Bitka o Ardeny

zima 1944- jar 1945

Diskuse

Bitka o Ardeny


Situácia na fronte pred bitkou



Koncom leta 1944 sa nacistické vojenské sily ocitli pred dvojitým tlakom. Britské a americké armády sa približovali k Tretej ríši zo západu a silná Červená armáda čiže ZSSR z východu. V spojeneckom tábore začali oslavovať úspech a verili, že vojna skončí do konca roka a na Vianoce budú všetci doma. No takéto zmýšľanie sa ukázalo, ako veľmi nepravdivé a to, čo Wermacht rozpútal v zime 1944 v Ardenskom pohorí, zaskočilo každého.


Hitler nebol ochotný zostať v defenzíve a ustúpiť spojeneckej prevahe. Ťažké boje na troch frontoch značne vyčerpávali zdroje Tretej ríše a Hitlerovi brali šancu na úplné vojenské víťazstvo. Veril však, že víťazstvom aspoň v jednej veľkej bitke môže získať pre Nemecko politickú výhodu. Pokúsiť sa vyhrať na východnom fronte by bolo šialenstvom, pretože Červená armáda bola prisilná. Na južnom fronte sa takisto nerysovalo nič dobré, pretože v tomto priestore mali Nemci málo divízií a navyše tu bol nedostatok operačného priestoru. Príležitosť sa naskytla na západnom fronte, kde anglo- americké sily zápasili s ťažkosťami spôsobenými veľmi dlhými zásobovacími trasami až z Francúzska. V tejto fáze vojny Spojenci nemohli používať prístavy na pobreží kanála La Manche. Dôvody treba hľadať trocha v minulosti ešte pri vylodení v Normandii. Keďže Wermacht pri vylodení Spojencov v Normandii mal k dispozícii iba "statické" pešie divízie, ktorých schopnosť presunu bola minimálna, ak nie vôbec žiadna. Hitler preto vydal rozkaz, ktorým takýmto divíziám nariadil opevniť sa v prístavoch kanála La Manche a bojovať do posledného muža, s tým, že doky jednotlivých prístavov by nemecké vojská zničili. Tak sa do rúk Spojencov dostali iba prístavy ako Cherbourg, Le Havre, Dieppe a neskôr Calais, Boulogne-sur-Mer.


S rýchlym postupom Spojencov do Belgicka a Holandska sa zásobovacie trasy neúnosne predĺžili a Spojenci začali mávať problémy. Tieto problémy vystihuje aj denná spotreba pohonných hmôt pre zásobovacie konvoje. Tieto konvoje denne spotrebovali 1,5 milióna litrov benzínu alebo nafty a to ešte bolo potrebné zásobovať front.


Tieto problémy malo vyriešiť dobytie prístavu Antverpy. Vďaka belgickému hnutiu odporu boli doky prístavu dobyté nezničené a Spojenci mohli naplno rozbehnúť zásobovanie.


Toto všetko si Hitler uvedomoval a dňa 16. septembra pri sledovaní situácie zo západného frontu dostal nápad. Poklepol prstom na mape a vyhlásil: "Prejdem do ofenzívy... cez Ardeny a cieľom budú Antverpy. Prekvapujúci útok z tejto hornatej, zalesnenej krajiny na východe Belgicka priniesol úspech v roku 1940, možno to vyjde znovu.


Tento úsek, ktorý bol zároveň deliacou čiarou postupu britskej a americkej armády, sa dal ľahko udržať a rýchle napredovanie v štýle bleskovej vojny cez Belgicko s cieľom znovu dobyť Antverpy, by prerušilo i tak neveľmi fungujúce zásobovacie trasy a odrezalo by Montgomeryho 21. skupinu armád v Belgicku a južnom Holandsku. Ak by sa tento smelý plán, pomenovaný Wacht am Rhein ( Stráž na Rýne ), podarilo uskutočniť, mohlo byť zničených viac než 20 nepriateľských divízií a mohlo by sa aj rokovať o separátnom mieri. Potom sa Hitler chcel vrhnúť so všetkými silami na ZSSR a to možno aj s podporou bývalých nepriateľov- USA a Veľkej Británie.


Na druhej strane je potrebné poznamenať, že Hitler ktorý vyše mesiaca so skupinkou verných generálov ako Keitel a Jodl pracoval v tajnosti na tomto pláne, žil v imaginárnom svete a absolútne mu chýbala vedomosť o stave a schopnostiach nemeckých vojsk. Keď sa poľný maršál Gerd von Rundstedt, ktorý bol znova vymenovaný za hlavného veliteľa nemeckých vojsk na západe, spolu s ďalšími vysokými dôstojníkmi ako bol poľný maršál Walter Model, oboznámil s detailami plánu Wacht am Rhein, boli zhrození. Wermacht jednoducho nemal zdroje ani silu na operáciu podobného zozsahu.




