Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 87.861,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 316 příspěvků vloženo, 906 editováno a 317 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Basil II. Bulharobijec

    Avatar
    Basil (Basileios) II. Bulharobijec – byzanský cisár


    Vládol v rokoch 976-1025


    Basil sa narodil v roku 957. Jeho rodičmi boli Romanos II. a Theofano. V roku 962 Basila a Konštantína vyhlásil ich otec za spolucisárov. Po smrti Romana II. sa za mladého cisára ujala vlády jeho matka Theofano, podporovaná Iosefom Bringasom. No za krátko sa byzanského trónu zmocnil Nikeforos II. Fokas. Toho však v roku 969 zavraždil Ján I. Tzimiskes vyhlásil sa za cisára. Až po Jánovej smrti v roku 976 mohol Basil zasadnúť na byzanský trón, pričom jeho spoluvládcom, mladším cisárom, sa stal jeho brat Konštantín VIII.


    Napriek tomu, že Basil zasadol na cisársky trón, vládu nad ríšou mal v rukách iný Basil (Basileios). Tento mocichtivý eunuch a intrigán zastával vysoké štátne úrady viac ako tridsať rokov. Spočiatku nepovažoval mladého cisára za schopného ohroziť jeho vládu. Väčšie nebezpečenstvo mu hrozilo zo strany armády a hlavne od jej vrchného veliteľa Bardasa Sklerosa. Eunuch Basil sa ho pokúsil zbaviť tým, že ho pozbavil funkcie vrchného veliteľa a vymenoval ho len stratégom pohraničného thematu Mesopotamia. Skleros sa však svojou armádou dal vyhlásiť za cisára a vytiahol proti Konštantínopolu. Podporovala ho značná časť maloázijskej aristokracie. Na jeseň 976 a na jar 977 dvakrát porazil cisársku armádu a obľahol Konštantínopol. V tejto zúfalej situácii sa mladý cisár odhodlal k riskantnému kroku. Povolal z vyhnanstva Bardasa Foku a poveril ho zostavením vojska, ktoré by bolo schopné čeliť Sklerovej armáde. Fokas však bol pre mladého cisára rovnako nebezpečný ako Skleros. Cisár Basil plánoval využiť ich vzájomnú rivalitu vo svoj prospech. Fokas a Skleros sa stretli v marci 979 pri rieke Halys, ale k bitke nedošlo. Fokas a Skleros sa dohodli, že tento spor vyriešia súbojom. Fokas v ňom Sklera porazil a ten požiadal o azyl mosulského emira. Tým sa skončila prvá občianska vojna, z ktorej paradoxne najviac vyťažil eunuch Basil. Zostal všemocným ministrom a v podstate sa správal ako regent mladého cisára. Bardas Fokas sa stal vrchným veliteľom byzanskej armády.


