Romanos III. Argyros

Romanos III. Argyros (Strieborný) – byzanský cisár


Vládol v rokoch 1028-1034


Narodil sa v roku 968. Cisár Konštantín VIII. Romana vybral za svojho nástupcu. Aby mohol legitímne zasadnúť na cisársky trón, musel si vziať za manželku jednu z Konštantínových dcér. Najstaršia Konštantínova dcéra Theodora ho odmietla, preto si za manželku vzal druhú Konštantínovu dcéru Zoe. Lenže Romanos bol ženatý, preto bola jeho manželka lsťou donútená vstúpiť do kláštora. Svadba sa uskutočnila 12. novembra 1028, teda tri dni pred Konštantínovou smrťou. 15. novembra 1028 zasadol Romanos na cisársky trón, mal vtedy šesťdesiat rokov.


V lete 1030 vytiahol Romanos proti Arabom, ktorí uštedrili niekoľko porážok byzanskému vojsku v Sýrii. Vojsko aleppského emira sa však ani zďaleka nemohlo rovnať byzanskému vojsku. Preto emir navrhol Romanovi, že sa mu podriadi a bude mu platiť každoročný tribút. Byzancia mohla bez boja obnoviť zvrchovanosť nad Aleppom. No Romanos jeho ponuku odmietol a rozhodol sa emira poraziť. Nedbal na rady svojich veliteľov, ktorí tvrdili, že byzanská ťažkoodená jazda bude v letnej horúčave v značnej nevýhode oproti ľahkej a rýchlej arabskej jazde. Obe armády sa stretli pri pevnosti Azaz. Byzantínci utrpeli zdrvujúcu porážku a samotný Romanos sa pred zajatím zachránil len útekom.


V tom čase sa hlavným veliteľom byzanskej armády stal Georgios Maniakos. V krátkom čase sa mu podarilo skonsolidovať byzanskú armádu a poraziť Arabov a tým odčiniť zahanbujúcu porážku pri Azaze. V roku 1032 Maniakos dobil mesto Edessa a donútil aleppského emira opäť sa stať byzanským vazalom.


Po neúspešnej sýrskej výprave prenechal vedenie armády odborníkom a začal sa venovať štátnym financiám. No aj v tejto oblasti narobil viac škody ako osohu. Väčšiu časť vybraných daní pohltila nezmyselná stavba chrámu a kláštora Bohorodičky. Podľa Romanových predstáv mal tento chrám svojou veľkosťou a výzdobou prekonať chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia). Stavba tohto chrámu a vojenské akcie značne zaťažili štátne financie, čo vyvolalo značnú nespokojnosť byzanskej aristokracie s cisárom. Opozícia sa začala sústreďovať okolo Romanovej švagrinej Theodory.


No najväčšie nebezpečenstvo Romanovi hrozilo od inej ženy, jeho manželky Zoe. Keď Romanos konečne pochopil, že jeho päťdesiat ročná manželka mu už ťažko porodí očakávaného potomka, prestal si svoju manželku všímať a ponechal jej len skromný finančný príjem. Urazená cisárovná sa plánovala Romanovi pomstiť. Našla si mladého milenca Michala IV. Paflagona. A začala podnikať kroky k odstráneniu Romana. Cisár náhle ochorel, na akúsi záhadnú chorobu a nikto nepochyboval o tom že cisára sa snažia postupne otráviť. Tí, ktorí by na túto skutočnosť mohli cisára upozorniť, boli odstránení z cisárovej blízkosti a ostatných spoľahlivo umlčalo cisárovnino zlato.


Romanos zomrel 11. apríla 1034, no nie na otravu, ale utopil sa v kúpeli.


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
URL : https://www.valka.cz/Romanos-III-Argyros-t62082#222986 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více