Prípravy na ofenzívu


Hoci roku 1944 nemecký priemysel produkoval rekordné množstvo zbraní a munície, neprekonal produkciu spojencov. Počet tankov, ktoré mali k dispozícii na operáciu, 1150 pre útočnú a 450 pre druhú vlnu útoku, bol oveľa menší ako v roku 1940, keď Nemci dobyli Francúzsko. Môžeme povedať, že tento strategicky perfektný plán bol od samého začiatku odsúdený na neúspech. Hitler počítal najme s tým, že vďaka hustej hmle, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou Ardenského pohoria, Spojenci nebudú môcť použiť letectvo. Toto Hitlerovo tvrdenie bolo správne, no neskôr v druhej fáze ofenzívy sa obloha vyjasnila a spojenecké letectvo zasiahlo výrazne do boja, ba môžeme povedať, že malo obrovský podiel na zastavení ofenzívy. Veľkým problémom bola pre Nemcov aj dĺžka dňa. Slnko vychádzalo približne o siedmej hodine ráno a zapadalo približne o pol piatej večer. Keď si to spočítame, tak Nemci mali na presun svojich tankových kolón denne iba deväť a pol hodiny, a to v zasneženom teréne, plnom blata, ľadu a snehu vo výške aj 1,5m. No najväčším problémom bol nedostatok pohonných hmôt. Velitelia sa sťažovali, že ak by ich divízie mali uskutočniť manéver veľkého rozsahu, chýbali by im pohonné hmoty.


No na tieto sťažnosti OKW vôbec nereagovalo a vo veľkom sa začali prípravy na ofenzívu. V priestore Ardén sa "rozložila" skupina armád B, ktorej v tom čase velil poľný maršál Walter Model. Táto skupina armád mala viesť útok. Tento schopný generál sa už od začiatku snažil o "prestavbu" plánu Wacht am Rhein a vypracoval návrh ofenzívy, ktorá by zlikvidovala výbežok fronty v priestore Cách. No toto riešenie Hitler a OKW kategoricky odmietli. Pod skupinu armád B spadali tri armády, a to: 7. armáda, 5. tanková armáda a, novovytvorená a v tej dobe najsilnejšia nemecká armáda, 6. tanková armáda SS. S týmito jednotkami mal Model uskutočniť prielom frontu. Začalo sa masívne preskupovanie nemeckých vojsk a postupne sa preložil aj termín začiatku ofenzívy z 25. novembra na 10. decembra a následne až na 16. decembra. To preto, aby mali vojská viac času na preskupenie. Hitler dokonca presunul svoj hlavný stan z Wolfschanze vo Východnom Prusku do sídla Adlerhorst v pohorí Taunus pri Bad Neuheime pri Rýne, aby mohol lepšie riadiť priebeh celej operácie.



Plán útoku


Úlohou preraziť front bola poverená novo sformovaná 6. tanková armáda SS pod velením generálplukovníka zbraní SS Josepha "Seppa" Dietricha. Čakal ju asi najťažší manéver zo všetkých armád. Mala však vo svojich radoch 5 peších divízii a 4 elitné tankové divízie SS: 1. tanková divízia SS LSAH, 2. tanková divízia SS Das Reich, 9. tanková divízia SS Hohenstauffen a 12. tanková divízia SS Hitlerjugend. V radoch tejto armády pôsobil aj špeciálny oddiel veliteľa Joachima Peippera a Otta Skorzeneho. Táto armáda sa mala zmocniť Monschau a Elsenbornu a cez Malmedy a Stavelot dôjsť až k rieke Máse pri Huy a potom pokračovať na Brusel a Antverpy.


V strede bola umiestnená 5. tanková armáda, ktorej velil veľmi schopný generál tankového vojska Hasso Freiherr von Manteuffel. Táto armáda mala 4 tankové divízie, 2 pešie divízie, 2 paradesantné divízie a jednu divíziu pancierových granátnikov. Táto armáda mala prevziať kontrolu nad cestnými uzlami v Saint- Vithe a v Bastogni, ktoré boli veľmi potrebné pre zásobovanie. Neskôr mala prekročiť Másu v priestore medzi Dinantom a Namurom. Zároveň mala kryť ľavý bok Dietrichovej armáde.