    Pravdepodobne v roku 985 sa eunuch Basil pokúsil odstrániť cisára Basila. No ten jeho sprisahanie odhalil a dal ho zatknúť, skonfiškoval mu jeho majetok a poslal ho do vyhnanstva. Takisto zrušil platnosť všetkých eunuchových zákonov a nariadení. Cisár Basil predpokladal, že na plánovanom sprisahaní sa mal zúčastniť aj Bardas Fokas. Keďže Foka podporovala celá maloázijská šľachta, Basil nemal odvahu ho zatknúť a potrestať. Uspokojil sa s tým, že ho zbavil velenia armády a vymenoval ho správcom (dux) pohraničnej provincie Antiochiu. V roku 985 vytiahol Basil proti rebelujúcim Bulharom. No jeho výprava (o ktorej ešte bude reč) skončila zničením cisárskeho vojska. Táto výprava vyvolala veľkú nespokojnosť u maloázijskej aristokracie. Mladému cisárovi vyčítali, že sám viedol výpravu a hlavne, že neprizval do výpravy žiadneho skúseného vojvodcu z ich radov. Túto nespokojnosť aristokracie využil Bardas Skleros, ktorý bol sedem rokov v bagdátskom exile. S pomocou arabskej armády vpadol do Byzancie a nechal sa vyhlásiť za cisára. Mladý Basil sa opäť obrátil na Bardasa Foku a znova ho vymenoval vrchným veliteľom armády. Fokas sa však už rokoval so Sklerom. Dohodli sa, že si podelia vládu nad Byzanciou a Fokas sa stane Sklerovím spoluvládcom. V roku 987 Foka vyhlásila maloázijská aristokracia prehlásila za cisára. Krátko na to Fokas Sklera prepadol a uväznil ho vo
    svojom sídle. Na jar roku 988 sa Fokova armáda zastavila v Chrystopole, na ázijskej strane Bosporu, oproti Konštantínopolu. Basil sa ocitol v zúfalej situácii. Jediná vojenská sila, ktorá mu zostala bola len jeho cisárska garda. Basil sa obrátil so žiadosťou o pomoc na ruské knieža Vladimíra. Podľa zmluvy z roku 971, ktorú so Sviatoslavom uzavrel cisár Ján Tzimiskes, bol Vladimír povinný poskytnúť byzanskému cisárovi vojenskú pomoc. Vladimír mu poslal silný oddiel normanských (varjažských) bojovníkov, no žiadal za to pre seba ako manželku byzanskú princeznú „narodenú v purpure“. Cisár súhlasil, aj keď to z byzanského pohľadu bola nehorázna požiadavka. Na jeseň 988 dorazili do Konštantínopolu normanské oddiely (a v Konštantínopole už zostali, stali sa základom známej normanskej gardy byzanských cisárov). Basilovi sa podarilo, vďaka Normanom (Vajgarom) poraziť Fokovu armádu zhromaždenú v Chrystopole a vytiahol proti Fokovi, ktorý v Malej Ázii zbieral ďalšiu armádu. Obe armády sa 13. apríla 989 stretli pri Abyde. No ešte pred začiatkom bitky, pred očami celej armády, spadol Bardas Fokas z koňa mŕtvy, pravdepodobne ho postihla mozgová príhoda, alebo infarkt. Po tejto udalosti sa bitka zmenila na masaker Fokových vzbúrencov. Basil vyhlásil Barda Sklera za svojho spolucisára. Skleros však nemal v rukách žiadnu moc a jeho titul spolucisára bol len symbolickým titulom.


    Ešte v roku 872 začlenil, Ján Tzimiskes, Bulharsko do Byzanskej ríše. No po správe o jeho smrti vypuklo v Bulharsku protibyzanské povstanie. Iniciovali ho štyria bratia Dávid, Moses, Aaron a Samuel Komitopulovia. V roku 980 však už žil len najmladší z bratov, Samuel. V roku 985 Samuel už ovládal celé územie Bulharskej ríše a začal podnikať nájazdy na byzanské územie. Veľké mestá mu dokázali odolať, no byzanský vidiek trpel plienením bulharských armád. V roku 985 Samuel dobil Larisu a na jar 986 obľahol Berrhoiu, mesto ležiace blízko Solúne. Basil sa rozhodol vojensky zasiahnuť proti Samuelovi a vo výprave proti nemu videl príležitosť presadiť sa ako vojenský veliteľ. No výprava dopadla katastrofálne. Basil so svojou armádou vpadol do Samuelovho tyla a obľahol Serdiku (dnes Sofiu). Jeho neskúsení dôstojníci však nedostatočne koordinovali svoje akcie a nepodarilo sa im Serdiku dobiť. A keď sa prejavil nedostatok zásob, bol Basil nútený stiahnuť svoje sily a vrátiť sa do Byzancie. Samuel však prekvapil Basila a na mieste zvanom Trajanová brána zničil byzanskú armádu. Basil, sa s malou skupinkou dôstojníkov a vojakov, zachránil útekom do Trácie. O tom čo nasledovalo po tom sme už hovorili. Samuel dokonale využil občiansku vojnu v Byzancii a upevnil si svoju moc. Obsadil Berrhoiu, dobil Dyrrhachion a obsadil južné pobrežie Dalmácie. V roku 991 začal Basil proti Bulharom ďalšiu výpravu, no poučený zo svojej porážky z roku 986, postupoval opatrne. Počas štyroch rokov, trvania tejto výpravy, postupne vytláčal Bulharov z ich pozícií. Basil sa nespoliehal len na svoju armádu. Spoliehal sa aj na byzanskú diplomaciu. Postupne sa k Basilovmu boju proti Bulharom pridali chorvátsky vládca Štefan Držislav, srbské knieža Ján Vladimír a v neposlednom rade aj Benátska republika.


