Gyulai von Maros-Nemeth und Nadaska, Ignaz

Poľný zbrojmajster Ignaz gróf Gyulai von Maros-Nemeth und Nadaska


* 11. september 1763 Hermannstadt (Sibiu)
+ 11. november 1831 Viedeň


Narodil sa ako syn poľného maršála Samuela grófa Gyulaia vo vtedajšom Hermannstadte (dnes Sibiu v Rumunsku). V 18 rokoch nastúpil ako kadet k otcovmu pešiemu pluku, rýchlo postupoval cez nižšie dôstojnícke hodnosti a roku 1788 sa stal majorom 2. Banátskeho hraničiarskeho pluku, ktorému velil vo vojne s Tureckom. Po povýšení na podplukovníka roku 1790, spolu s Jozefom Filipom slobodným pánom von Vukassovič, postavil Chorvátsky dobrovoľnícky zbor. V ten istý rok ako prví, spolu z Lichtensteinom, zdolal v čele svojho freikorpsu hradby pevnosti Cetin. V októbri 1793 sa, pod velením poľného maršála Dagoberta Sigmunda grófa Wurmsera, vyznamenal pri ťažkom útoku na Weissenburg, za čo získal Rád Márie Terézie. V roku 1795 bol menovaný plukovníkom pešieho pluku č. 31 s ktorým 22. septembra 1796 pri Emmedingene osem hodín odolával päťnásobnej presile. Znovu sa vyznamenal pri obliehaní Kehlu a po ukončení vojny roku 1799 bol povýšený na generálmajora. Behom Druhej koaličnej vojny slúžil pod arcivojvodom Karlom ako veliteľ brigády a v marci 1799 bojoval vo víťazných bitkách pri Ostrachu a Stokachu. V roku 1800 zaisťoval ústup vojsk od Mosskirchu, za čo bol povýšení na podmaršálka a získal komandérsky kríž. V decembri toho istého roku sa zúčastnil bitky pri Hohenlindene. V roku 1801 sa stal majiteľom pešieho pluku č. 60. 9 februára toho istého roku sa stal divíznym veliteľom v Pešti. Po bitke pri Slavkove u Brna sa po Lichtensteinovom boku zúčastnil mierových rokovaní v primaciálnom paláci v Bratislave.
V úrade chorvátskeho bána , ktorým bol po vojne menovaný, sa významne podieľal na reformách Vojenskej hranice. V roku 1809 ako veliteľ IX. zboru v Taliansku osobne riadil prechod vojska cez Tagliamento. Po ústupe sa sústredil na obranu Chorvátska a tiež, posílený o jednotky uhorskej domobrany, tzv. insurekcia, sa stretol 26. júna pri Grazi s Augustom Frédéricom Luisom de Marmont. V roku 1813 už ako poľní zbrojmajster velil Gyulai ľavému krídlu pri Drážďanoch a v bitke pri Lipsku zaisťovali jeho jednotky spojenie medzi vojskami poľného maršála Karla kniežaťa Schwarzenberga a poľného maršála Gebharda Leberechta von Blűchera. Roku 1814 obdržal veľkokríž Leopoldovho rádu.
Po ukončení napoleonských vojen bol naďalej chorvátskym bánom, potom zemským veliteľom v Čechách a ešte neskôr v Rakúsku. V roku 1830 bol menovaný členom Dvornej vojnovej rady. Zomrel len po roku úradovania v dvornej rade, 11. novembra 1831 zomrel v hlavnom meste monarchie.


Zdroje:
-Rakouští vojevůdci za napoleonských válek 1792-1815, Grada Publishing
-internet (najmä wikipédia)
URL : https://www.valka.cz/Gyulai-von-Maros-Nemeth-und-Nadaska-Ignaz-t62036#222886 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více