Irena

Irena (Irene, Eirene) – byzanská cisárovná


vládla : ako regentka v rokoch 780 až 790
ako spolucisár v rokoch 792 až 797
ako cisár v rokoch 797 až 802


Irena sa narodila medzi rokmi 750 – 755. Bola manželkou cisára Leva IV. a matka cisára Konstantina VI.


Irena bola prívržencom ikonodulie. Od začiatku svojej vlády sa snažila obnoviť kult ikôn. Keď sa v roku 784 konštantínopolský patriarcha Pavol, údajne pre chorobu, vzdal svojho úradu, vymenovala Irena za jeho nástupcu Tarasia. Tarasios nebol vysvätený, bol právnik, no Irena potrebovala na tomto mieste človeka, ktorého by mohla ľahko manipulovať. Obrátila sa na pápeža Hadriana, aby odobril jej voľbu. Hadrián namietal, že laik by nemal byť patriarchom, no na druhej strane ocenil, že Tarasios je prívržencom ikonodulie a schválil Ireninu voľbu. Zároveň Irena požiadala Hadriana, aby vyslal svojich zástupcov na nový koncil, ktorý sa mal stretnúť v Konštantínopole a obnoviť kult ikôn. Pápež aj s touto požiadavkou súhlasil. Koncil sa zišiel 1. augusta 786, no ukončili ho vojenské jednotky, ktoré podporovali ikonoklastických biskupov. Až keď sa Irene podarilo tieto jednotky odveliť do Malej Ázie a do Konštantínopolu povolala jednotky podporujúce ikonoduliu, mohla Irena zvolať nový koncil do Nikáje. Koncil zasadol v roku 787 a odmietol ikonoklazmus a vyhlásil ho za kacírstvo.


V roku 781 sa proti Byzancii pohla arabská armáda vedená Harunom al-Rašidom. Stratégovi Michalovi Lachanodrakonovi sa podarilo Arabov zastaviť. Irena s Arabmi uzavrela trojroční mier a zaviazala sa im vyplatiť 70-90 tisíc dinárov. Toto bol posledný vojenský úspech počas Ireninej vlády. Ďalšie výpravy proti Byzancii podnikli Araby v v rokoch 785, 789 a 790. Hlavne v roku 790 sa Arabom mimoriadne darilo. Porazili takmer celú byzanskú námornú hotovosť a porazili aj silné byzantské pozemné vojsko. V roku 798 sa ďalší arabský vpád zastavil až na západnom pobreží Malej Ázie. Pred úplnou katastrofou zachránila Byzanciu len kalifova smrť a následné zmätky v arabskej ríši.


Na Balkáne sa v roku 783 ešte podarilo stratégovi Staurakiovi podrobiť niekoľko malých slovanských kmeňov a vpadnúť na Peloponéz, ktorý obývali Slovania. No podobne ako na východnej hranici, aj na Balkáne, to bol posledný vojenský úspech. Ďalšie byzantské akcie namierené proti Slovanom zastavili Bulhari. V roku 789 prenikli Bulhari do Macedónska a podrobili si tamojšie slovanské kmene. Cisár Konštantín podnikol v rokoch 791, 792 a 796 proti Bulharom tri výpravy, no Bulhari ho zakaždým porazili.


V roku 790 dovŕšil Konštantín VI. dospelosť. Irena sa však nechcela zrieknuť panovania a pokúšala sa zlegalizovať svoju vládu. Mladého cisára podporili maloázijské thematy (provincie) a armáda. Konštantín prevzal vládu a dal Irenu v decembri 790 uväznil v paláci Eleutherios. Konštantín nebol schopný samostatne vládnuť a znepriatelil si svojich podporovateľov. Vyvolal konflikt s cirkvou, jeho druhým manželstvom s Theodotou. V januári 792 povolal svoju matku späť a udelil jej titul spolucisára. Medzi matkou a synom dochádzalo k obrovským rozporom. V auguste 797 dala Irena, Konštantína, oslepiť a poslala ho do vyhnanstva na ostrov Principo. Sama sa vyhlásila za cisára (Basileus).


V roku 800 Karol Veľký využil skutočnosť, že na byzanskom tróne sedí žena ( podľa stredovekého myslenia v podstate nikto) a dal sa pápežom korunovať za cisára Rímskej ríše. Karol chcel spojiť svoju a byzanskú ríšu a vytvoriť tým jednu univerzálnu ríšu. Vyslal preto do Konštantínopola posolstvo, aby požiadalo Irenu o ruku. No krátko po príchode poslov, bola Irena zosadená z trónu, palácovou revolúciou vedenou hospodárskym úradníkom a zároveň budúcom cisárom Nikeforos. Stalo sa tak 31. októbra 802.


Irena zanechala svojmu nástupcovi, vnútorne rozvrátenú ríšu s obrovskými ekonomickými problémami a rozvrátenými financiami.


Irena zomrela 9. augusta 803 vo vyhnanstve.



Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org
URL : https://www.valka.cz/Irena-t59386#213930 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více