Na juhu mala 7. armáda generála tankového vojska Ericha von Brandenbergera za úlohu iba chrániť celý ľavý bok celej operácie severne od Luxemburgu a Arlonu. Mala iba 5 peších divízii. Hitler veril, že zlá viditeľnosť prinúti spojenecké letectvo zostať na zemi, a tak predpokladal, že tanky dosiahnu rieku Másu za dva dni. Odtiaľ mal Dietrich podniknúť prielom k Antverpám a von Manteuffel pokračovať na Brusel. Na vyvolanie zmätku v radoch spojencov v prvých dňoch operácie Hitler vyslal za nepriateľskú líniu špeciálnu skupinu po anglicky hovoriacich vojakov SS, oblečených do amerických uniforiem a s americkými zbraňami. Za líniou mali spôsobovať chaos- meniť smerovky na cestách, posielať vojakov i celé jednotky nesprávnym smerom a podobne. Skupine velil odvážny plukovník SS Otto Skorzeny, ktorý sa preslávil oslobodením Mussoliniho z väzenia v horách. Všetko pred jednou z najväčších bitiek druhej svetovej vojny bolo pripravené. Hitler ešte tesne pred útokom zmenil názov operácie na Herbstnebel ( Jesenná hmla ).



Útok


Americké vojenské sily a hlavné veliteľstvo odmietali výstražné správy o pripravovanej nemeckej ofenzíve. Američania predpokladali, že sa Nemci pripravujú iba na lokálny útok. A tak nečudo, že ráno 16. decembra 1944 o 5.35 hod. nad tmavými a hmlistými Ardenami začala silná nemecká delostrelecká paľba z vyše 2000 rozličných hlavní ako predzvesť mohutného útoku pechoty a tankov. Proti 23 nemeckým divíziám, ktoré sa v prvých dňoch zapojili do útoku stáli iba štyri americké divízie: 28. a 4. divízia si liečili rany z predchádzajúcich bojoch na "pokojnom" úseku fronty ako konštatovalo hlavné velenie Spojencov, 9. obrnená a 106. divízia ešte nikdy neboli nasadené do boja. To svedčí o tom, že Spojenci neboli na útok absolútne pripravení. Na rieke Máse bol vysadený plukovník August von der Heydte so svojimi mužmi, ktorí mali obsadiť veľké mosty na Máse a udržať ich do príchodu tankových vojsk. No po zoskoku, ktorý dopadol katastrofálne, von der Heydte zhromaždil iba 300 mužov a po niekoľkých dňoch sa musel vzdať. Napriek Hitlerovým očakávaniam Skorzeného muži prezlečení za amerických vojakov nespôsobili za nepriateľskými líniami priveľa zmätku a mnohí skončili pred popravnými čatami. Postupujúcim nemeckým jednotkám oveľa viac pomohlo dlhotrvajúce nepriaznivé počasie, ktoré ich chránili pred leteckými útokmi. Vedno s pomalou reakciou amerických pozemných síl poskytlo Nemcom veľkú výhodu.


Nastali hrozivé prieniky do amerických línií až do hĺbky 80 kilometrov. 5. tanková armáda vyrazila vpred ako šíp a s novými tankami P VI Tiger II vytvorila obrovské prielomy a zajala približne 20 000 vojakov. Američania sa zmohli iba na letecký výsadok 101. výsadkovej divízie v meste Bastogne, ktorá tvorila dôležitú cestnú križovatku. Nemci Bastogne obkľúčili 20. decembra, no von Manteuffel sa ponáhľal k Máse a obliehanie Bastogne nechal na pechotu. Tá však Bastogne nikdy nedobyla a neskôr sa ukázalo, že práve boj 101. výsadkovej divízie o mesto Bastogne narobilo Nemcom kopec problémov. Von
Manteuffel sa rútil k Máse, až sa 25. decembra zastavil pri mestečku Celles iba desať km od Másy. Toto zastavenie tankového predvoja spôsobil nedostatok pohonných hmôt.


Na severe 6. tankovú armádu SS postihli väčšie problémy. Mala akútny nedostatok zásob, hlavne pohonných hmôt, no hlavne sa jej nepodarilo dobyť v prvej fáze útoku mesto St. Vith, ktoré malo padnúť už v prvý deň operácie, aby sa zabezpečilo zásobovanie. Navyše rástol odpor americkej 1. armády. Hitler čakal od tankových jednotiek SS viac. 19. decembra boli ešte dosť ďaleko vzdialené od miesta, ktorý mali dosiahnuť 17. decembra- od rieky Másy. Najviac sa darilo 1. tankovej divízii SS LSSAH, ktorej v tom čase velil Brigadeführer Wilhelm Moncke. Práve táto divízia dosiahla najväčší úspech zo všetkých jednotiek SS zapojených do operácie. Konkrétne Kempgruppe Peiper takmer získala hlavné palivové depo Spojencov. Peiper sa zastavil iba 2 km od tohto depa a to kvôli silnej nepriateľskej obrane. Ak sa ho zmocnil, Nemcom by zrazu pribudli 3 milióny litrov pohonných hmôt.