    V roku 996 musel Basil prerušiť vojnu proti Bulharsku. Túto skutočnosť využil Samuel a prenikol až ku Korintskému zálivu. No na spiatočnej ceste ho pri Thermopylách porazil Nikeforos Uranos. No ani táto porážka neoslabila Samuelove vojenské sily. V ďalších rokoch Samuel porazil Jána Vladimíra a pripojil k svojej ríši srbské kniežactvá Diokleu a Rašku. Až v roku 1001 mohol Basil pokračovať v boji proti Bulharom. Postupne dobíjal bulharské územia. V roku 1004 sa odohrala jediná veľká bitka medzi Bulharmi a Byzantíncami. Stalo sa tak pri rieke Vardar neďaleko Skopje. Basil v tejto bitke rozdrvil Samuelove vojská a pokračoval v postupnom dobíjaní bulharskej krajiny. Posledná bitka medzi oboma vládcami sa odohrala v roku 1014. Samuel sa s poslednými zvyškami svojej armády opevnil v horskom údolí zvanom Kleidion. Basil, za výdatnej pomoci bulharských zradcov, obkľúčil Samuela a znova porazil Bulharov. Samuelovi sa s malou skupinou svojich vojakov podarilo prebiť z obkľúčenia. Basil zajal asi 14 000 Bulharov. Všetkých dal oslepiť, len každému stému nechal jedno oko, aby mohol „veliť“ svojej stotine. Takto zmrzačených Bulharov poslal k Samuelovi. Ten keď uvidel tento sprievod, ranila ho mŕtvica a o dva dni nato zomrel. Týmto činom sa Basil vyslúžil svoje prímenie Bulharobijec – Bulgaroktonos. Napriek tomu nebol bulharský odpor zlomený. Až v roku 1019 vpochodovali byzanské vojská do Ochridu – sídelného mesta cára Samuela. Tým sa Basil stal pánom celého Balkánu.


    Basil musel dvakrát prerušiť svoje bulharské ťaženie a obrátiť svoju pozornosť na juhovýchodnú hranicu svojej ríše. Prvý krát sa tak stalo v roku 994. Silné fatímovské vojsko útočilo na Aleppo a posádka mesta Antiochia bola vinou neschopného veliteľa Michala Burtza takmer zničená. Basil sa s vybranými oddielmi sa z bulharského bojiska vydal na pochod a za 26 dní prešiel takmer tisíc kilometrov. Zničil arabské vojská a po správe o tom, že byzanskú armádu vedie sám cisár, zvyšné fatímovské vojská ušli do Damašku. Na prelome rokov 999/100 podnikol do tejto oblasti svoju druhú výpravu s rovnakým výsledkom. V roku 1001 fatímovský kalif v Egypte podpísal s Basilom mierovú zmluvu.


