gen. José Luis de Quintanar y Soto


*22.12.1772 San Juan del Río, Querétaro
+16.12.1837 Mexico D.F.



Prezident Mexica počas Triunviratu (trojvládia) /23.12.1829 – 31.12.1829/


Bol štvrtým z ôsmych detí svojich rodičov, obaja boli španielsky prisťahovalci. Svoje detstvo preživ v štvrti San Marcos a na rodinnej haciende La Cueva v San Juan del Rio. Od svojho detstva ho priťahovala vojenská kariéra a vo svojich 15 rokoch sa rozhodol započať svoju vojenskú kariéru.


Ako syn majiteľa haciendy, odmalička vedel jazdiť dobre na koni, a tak jeho prvé kroky smerovali do Pluku kavelérie Querétaro, zaradeného do provinčných milícii. Roku 1801 je poručíkom Pluku Provinčných dragúnov Querétaro, bol skvelým jazdcom, dragúnom, jeden z najlepších jazdcov Mexica v koride (niečo ako torero ale na koni s oštepom) a Agustín de Iturbide ho poveril vypracovať prvý zákon o býkoch v krajine.


Bol presvedčením royalista a celú svoju kariéru slúžil Španielskej korune a dosiahol hodnosti brigádneho generála. Roku 1812 je menovaný hlavným sudcom v Acordada a kapitán Pluku dragúnov Querétaro. 1813 velí jednotkám Novej Galície, zúčastňuje sa bitvy v Lomas de Santa María 23.12.1813, blízko Valladolidu. Roku 1819 je menovaný vojenským veliteľom Pénjamo a potom premiestnený do Valladolidu a podieľal sa na poslednej bitve royalistov proti povstalcom na kopcoch La Goleta, blízko Taxco. Proti povstalcom stál až do roku 1821, kedy sa pridal k plánu Iguala.


Následne podporuje korunováciu Agustína de Iturbide ako cisára krajiny a ten ho za odmenu menuje politickým šéfom štátu Jalisco, post ktorý zastával 1822 až 1824. Spolu s Anastasiom Bustamantem, Quintanar proklamoval v štáte Jalisco federálny režim, s úmyslom uĺľhčiť tak návrat Iturbideho z exilu.


22.1.1822 bol zvolený za reprezentanta San Juan del Río na ustanovujúcom kongrese, ktorý post však odmietol koncom roku 1823. Roku 1822 esa stáva vrchným politickým šéfom Mexica, 1.4. je menovaný generálnym kapitánom Guadalajary, 20.10. Iturbide ho menuje Vrchným politickým šéfom provincie Nová Galícia.
Roku 1824 sa zišiel znovu ustanovujúci kongres, aby ustanovil hranice nových štátov. Sa oddelila Colima od štátu Jalisco, čo bolo schválnosťou zo strany kongresu, aby tak oslaboval pozíciu Quintanara. Štátne zastupiteľstvo štátu Jalisco zvolilo Quintanara ako prvého guvernéra menovaného štátu 20.10.1822 s mandátom do 17.6.1824. Počas jeho administrácie vydal dekrét kongresu štátu Jalisco zo dňa 20.1.1824, ktorým sa oslobodzujú všetci otroci v štáte.


Ako veliteľ vojenskej základne, odmietol uznať prezidenta Vincenta Guerrera, a 23.12.1829, viedol posádku pred prezidentský palác a prinútil tak dočasného prezidenta José María Bocanegra abdikovať. Následne veľmi rýchlo Quintanar zorganizoval vládu, ktorá bude vládnuť do príchodu Anastasio Bustamanteho; vytvoril tzv. triunvirato (trojvládie) zložené s neho, Prezidenta najvyššieho súdu Justície Pedra Véleza a politika a historika Lucasa Alamána. Vládli až do 31.12.1829 kedy Bustamante vstúpil do mesta a prebral moc.


Ako odmenu za jeho službu ho prezident a jeho osobný priateľ Anastasio Bustamante menoval prezidentom najvyššieho vojenského tribunálu.


Zomrel v Mexico D.F. vo veku 64 rokov. Jeho pozostatky boli pochované s vojenskými poctami na cintoríne Los Ángeles v Mexico D.F. Keď sa tento zavrel, jeho hrob sa stratil a nevie sa kde sú jeho pozostatky.


zdroj:
pensiones.jalisco.gob.mx
redescolar.edu.mx
www.inehrm.gob.mx
Instituto Nacional de Estudios Históricos de la Revolución Mexicana