V tejto fáze bitky von Rundstedt a Model Hitlerovi navrhovali, aby premiestnil časť 6. tankovej armády SS na juh, konkrétne divízie LSSAH, Das Reich, a aby tak posilnil úspešný von Manteuffelov postup, ktorý sa rútil k Máse. No Hitler nepresunul ani jednu jednotku a Diettrichovi prikázal, aby obnovil ofenzívu. Tu sa ukázalo, že Joseph "Sepp" Diettrich nezvládal velenie na úrovni armády a jeho armáda sa dostala do veľkých manévrovacích problémov. V prvom rade treba podotknúť, že "vďaka" tomu, že Nemci nedobyli St. Vith v prvom dni operácie, armáda mala obrovské problémy s nedostatkom pohonných hmôt a nebola prakticky schopná uskutočniť manéver rozsahu, aký požadoval Hitler. Je otázne prečo Diettrich do operácie hneď od začiatku nezapojil divíziu Hohenstaufen. Do boja zasiahla až 20. decembra a trvalo jej 3 dni, kým sa po zľadovatelých a preplnených lesných cestách dostala na front.


V druhom rade treba podotknúť, že s divíziami ako boli LSSAH, Das Reich, Hitlerjugend, Hohestaufen mal Diettrich obrovskú šancu na úspech. Veď tieto divízie mali takmer o 3000 mužov viac ako klasické tankové divízie pozemnej armády a mali navyše o 40 tankov viac. Je otázne prečo Hitler za veliteľa 6. tankovej armády SS vybral práve Dietricha a nie Paula Haussera, ktorý žal na východnom fronte veľké úspechy a čo sa týka taktického a strategického myslenia, ktoré Diettrichovi chýbalo, bol vyspelejší. Zrejme išlo aj o ťah propagandy. Joseph Diettrich akoby ani nemal záujem o operáciu, veď celú bitku presedel za stolom s pohárom koňaku v ruke a činnosť jeho armády riadil náčelník štábu.


Nemci nakoniec St. Vith dobyli, ale bolo to bezcenné víťazstvo, pretože už v tom čase mali Američania v Ardenách 200 000 mužov a 20. decembra v hlavnom stane Spojencov už horúčkovito prebiehali prípravy na protiofenzívu. Eisenhower sa rozhodol presunúť 3. americkú armádu, ktorej velil ambiciózny americký generál George Patton na sever proti ľavému boku nemeckého prielomu. Tento ťažký logistický manéver o 240 km Američania zvládli na výbornú. A to aj vďaka nečinnosti nemeckej 7. armády, ktorá mala chrániť celé južné krídlo. Táto armáda sa však po zreorganizovaní nikdy nedostala do stavu aký mala v Normandii v júni 1944. Navyše nemala tankové divízie a preto bola prakticky odpísaná uskutočniť nejaký manéver. To sa muselo odzrkadliť aj na fronte.


20. decembra Eisenhower nasadil do boja všetky zálohy, ktoré mal k dispozícii, proti čelu 18 nepriateľských divízii. Zo severu mal na Prielom zaútočiť poľný maršál Montgomery. Takto mali dve armády stlačiť výbežok frontu v tvare písmena V. 21. decembra von Rundstedt pri sledovaní máp pochopil, že ofenzíva je už stratená. Šiel za Hitlerom a žiadal ho o povolenie na ústup. No Hitler ústup nedovolil, ba naopak, ešte rozkázal nasadiť posledné zálohy do útoku. Preto ešte v krutej zime ( teplota počas dňa bola priemerne od -10°C do miestami až -20°C a niektorým vojakom to pripomínalo východný front ) ešte pár týždňov pokračovali úporné boje tejto chaotickej bitky, na ktorej sa v konečnom štádiu zúčastnilo 1 000 000 vojakov.


Klinec do rakvy Nemcom zabilo počasie. 26.decembra sa nádherne vyčasilo a okamžite vyštartovali spojenecké lietadlá. Najprv sa zamerali na podporu 101. výsadkovej divízie, ktorá ešte stále húževnato bránila Bastogne a viazala nemalé množstvo nemeckých síl. Neskôr sa letectvo zapojilo aj do bojovej činnosti a začalo bombardovať tankové kolóny Nemcov. Preriedené Luftwaffe nemohlo zabrániť "sprche" bômb, ktoré dopadali do Ardenských údolí. Nepomohli ani nové, prúdovými motormi poháňané stíhačky Messerschmitt 262. Aj keď zaimponovali, bolo ich primálo, aby niečo významné v tejto bitke dosiahli.