    V roku 990 poslal Basil vojenskú výpravu proti gruzínskemu kniežaťu (kráľovi?) Dávidovi, no črtajúci sa konflikt zastavila mierová zmluva. Podľa tejto zmluvy mal Dávid zostať nezávislým kniežaťom, no po jeho smrti sa malo jeho kniežactvo Tao začleniť do byzanskej ríše. Keď bol Dávid v roku 1000 zavraždený, bol Basil náhodou !? v Tarse. Okamžite sa dal na pochod na sever a pri rieka Fasis rozdrvil spojené vojská arménskych a gruzínskych kniežat vedené kráľom Bagratom III. Kniežactvo Tao bolo začlenené do byzanskej ríše a Bagrat sa stal nezávislým vládcom, no s tým, že po jeho smrti pripadne kniežactvo Vaspurakan Byzancii. V roku 1014 Bagrat zomrel. No jeho syn Georgios využil, že Basilové vojenské sily boli viazané v Bulharsku, a vpadol do kniežactva Tao. Na tento vpád Basil zareagoval až po ukončení vojny s Bulharskom. V roku 1021 uskutočnil svoju tretiu výpravu do kaukazskej oblasti. Obsadil odbojné arménske a gruzínske kniežactvá a uzavrel s arménskym kráľom Ioannom Sembatom mierovú zmluvu.


    V čase Basilovej vlády ovládala ešte Byzancia južnú časť Itálie. Mocenským centrom tejto časti ríše sa stalo mesto Bari. V roku 992 uzavrela Byzancia a Benátska republika spojeneckú zmluvu. Podľa tejto zmluvy mali Benátky zabezpečovať námornú ochranu juhoitalských byzanských dŕžav. Za to dosiahli benátski obchodníci značné privilégia. Dobré vzťahy medzi Benátkami a Byzanciou sa spečatili sobášom Basilovej sestrenice Márie a Giovaniho, najstaršieho syna benátskeho dóžu Petra II. Orseola. V roku 996 prišiel do Konštantínopolu kalábrijský biskup Ioannes Filagathos, aby dohodol manželstvo Ota III. a princeznej Zoe, dcéry Basilovho brata Konštantína VIII. Tento návrh Byzancia prijala s veľkým nadšením. Sobášom Zoe a Ota by došlo po dlhých storočiach k spojeniu západnej a východnej časti rímskej ríše. Napriek tomu rokovania trvali dlhých päť rokov. K zásnubám došlo až v roku 1001. Začiatkom roku 1002 priplávala mladá princezná aj so svojim sprievodom do Bari, kde sa dozvedela nepriaznivú správu. Mladý Oto III. 24. januára 1002 zomrel na maláriu. Je však otázne, či by k plánovanému spojeniu skutočne došlo. Byzancia a západné cisárstvo boli na rôznej kultúrnej a spoločenskej úrovni. „Barbarský“ západ hlboko zaostával za vyspelým Východom. Už o niekoľko desaťročí neskôr (prvá krížová výprava 1096-1099) sa naplno prejavil neprekonateľný rozdiel medzi oboma ríšami. Takže k plánovanému spojeniu oboch ríši by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo.


    15. decembra 1025, počas príprav na veľkú vojenskú výpravu, ktorá mala dobiť arabskú Sicíliu, Basil II. náhle zomrel. Nezanechal po sebe žiadneho potomka a na cisársky stolec zasadol jeho brat Konštantín VIII.


    Záverom by bolo dobré pripomenúť, že počas Basilovej vlády dosiahla Byzancia svoj vrchol. Či už územný, ekonomický, kultúrny a v neposlednom rade aj vojenský. No v nasledujúcom období akoby zaspala na vavrínoch a z krásnych snov ju vytrhla nešťastná bitka pri Mantzinkerte v roku 1071, z ktorej sa už nikdy nespamätala.



    Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
    - vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


    www.roman-emperors.org


    Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
    - Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/61570#221740Verze : 0
    Avatar
    Basileios II., Bulgaroktónos ( Βασίλειος Β' ο Βουλγαροκτόνος) (* 956, † 1025), Vyobrazenia podoby panovníka.

    http://cs.wikipedia.org/wiki/Basileios_II._Bulgaroktonos Maľba Basila II., replika z manuskriptu z 11.storočia.

    http://members.fortunecity.com/fstav1/germ/germvasil.html

    http://www.hellenica.de/Griechenland/Byzanz/Bio/BasileiosII.html Podbizeň mladého Basileiosa spoločne s Nikeforos II. Fokasom na dobovej byzantskej minci.
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/61570#227512Verze : 0