CXAM / CXAM-1
Dlhovlnný rádiolokátor CXAM (a jeho vylepšená verzia CXAM-1) sú jednými z prvých rádiolokátorv inštalovaných na amerických plavidlách. Prvé radary boli na hlavných loadiach inštalované už začiatkom roku 1942. Radar bol schopný detekovať lietadlá a aj hladinové ciele (92,6 km / 50 nm v prípade lietadiel, 26 km / 14 nm v prípade lodí s presnosťou +- 182 m / 200 yardov / 3° (niektoré zdroje udávajú u CXAM-1 dosah až 185 km / 100 nm na vzdušné ciele, v bitke v Koralovom mori detekoval radar CXAM-1 z USS Lexington japonské lietadlové lode na vzdialenosť 126 km / 68 nm). Aj napriek svojmu relatívne malému dosahu a veľkej hmotnosti spôsobilo používanie tohto rádiolokátora malú revolúciu v PVO plavidiel.
Pôvod rádiolokátoru CXAM siaha k experimentálnemu rádiolokátoru XAF, vyvinutému v Námornom výskumnom laboratóriu (NRL) a testovanom v decembri / 12/1938 na bitevnej lodi USS New York a k rádiolokátoru CXZ vyvinutom firmou Radio Corporation of America (RCA) a testovanom v decembri / 12/1938 až januári / 01/1939 na bitevnej lodi USS Texas. Na základe výsledkov testov si námorníctvo objednalo u firmy RCA 6 rádiolokátorov XAF (objednávka v roku 1940 rozšírená o ďalších 14 jednotiek), pričom ale sériové rádiolokátory, označované CXAM obsahovali prvky z oboch rádiolokátorov (CXZ a XAF). V septembri 1940 boli prvé rádiolokátory CXAM inštalované na bitevnú loď USS California, lietadlovú loď USS Yorktown a ťažké krížniky USS Pensacola, USS Northampton, USS Chester a USS Chicago. Po inštalácii prvých 6 jednotiek pokračovala výroba ďalších 14 objednaných rádiolokátorov. Tieto rádiolokátory neboli identické s prvou výrobnou sériou, nakoľko sa do ich konštrukcie premietli už získané skúsenosti z výroby a prevádzky a dostali označenie CXAM-1. Prvý rádiolokátor CXAM-1 bol inštalovaný na bitevnú loď USS Texas v októbri / 10/1941, nasledované bitevnými loďami USS Pensylvania, USS West Virginia, USS North Carolina a USS Washington a lietadlovými loďami USS Lexington, USS Saratoga, USS Ranger, USS Enterprise a USS Wasp. CXAM-1 bol tiež inštalovaný na ťažký krížnik USS Augusta, dva ľahké krížniky a nosič hydroplánov USS Curtiss (k 07.12.1941 bola dokočená inštalácia celkom 19 rádiolokátorov CXAM a CXAM-1).
Rádiolokátor CXAM / CXAM-1 sa skladal z 9 základných blokov s celkovou hmotnosťou 2268 kg / 5000 lb, pričom najťažším blokom bola anténa (4,5 x 5 m / 5´x 15´8") s hmotnosťou 680 kg / 1500 lb (CXAM-1 - 545 kg / 1200 lb). Obsluhu rádiolokátora zabezpečovala jedna osoba, na zobrazenie situácie slúžial obrazovka typu "A". Rádiolokátor vyžadoval príkon 5 kW (110 V, 60 Hz), mal vlastný zdroj energie, zabezpečujúci činnosť aj v prípade výpadku palubných zdrojov.
Zdroj: www.history.navy.mil
pwencycl.kgbudge.com
http://en.wikipedia.org/wiki/CXAM_radar
Robert C. Stern: U.S. Battleship in Action, part 1; Signal Squadron 1980, ISBN 0-89747-107-5
Dlhovlnný rádiolokátor CXAM (a jeho vylepšená verzia CXAM-1) sú jednými z prvých rádiolokátorv inštalovaných na amerických plavidlách. Prvé radary boli na hlavných loadiach inštalované už začiatkom roku 1942. Radar bol schopný detekovať lietadlá a aj hladinové ciele (92,6 km / 50 nm v prípade lietadiel, 26 km / 14 nm v prípade lodí s presnosťou +- 182 m / 200 yardov / 3° (niektoré zdroje udávajú u CXAM-1 dosah až 185 km / 100 nm na vzdušné ciele, v bitke v Koralovom mori detekoval radar CXAM-1 z USS Lexington japonské lietadlové lode na vzdialenosť 126 km / 68 nm). Aj napriek svojmu relatívne malému dosahu a veľkej hmotnosti spôsobilo používanie tohto rádiolokátora malú revolúciu v PVO plavidiel.
Pôvod rádiolokátoru CXAM siaha k experimentálnemu rádiolokátoru XAF, vyvinutému v Námornom výskumnom laboratóriu (NRL) a testovanom v decembri / 12/1938 na bitevnej lodi USS New York a k rádiolokátoru CXZ vyvinutom firmou Radio Corporation of America (RCA) a testovanom v decembri / 12/1938 až januári / 01/1939 na bitevnej lodi USS Texas. Na základe výsledkov testov si námorníctvo objednalo u firmy RCA 6 rádiolokátorov XAF (objednávka v roku 1940 rozšírená o ďalších 14 jednotiek), pričom ale sériové rádiolokátory, označované CXAM obsahovali prvky z oboch rádiolokátorov (CXZ a XAF). V septembri 1940 boli prvé rádiolokátory CXAM inštalované na bitevnú loď USS California, lietadlovú loď USS Yorktown a ťažké krížniky USS Pensacola, USS Northampton, USS Chester a USS Chicago. Po inštalácii prvých 6 jednotiek pokračovala výroba ďalších 14 objednaných rádiolokátorov. Tieto rádiolokátory neboli identické s prvou výrobnou sériou, nakoľko sa do ich konštrukcie premietli už získané skúsenosti z výroby a prevádzky a dostali označenie CXAM-1. Prvý rádiolokátor CXAM-1 bol inštalovaný na bitevnú loď USS Texas v októbri / 10/1941, nasledované bitevnými loďami USS Pensylvania, USS West Virginia, USS North Carolina a USS Washington a lietadlovými loďami USS Lexington, USS Saratoga, USS Ranger, USS Enterprise a USS Wasp. CXAM-1 bol tiež inštalovaný na ťažký krížnik USS Augusta, dva ľahké krížniky a nosič hydroplánov USS Curtiss (k 07.12.1941 bola dokočená inštalácia celkom 19 rádiolokátorov CXAM a CXAM-1).
Rádiolokátor CXAM / CXAM-1 sa skladal z 9 základných blokov s celkovou hmotnosťou 2268 kg / 5000 lb, pričom najťažším blokom bola anténa (4,5 x 5 m / 5´x 15´8") s hmotnosťou 680 kg / 1500 lb (CXAM-1 - 545 kg / 1200 lb). Obsluhu rádiolokátora zabezpečovala jedna osoba, na zobrazenie situácie slúžial obrazovka typu "A". Rádiolokátor vyžadoval príkon 5 kW (110 V, 60 Hz), mal vlastný zdroj energie, zabezpečujúci činnosť aj v prípade výpadku palubných zdrojov.
Zdroj: www.history.navy.mil
pwencycl.kgbudge.com
http://en.wikipedia.org/wiki/CXAM_radar
Robert C. Stern: U.S. Battleship in Action, part 1; Signal Squadron 1980, ISBN 0-89747-107-5