Na Štedrý deň večer roku 1944 mali Spojenci v tomto priestore už 35 divízií a ich početná prevaha sa začala prejavovať v sérii ostrých protiútokov. Keď 26. decembra predvoj 5. tankovej armády dosiahol takmer rieku Másu, von Manteuffel videl, že je zle, pretože 7. armáda pomaly prestávala existovať a tak odklonil niektoré svoje jednotky na juh, kde hrozilo odrezanie jeho armády. Zrejme až drtivá porážka 5. tankovej armády na prvý vianočný sviatok a prelomenie obruče okolo Bastogne, pri ktorom Nemci prišli o 220 tankov, Hitlera prinútili, aby pochopil, že jeho grandiózny plán bleskového úderu smerom na Antverpy bol len o čosi viac než zbožným želaním. Cez čoraz silnejšie spojenecké línie sa nedalo preraziť. 27. decembra s ústupom súhlasil, no ešte vždy bol presvedčený, že operácia Herbstnebel bola hodná svojich obetí. Naozaj?



Pád


V polovici januára 1945 sa frontová línia ustálila v Ardenách na tých miestach, kde sa operácia začala. V jednej z najťažších bitiek druhej svetovej vojny stratili Nemci 150 000 vojakov, Američania 90 000 a Briti, ktorí sa na operácii prakticky nezúčastnili hlásili 1 400 strát na životoch. Obe strany utrpeli obrovské straty zbraní, tankov a iného materiálu. Spojenci mohlo straty poľahky doplniť, ale Nemci nie. Wermacht prišiel takmer o 900 tankov, 500 lietadiel a 5000 rôznych vozidiel a navyše si vyčerpal posledné schopné zásoby pohonných hmôt. Na mieste je otázka, či by sa tento materiál dal využiť lepšie pri obrane Ríše. Jedno je isté. Hitler sa nemohol len tak pozerať na mapy západného frontu a nič nerobiť. Čakať na Siegfriedovej línii by bolo márne, pretože tá ako obranný celok bola v dezolátnom stave. A čo masívna prírodná hranica na rieke Rýn? Môj osobný názor je taký, že Spojenci by cez Rýn prešli skôr, či neskôr. Vedie ma k tomuto záveru to, že Hitler by jednotky, ktoré boli určené na túto operáciu, presunul na východný front, čo sa aj neskôr uskutočnilo. 6. tanková armáda SS bola presunutá do Maďarska, kde sa zúčastnila operácie Jarné prebudenie- oslobodenie Budapešti spojené s prelomením sovietskeho frontu.


