Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 87.861,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 341 příspěvků vloženo, 1317 editováno a 317 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Conté, Lansana

    Avatar
    General Lansana Conté, prezident Guinejskej republiky


    *1935 (1934?), Dubréka
    +22.12.2008 Konakry


    Lansana Conte sa narodil v Moussayah Loumbaya (Dubréka). Pochádzal z kmeňa Susu a bol moslimského vierovyznania. Vzdelanie získal v miestnej škole v Koranic a v základnej škole v Dubréke. Následne pokračoval v štúdiu na vojenských školách v Bingerville (Pobrežie Slonoviny) a Saint Louis (Senegal).
    V roku 1955 sa stal príslušníkom Francúzskej armády. V roku 1957 bol bojovo bol nasadený v Alžírsku počas vojny o nezávislosť. V roku 1958, po vyhlásení nezávislosti Guinejskej republiky (02.10.1958) opustil francúzsku armádu a vrátil sa do vlasti, kde vstúpil do novovytvorenej Guinejskej armády v hodnosti seržant. V roku 1962 začal študovať na dôstojníckej škole v Konakry. Počas štúdia bol zaradený k 2. batérii Delostreleckého výcvikového strediska (Artillery Training Centre) v Kindii a 01.07.1963 bol menovaný do hodnosti Second Lieutenant a o 2 roky do hodnosti Lieutenant.


    22.11.1970 skupina Guinejských protivládnych exulantov podnikla z územia Portugalskej Guinei (teraz Guinea-Bissau) inváziu s cieľom zvrhnúť vládu prezidenta Ahmeda Sékou Turrého. Conté sa podieľal na obrane Konakry silami vernými prezidentovi, za čo bol 27.02.1971 povýšený do hodnosti kapitán. Jeho kariérny rast pokračoval a v roku 1973 bol ustanovený do funkcie veliteľa operačnej zóny Boké (na severozápade krajiny). Jeho hlavná úloha bola podpora gerilových jednotiek PAIGC ( Party for the Independence of Guinea and Cape Verde - Strana nezávuslosti Guinei-Bissau a Kapvedorských ostrovov) pôsobiacich na území susednej Portugalskej Guuinei. 10.05.1975 bol vymenovaný do funkcie pobočníka (asistenta) náčelníka generálneho štábu Guinejskej armády.
    V roku 1977 bol predsedom delegácie, ktorá riešila pohraničné spory medzi Guineou a Guineou-Bissau a v roku 1980 bol zvolený do Národného zhromaždenia. V roku 1981 sa už ako jeden z vodcov Guinejskej demokratickej strany (PDG - Democratic Party of Guinea's) zúčastnil púte do Mekky.


    26.03.1984 zomrel Guinejský prezident Ahmed Sékou Touré. Úrad prezidenta prevzal premiér Louis Lansana Beavogui. Ale 03.04.1984 vojenský prevrat pod vedením Contého zvrhol dočasného prezidenta. Okamžite po prevrate bolo uveznených okolo 250 osôb - väčšinou významní politickí predstavitelia a bola pozastavená platnosť ústavy. Bolo rozpustené Národné zhromaždenie a politická aktivita bola postavená mimo zákon. Moc prevzal 25 členný Vojenský výbor pre národnú obnovu na čele s Contém, ktorý sa 05.04.1984 vymenoval za prezidenta republiky.


    04.07.1985, počas Contého zahraničnej cesty na summit ECOWAS (Economic Community of West African States - Ekonomické spoločenstvo západoafrických štátov) sa pokúsil o prevrat bývalý premiér a jedne z predstaviteľov Contého prevratu plukovník Diarra Traoré, ale sily loajálne Contému jeho pokus rýchlo potlačili. Okolo 100 príslušníkov armády, vrátane Traorého bolo po neúspešnom pokuse odsúdených na trest smrti a popravených.


    03.04.1990 bol Conté menovaný do hodnosti Army General.


    V roku 1993 Conté povolil demokratické prezidentské voľby za účasti niekoľkých politických strán, pričom kandidoval za vlastnú stranu Party of Unity and Progress (PUP). Voľby sa konali 19.12.1993, pričom Conté voľby vyhral so ziskom 51,7% hlasov (druhý v poradí Alpha Condé z Rally of the Guinean People (RPG) získal 19,6% hlasov). Opozícia okamžite výsledky volieb napadla ako zmanipulované, zvlášť potom, čo Najvyšší súd zrušil výsledky hlasovania v dvoch obvodoch, kde Condé aj jeho strana získali jednoznačné víťazstvo.


    02.02.1996 čelil Conté ďalšej výzve - pokusu o vojenský prevrat zo stranyvpjakov búriacich sa z dôvodu nízkych platov. Počas bojov zahynulo niekoľko tuctov civilistov a bol poškodený prezidentský palác, ale Contého režim pežil.


    V decembri 1998 sa končilo päťročné funkčné obdobie vlády Contého ako prezidenta a 14.12.1998 sa konali druhé celonarodné prezidentské voľby. V týchto voľbách získal Conté 56,1% hlasov a bol zvolený na ďalšie päťročné obdobie.


    V novembri 2001 Conté vyhlásil referendum k možnosti obmedzenia počtu opakovaného zvolenia prezidenta do funkcie a zároveň predĺženia jednoho funkčného obdobia z 5 na 7 rokov. Referendum bolo úspešné zmeny podporilo 98,4% voličov. Výsledky referenda boli odmietnuté opozíciou, ktorá referendum označila za zmanipulované.


