvrhnúť Anastasia a prehlásiť sa za cisára. No Anastasius jeho útoky vždy odrazil.
Anastasios zomrel 10. júla 518.



Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org
URL : https://www.valka.cz/Anastasios-t52545#197415 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více