Myslím si, že operácia Herbstnebel mala veľký význam, pretože bola poslednou operáciou takéhoto rozsahu a pokusom Hitlera prevziať íniciatívu do svojich rúk a taktiež prejavom obrovskej taktickej sily Wermachtu, keď zo situácie v akej sa nachádzal na jeseň roku 1944, dokázal takmer vyhrať vojnu na západnom frontu. Vďačil tomu za svoje bohaté skúsenosti z bojov, morálnej sily vojakov, technickej dokonalosti, no najmä vojenskej stratégii- zaútočiť na mieste, kde sa útok vôbec neočakáva, v kopcovitom teréne, počas zimného obdobia a s najväčšou silou. Tieto faktory sa v tej dobe priečili s vojenskou stratégiou a taktikou všetkých krajín zúčastnených v bojoch počas druhej svetovej vojny. Wermacht bol v tomto smere dokonalý a vždy bol krok vpred pred nepriateľmi, no nie je možné viesť 7 ročnú vojnu proti krajinám ako USA, Veľká Británia a ZSSR. Je to prakticky nemožné.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199855 Verze : 0
1.Výber jednotiek pre ofenzívu
Po všetkých preskúmaniach a oboznámeniach sa s terénom a počasím, dostupnými silami a prostriedkami na ofenzívu, Hitler dal rozkaz OKW, aby naplno začalo pripravovať ofenzívu. Hitler taktiež chcel, aby útok viedli tankové divízie SS, ktoré mu boli fanaticky oddané. To kvôli tomu, keby sa vyskytol nejaký problém, Waffen- SS by nemali žiadny problém uskutočniť Hitlerov rozkaz. Úsek frontu, kde sa mala odohrať Ardenská ofenzíva patril Skupine armád B, ktorej velil poľný maršál Walter Model. Skupina armád B otrasená ešte stále bojmi z Normandie, zaberala takmer 200 km dlhú frontu od Aachenu až po Lotrinsko. Poľný maršál Model nebol Hitlerovým grandióznym plánom vôbec nadšený a vypracoval tzv. „malé riešenie“. Táto operácia by zlikvidovala americký výbežok frontu v Cáchach. Toto však Hitler kategoricky odmietol, aj napriek varovaniu iných generálov. Poľný maršál Gerd von Rundstedt sa Hitlerovi snažil vysvetliť, že Wermacht zdroje a ani silu na ofenzívu takýchto rozmerov, a že Antverpy ako hlavný cieľ sú príliš vpredu. Takéto varovania Hitler hneď zhodil zo stola, tvrdiac, že toto je pre Nemecko veľkí chvíľa. „Nemecko sa znova prebudí, rozdrví Spojencov na západe a potom svojou mohutnou vojenskou silou udrie na východe proti komunistom.“
Takéto vyjadrenia boli na dennom poriadku. Bolo jasné, že Hitler už ofenzívu a jej plánovanie neodvolá a tak ostávalo generálom málo času na to, aby z 18- ročných chlapcov a 50- ročných mužov vytvorili elitných vojakov, ktorí by mali splniť führerove rozkazy. Hitlerovej požiadavke, aby útok viedli tankové divízie SS, sa samozrejme vyhovelo. Za útok vedúcu armádu bola vybratá novo sformovaná 6. tanková armáda SS pod velením Generálplukovníka SS Jospepha „Seppa“ Dietriecha. Táto armáda bola najprv ako rezerva OKW pre pripravované ofenzívy, no neskôr dostala štatút údernej armády. Problémom bolo jej zloženie, isté bolo, že pre ofenzívu v Ardenách bude mať 4 alebo 5 tankových divízií SS a k tomu ešte ďalších 5 peších divízií požičaných od pozemnej armády. Ako druhá úderná armáda bola vybratá 5. tanková armáda, ktorej mal veliť generál Hasso von Manteuffel. Mala mať takisto 5 tankových divízií a ďalšie pešie divízie. Taktiež jej bola pridelená jedna divízia pancierových granátnikov. Tieto dve armády mala zboku chrániť a prakticky celé južné krídlo ofenzívy 7. armáda. Jej nový veliteľ generál Erich von Brandenberger sa neustále sťažoval na jej silu. Armáda bola oslabená najmä bojmi v Normandii, no prakticky neustálymi útokmi Spojencami sa dostala do kritického stavu, keď mala iba 50% plných stavov. Hitler samozrejme prisľúbil posilnenie a to konkrétne o jednu tankovú divíziu a jednu divíziu pancierových granátnikov. Tak by celkovo 7. armáda mala 7 divízií, 5 peších a dve divízie spomínané vyššie. Začalo sa s presunom.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199860 Verze : 0
2. Zhromažďovanie a presun vojsk
9. novembra 1944 obdržali divízie rozkaz k presunu po železnici. Miesto určenia a sektor boli neznáme. Žiadosti veliteľov divízií o dvoj a ž trojtýždenný odklad odchodu, aby mohol byť zavŕšený výcvik, neboli vyslyšané zo strany armády vyslyšané. Železničné transporty o veľkosti 60 vlakov na každú divíziu prebehli v poriadku a dorazili do vytýčených cieľov. Presun bol ukončený 20. novembra, čerstvé vojská, tanky a vozidlá, prúdili k jednotkám i naďalej až do začiatku decembra, kedy bola organizácia armády takmer kompletná. Zbory obdržali rozkaz pokračovať vo výcviku- obzvlášť v nočnom. Vojaci boli toho názoru, že majú účinkovať ako posila v bitke o Cáchy. Bol vydaný rozkaz rádiového ticha a všetky vozidlá boli zamaskované. Takmer nikto nevedel, že sa pripravuje rozsiahla ofenzíva. Rozmýšľalo sa taktiež o stiahnutí divízií Totenkopf a Wikng z východu, ale to Hitler odmietol. Koncom novembra cez mestá Koblenz, Bonn a Köln prúdili vlaky naložené vojskami, ktoré mali byť nasadené do ofenzívy. 6. tanková armáda SS bola prakticky vybavená úplne. 5. tanková armáda mala asi 80% stavy. Najhoršie bola na tom 7. armáda, ktorá nedostala sľúbené divízie a tak na fronte čakala iba s 5 pešími divíziami. Začiatkom decembra sa pešie divízie presunuli asi 5 km od frontu a tankové približne 15 km.
Na túto ofenzívu Hitler vybral i špeciálne zložky. Jednou z nich bola aj jednotka pod velením plukovníka SS Otta Skorzeneho , ktorá mala veľmi špeciálne ciele. Ďalšou mala byť výsadková skupina plukovníka Augusta von der Heydteho . Tieto dve bojové zoskupenia dostali ciele malého rozsahu, ale veľmi ťažko uskutočniteľné. Ich plány budú rozpísané neskôr. Všetko bolo pripravené na ofenzívu, už sa len čakalo na vydanie rozkazov pre veliteľov a určenie trás postupu.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199862 Verze : 0
Myslim, že toto sem nepatrí Wink
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199867 Verze : 0
procpak ? Very Happy