    Tretie prezidentské voľby, v ktorých Conté kandidoval prebehli 21.12.2003. Nakoľko hlavný opozičný kandidát voľby bojkotoval (tvrdiac, že Conté aj tak nedovolí aby voľby vyhral niekdo iný), Conté získal rekordných 95,3% hlasov a bol potvrdený vo funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V tomto období sa prejavuje Contého zlý zdravotný stav. Prezident trpí cukrovkou a problémami so srdcom. Jeho zlý zdravotný stav sa stáva motívom opozície, ktorá sa snaží spochybňovať jeho schopnosti plniť funkčné povinnosti. Aj napriek zdravotným problémom sa stále ukazuje na verejnosti, napr. 19.01.2004 v priamom televíznom prejave vyhlasuje boj proti korupcii.


    O rok neskôr, 19.01.2005 iba o vlások unikol zraneniu, keď neznámi útočníci spustili paľbu na jeho vozidlo pri presune v Konakry. Pri útoku utrpel zranenie jeden z jeho osobných strážcov. O neúspešnom útoku ešte v noci osobne informoval svoj ľud priamym prenosom v rozhlase a telvízii, pričom sa vyjadril že "Boh ešte nerozhodol že je čas mojej smrti". V apríli 2006 sa v Maroku podrobil náročnej liečbe a aj napriek očakávaniu väčšiny obyvateľstva sa vrátil späť do funkcie. V máji 2006, po prudkom zvýšení cien benzínu a ryže vypukli v Konakry nepokoje, ktoré bezpečnostné zložky krvavo potlačili. Zahynulo viac ako 20 osôb. V auguste 2006 sa podrobil ďalšej liečbe, tentoraz vo Švajčiarsku. Medzitým bola jeho prvá žena, Henriette Conté obvinená z opovrhovania prezidentom a zo zneužívania jeho zdravotného stavu na zvýšenie svojej moci. V tomto období zároveň medzinárodné organizáciu pre ľudské práva upozorňujú na právne vákuum počas obdobia, keď je prezident na liečení. V októbri 2006 sa Conté vyjadril, že chce zostať hlavou štátu až do roku 2010, keď mu skončí sedemročné funkčné obdobie a dovtedy by chcel najsť niekoho kdo ho nahradí - niekoho "kdo miluje túto krajinu a bude ju brániť proti nepriateľom". V novembri 2006 zaraďuje Amnesty International Guineu na 2 miesto v rebríčku štátov s najväčšou korupciou.
    V roku 2007 sa Conté musel vyrovnať s masovými štrajkami prevažnej časti krajiny, ktoré vyvolali rastúce ceny ryže. Proti protestujúcim spočiatku nasadil bezpečnostné zložky, ktoré sa pokúsili protesty utopiť v krvi. Len v Konakry počas dvoch týždňov protestov zahynulo viac ako 20 demonštrantov a do 27.01.2007 zahynulo v celej krajine pri zásahu bezpečnostných zložiek proti demonštrantom okolo 90 osôb a cca 300 osôb bolo zranených. Protesty ukončili až ústupky Contého voči odborom. Conté súhlasil s vymenovaním nového ministerského predsedu a znížením cien palív a ryže. 09.02.2007 vymenoval Comté do funkcie predsedu vlády Eugène Camara, ktorý dovtedy pôsobil ako štátny minister pre prezidentské záležitosti. Toto menovanie sa stretlo s nesúhlasom opozície a vyvolalo ďalšie demonštrácie na uliciach. Nový štrajk vyvrcholil 12.02.2007, keď Comté vyhlásil v krajine výnimočný stav. Aj napriek výnimočnému stavu protesty pokračovali a 25.02.2007 Comté súhlasil s podmienkami opozície. 26.02.2007 bol do funkcie predsedu vlády vymenovaný Lansana Kouyaté a 27.02.2007 sa obyvatelia vrátili do práce. Nový predseda vlády bol oficiálne inaugurovaný 01.03.2007, pričom Comté inauguráciu ignoroval.


    Comté neustále zasahoval do právomocí vlády a snažil sa viesť krajinu podľa svojivh predstáv. V priebehu rokov 2007 a 2008 sa viackrát pokúsil odvolať nepohodlných ministrov vlády bez konzultácií s predsedom vlády, čo väčšinou vždy vyvolalo masové nepokoje obyvateľstva a nakoniec viedlo k znovuvymenovaniu odvolaného funkcionára.


    20.05.2008 Comté prekvapujúco odvolal z funkcie predsedu vlády Lansana Kouyaté a nahradil ho Ahmedom Tidiane Souaré. Na rozdiel od predchádzajúcich pokusov sa táto zmena nestretla s odporom verejnosti a považovala sa za dôkaz vzrastajúceho vplyvu Comtého na spoločnosť.


    Comté zomrel po dlhotrvajúcej chorobe dňa 22.12.2008 o 18:45 hod. miestneho času po dlhotrvajúcej chorobe. Jeho smrť bola ohlásená 6 hodín neskôr dňa 23.12.2008.



    Zdroj: www.zoominfo.com
    http://en.wikipedia.org/wiki/Lansana_Cont%C3%A9
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/79010#290500Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Lansana Conté 27.07.2001

    Lansana Conté (www.wikipedia.org)
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/79010#290531Verze : 0
    MOD