Michal III.

Michal III. Metystes (Opilec) - byzanský cisár


Cisárom bol v rokoch 842 až 867


Michal sa narodil v roku 840. Jeho otec bol Theofilos a matkou Theodora. Krátko po jeho narodení ho jeho otec vyhlásil za spolucisára. V roku 842 Theofilos zomrel a Michala vyhlásili za cisára. Vlády sa ako regentka ujala jeho matka Theodora. No nevládla sama, výdatne jej v tom pomáhali bratia Bardas, Petronas a strýko Sergios Niketiates. A hlavne eunuch Theoktistos, ktorý bol Theodoriným "nemenovaným" spoluvládcom. A v podstate štrnásť rokov práve on vládol Byzancii.


Vzťah mladého cisára a jeho matky nebol ideálny. Michal s nechuťou prijímal matkine rozhodnutia (do značnej mieri ovplyvnenej Theoktistom). Konflikt medzi matkou a synom vyvrcholil, keď ho v roku 855 Theodora donútila odvrhnúť milenku a oženiť sa s Eudokiou. Toto obratne využil Bardas a presvedčil Michala, aby sa ujal samostatnej vlády. Michal, s Bardasovím súhlasom dal v novembri 855 zavraždiť Theoktista a vo februári 856, vyhlásil senát Michala za samovládcu. Theodora bola zbavená akejkoľvek moci, no mohla zostať v cisárskom paláci. O dva roky neskôr sa Theodora pokúsila o puč, no neuspela. Bola zbavená titulu cisárovny a musela sa utiahnuť do kláštora. Napriek tomu, že sa Michal stal samovládcom (autokratom), skutočnú moc mal v rukách jeho strýko Bardas. V roku 865 bol Bardas zavraždený a novým spolucisárom sa stal budúci cisár Basil I. (Basileios).


V roku 843 sa obnovili boje s arabským kalifátom. Theoktistos osobne viedol námornú výpravu proti Kréte. Počiatočné úspechy však zakrátko vystriedala porážka Byzantíncov. Vojenské akcie pokračovali aj naďalej so striedavými úspechmi. No po dlhých desaťročiach, v konfliktoch s Arabmi, prevzala aktivitu do svojich rúk Byzancia. V roku 853 dokonca byzanská byzantská flotila obsadila egyptské mesto Damiettu. Byzancia sa opäť stala námornou veľmocou. V roku 856 zahájil Petronas nové ťaženie proti Arabom. Byzanské vojská dokonca prekročili Eufrat. No trvalé územné zisky si Byzancia nepripísala. O tri roky neskôr byzanské oddiely opäť dosiahli Eufrat, tento krát ich však viedol sám Michal. 3. septembra 863 Petronas rozdrvil arabskú armádu. Aj keď na východnej hranici prešla Byzancia do úspešného protiútoku, na Sicílii a v južnej Itálii bola situácia opačná.


V roku 860 podnikli Rusi svoju prvú veľkú vojenskú akciu proti mestu Konštantínopol. Rusi využili neprítomnosť cisárskej armády a podnikli útok proti Konštantínopolu. Aj keď sa im nepodarilo dobiť, šesť týždňov plienili jeho okolie. Odrazila ich až Michalova armáda, vracajúca sa z výpravy proti Arabom.


V roku 862 prišli do Konštantínopola vyslanci veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Rastislav sa snažil vymaniť spod franského vplyvu a preto požiadal Michala o biskupa, ktorý by na Veľkej Morave vybudoval samostatnú cirkevnú provinciu nezávislú na franskom episkopáte a podriadenú priamo konštantínopolskému patriarchovi. No Michal na Veľkú Moravu poslal "len" misionárov Cyrila a Metoda.


Bulharský chán Boris udržiaval s Byzanciou dobré vzťahy a dodržiaval mier podpísaný ešte v roku 815. V roku 863 však v Bulharsku vypukol hladomor a Bulhari podnikli niekoľko koristníckych výprav na byzanské územia. Byzanská armáda okamžite proti Bulharom podnikla odvetnú výpravu. Boris, aby predišiel porážke, kapituloval a uzavrel s Michalom novú mierovú zmluvu. Jednou z podmienok tejto zmluvy bolo, že Boris príme krst a bulharská "cirkev" sa podriadi konštantínopolskému patriarchovi. Podobne ako Rastislav, aj Boris očakával, že mu Michal pošle biskupa. No Michal vyslal do Bulharska len misionárov.


V roku 867 bol Michal zavraždený. Jeho vrahom bol budúci cisár Basil I.


Michal, za svoj prívlastok "Opilec", vďačí cisárovi Konštantínovi Porfyrogennetovi, vnukovi cisára Basila I. Konštantín, aby ospravedlnil Michalovu vraždu, opísal ho vo svojom literárnom diele, ako človeka, ktorý sa venoval len svojim nerestiam a nestaral sa o ríšu. Podľa Konštantína, Basil, tým že zavraždil Michala zachránil Byzanciu pred záhubou. No ako hovorí jedno slovenské príslovie: "Bez vetra sa ani lístok nepohne."


Kolektív autorov - Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd - Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.agiasofia.com
URL : https://www.valka.cz/Michal-III-t59891#215845 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více