Jinak text jsem s ohledem na citelnost upravil, ale aniz bych tu chtel rozpoutavat nejakou velkou diskusi, dovolim se nesouhlasit s tak nestastnym tvrzenim, ze utokem v Ardenach mohl Wehrmacht vyhrat valku na zapadni fronte, uz jen z pohledu na mapu a pocty jednotek, spojeneckou leteckou prevahu a vseobecny stav zasobovani Nemecka je jasne, ze neslo o nic jineho nez o zoufaly pokus odvratit nevyhnutelne, a tak to take dopadlo - utok ztroskotal hned, jak se zlepsilo pocasi a po prvnim uderu, ktery ve vetsine nahrava prave utocnikovi bylo jasne, ze je to jen obetovani poslednich schopnych tankovych a pesich jednotek v nesmyslne akci, kdyz by tyto jednotky mohly dosahnout lepsiho uziti v obrannych bojich na ceste k Nemecku, stejne jako Hitler nesmyslne vyplytval sve jednotky ze severu Nemecka do zbytecne operace u Budapesti.


Prosim o trochu objektivnejsi posouzeni tehdejsi situace, byt chapu, ze je nekdo spise priznivcem armady nemecke, nelze v zadnem pripade tvrdit, ze tato lokani a omezena ofenziva mohla rozhodnout valku na zapade Smile
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199871 Verze : 0
Krasne si to zhrnul Very Happy ale jedna vec, trosk administratorska: Co tak navrhnout kolegovi Klugemu udelat z toho clanek.


Aby som sa vyjadril aj ja, po slovensky radšej Very Happy


Operácia v Ardenách len dobre "vycvičila" spojencov a ukázala im, že ani skoro porazený nepriateľ nemusí byť slabý.
Toť vše. Krátke, ale, v čo dúfam, vístižné. Smile
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199877 Verze : 0
chce to jeste trochu doladit, prolinkovat jednotky a osobnosti, a trochu na tom zapracovat, pak se to rovnou muze nominovat na clanek odsud (a presunout to do patricne sekce CLANKY - WW2)
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199878 Verze : 0
Admin, mato.s - nie je to zlý článok, ale tak veľmi by som sa do toho nehrnul - podľa mňa tam chýba jedna podstatná vec, na používaní ktorej sme sa nedávno dohodli - teda zdroj z ktorého tento článok pochádza.


Nechcem Klugemu krivdiť, ale takmer celý ten text je mi veľmi povedomý a mám také podozrenie, že by mohlo ísť o takmer doslovný prepis jednej kapitoly z knihy Veľké bitky druhej svetovej vojny od Johna MacDonalda, vydanej v Slovarte v roku 1995, ISBN 80-7145-185-1, ktorú som pred niekoľkými rokmi čítal a týmpádom o dosť závažné porušenie pravidiel fóra.


Nemá náhodou niekto túto knihu, aby sa to mohlo overiť?
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199883 Verze : 0
Linkovat som prestal, ten clanok sa mi zda povedomy...
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199895 Verze : 0
No tiež nechcem krivdiť, ale z väčšej časti je to podľa môjho názoru, len na môj vkus veľmi mierne štylisticky upravený text z knihy:
MacDonald, J.: Veľke bitky druhej svetovej vojny. Bratislava: 1995.


Ako nefaktografický príspevok to možno môže byť, ale isto s uvedenim zdroja. Ako članok, asi nie. To je silna káva.....
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199897 Verze : 0
ok, to by byla docela skoda. overoval jsem to jen pres internet, a nikde jinde jsem tento clanek nenasel. mel bych k tomu i order of battle jednotek a casem i mapu rozmisteni, takze bych byl rad, pokud je clanek z knihy prevzat, aby byl prepracovan do pouzitelne podoby neporusujici autorsky zakon a mohli jsme ho tady nechat.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199910 Verze : 0
Takže síce nie celý článok, ale jeho väčšinu som porovnal so spomínanou knihou. No nedá sa povedať, žeby išlo o doslovný prepis, ale veľmi veľká časť textu je iba štylisticky prepracovana. Tento fakt nebráni uverejneniu v prípade, že sa uvedie ZDROJ!!!
Odporúčam ešte doplniť text aj informaciami z iných podkladov, ktoré som ja osobne v texte nepostrehol, čo však nevylučuje, že s nimi autor pracoval.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199912 Verze : 0
Príklad:


formulacia autora:


Koncom leta 1944 sa nacistické vojenské sily ocitli pred dvojitým tlakom. Britské a americké armády sa približovali k Tretej ríši zo západu a silná Červená armáda čiže ZSSR z východu. V spojeneckom tábore začali oslavovať úspech a verili, že vojna skončí do konca roka a na Vianoce budú všetci doma.


originál:


Koncom leta 1944 sa vojenské sily nacistického Nemecka ocitli pod dvojitým tlakom. Britské a americké armády sa približovali k tretej ríši zo západu, Červená armáda od východu. No tí, čo v spojeneckom tábore dúfali, že sa vojna skončí ešte pred Vianocami - a nebolo ich málo -, podcenili Adolfa Hitlera.

s. 156



formulacia autora:


A tak nečudo, že ráno 16. decembra 1944 o 5.35 hod. nad tmavými a hmlistými Ardenami začala silná nemecká delostrelecká paľba z vyše 2000 rozličných hlavní ako predzvesť mohutného útoku pechoty a tankov.


originál:


Nečudo, že pri takýchto chybných predpokladoch Američanov zaskočilo, keď 16. decembra o 5,35 hod. nad tmavými a hmlistými Ardenami vyšľahli ohne silnej nemeckej delostreleckej paľby z vyše 2000 rozličných hlavní ako predzvesť mohutného útoku pechoty a tankov.


s. 162



formulacia autora:


V polovici januára 1945 sa frontová línia ustálila v Ardenách na tých miestach, kde sa operácia začala. V jednej z najťažších bitiek druhej svetovej vojny stratili Nemci 150 000 vojakov, Američania 90 000 a Briti, ktorí sa na operácii prakticky nezúčastnili hlásili 1 400 strát na životoch. Obe strany utrpeli obrovské straty zbraní, tankov a iného materiálu. Spojenci mohlo straty poľahky doplniť, ale Nemci nie.


originál:


Začiatkom januára 1945 sa frontová línia ustálila v Ardenách približne na tých miestach, kde sa operácia začala. V jednej z najťažších bitiek druhej svetovej vojny stratili Nemci 100 000 mužov, Američania 81 000 a Briti, ktorí sa na operácii prakticky nepodieľali, 1 400 vojakov. Obe strany utrpeli obrovské straty zbraní, tankov a iného materiálu. Spojenci mohli straty poľahky doplniť. Nemci nie.


s. 166


Citácie použite z knihy:
MacDonald, J.: Veľke bitky druhej svetovej vojny. Bratislava: Slovart 1995, s. 156-167.


Ako som už napísal, nejde o doslovné prepísanie diela, ale s určitosťou, aj podľa ukážok, ktoré som tu predostrel, je jasné, že autor diela bol veľmi inširovaný práve spomenutou knihou. Je preto nutné, aby minimálne táto publikácia bola uvedená ako zdroj.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199913 Verze : 0
Toto je podle mě nutno považovat za normální opsání článku z knížky a jako takové zrušit Evil or Very Mad
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199948 Verze : 0

Citace - kapa :

Toto je podle mě nutno považovat za normální opsání článku z knížky a jako takové zrušit Evil or Very Mad



Vzhľadom na to, že užívateľ je viac menej "nováčik" možno by bolo lepšie, upozorniť ho na omyl a navrhnúť mu prepracovanie článku. Motivácia je vždy lepšia ako represia Laughing
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199950 Verze : 0
Já nemyslel zrušit uživatele Wink Ale podle mě by ten text takto na valce viset neměl, jak tu je.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199953 Verze : 0
Ja som tiež nemyslel na zrušenie užívateľa, ale na ten článok. Ono ak by ten článok bol doplnený a prepracovaný tak kľudne môže byť na Valke.cz zverejnený. Ale uznávam, napísal som to zmätočne : )
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199954 Verze : 0
Môj náror je taký, keďže užívateľa Kluge osobne poznám, že by bolo potrebné upozorniť ho, aby dodržoval pravidlá fóra. Jeho článok je z väčšej časti inšpirovaný z vyššie spomínanej knihy, ale to nič nemení na to, že článok je hodnoverný a spoľahlivý, čo sa týka informácii.
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#199981 Verze : 0
Hodnověrnost a erudovanost Johna MacDonalda nezpochybňuju Wink
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#200006 Verze : 0
Já myslím, že velice dobrá kniha o bitvě v Ardenách je tahle: Hitlerova ofenziva Ardeny od Danny S. Parkera, mě osobně se tedy líbila, dokonce jsem musel zaplatit v knihovně 40,-Kč pač jsem ji nestih včas vrátit Smile
URL : https://www.valka.cz/Bitka-o-Ardeny-t53703#200018 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více