Coronado Chávez
*8.11.1807 Comayagua, Honduras
+22.6.1881 Comayagua, Honduras
Prezident Hondurasu /8.1.1845-1.1.1847/
Chávez bol samoukom a sám získal všetky svoje vedomosti samoštúdiom.
V auguste 1839 sa stáva Generálnym ministrom a od mája 1843 do januára 1844 zastáva post ministra zahraničných vecí a po nástupe gen. Ferreru do prezidentskej funkcie je štátnym sekretárom. Od 30.9 do 26.11.1844 je predsedom ministerskej rady, ktorá zastáva niektoré funkcie prezidenta, nakoľko Ferrera je neprítomný.
V čase svojho prezidentského pôsobenia sa stimuloval pestovanie kávy, začal odmeňovať tých ktorí slúžili v armáde formou mimoriadnych odmien, taktiež zaviedol daňové úľavy pre všetkých, čo sa venovali pestovaniu kávy.
Taktiež sa zaslúžil za rozvoj remeselnej výroby a manufaktúr na výrobu klobúkov. 10.3.1846 je vytvorená Literárna spoločnosť Hondurasu a z nej je vytvorená 19.9.1847 Národná univerzita.
Prezident Chávez prezidentským dekrétom z 26.5.1845 vyhlasuje vojnu Salvadoru. Taktiež v tomto čase poskytuje útočisko gen. Franciscovi Malespínovi a jeho dôstojníkom.
Pre mesto Choluteca udelil 1.10.1845 štatút mesta a zaviedol povinnosť z každej vytlačenej publikácie odovzdať 4 kusy štátnym úradom pre ich archiváciu ako aj že všetky majetky, ku ktorým sa nik nehlási, budú uskladnené v štátnej pokladnici a taktiež zaviedol pre občanov cestovné pasy pre cesty mimo krajiny.
Počas mesiacov jún až august 1846 cestoval po východných oblastiach, aby sa tu oboznámil s potrebami tamojších obyvateľov, pričom obyvateľstvo ho vítalo s entuziazmom. 1.1.1847 odovzdáva prezidentský úrad do rúk rady ministrov tvorenej gen. Franciscom Ferrera, gen. Santosom Guardiola a lic.Castom Alvaradom. Ministerská rada vykonáva prezidentské právomoci až do 12.2.1847, kedy legislatívne zhromaždenie zvolí nového prezidenta lic. Juana Nepomuceno Fernándeza Lindo y Zelaya, ktorý v tento deň preberá prezidentský úrad.
Po skončení svojho mandátu v mesiacoch jún až v október 1847 je reprezentantom Hondurasu na stredoamerickom sneme v Nacaome.
Následne v roku 1850 odchádza do exilu spolu s F.Ferrerom a pobýva niekoľko rokov v Salvadore.
Po exile sa vracia do Hondurasu a usadzuje sa v Comyagua, kde sa venuje stolárskej práci až kým neni menovaný Ministrom daní a vojny v decembri 1865. Od roku 1865 do 1874 zastáva post člena súdu v Comayagua.
19.3.1846, ešte za svojho života je vyhlásený legislatívnym zhromaždením "Padre Conscripto" (otec vlasti).
22.6.1881 umiera v meste Comayagua.
zdroj:
honduraseducacional.com
atlaswords.com
*8.11.1807 Comayagua, Honduras
+22.6.1881 Comayagua, Honduras
Chávez bol samoukom a sám získal všetky svoje vedomosti samoštúdiom.
V auguste 1839 sa stáva Generálnym ministrom a od mája 1843 do januára 1844 zastáva post ministra zahraničných vecí a po nástupe gen. Ferreru do prezidentskej funkcie je štátnym sekretárom. Od 30.9 do 26.11.1844 je predsedom ministerskej rady, ktorá zastáva niektoré funkcie prezidenta, nakoľko Ferrera je neprítomný.
V čase svojho prezidentského pôsobenia sa stimuloval pestovanie kávy, začal odmeňovať tých ktorí slúžili v armáde formou mimoriadnych odmien, taktiež zaviedol daňové úľavy pre všetkých, čo sa venovali pestovaniu kávy.
Taktiež sa zaslúžil za rozvoj remeselnej výroby a manufaktúr na výrobu klobúkov. 10.3.1846 je vytvorená Literárna spoločnosť Hondurasu a z nej je vytvorená 19.9.1847 Národná univerzita.
Prezident Chávez prezidentským dekrétom z 26.5.1845 vyhlasuje vojnu Salvadoru. Taktiež v tomto čase poskytuje útočisko gen. Franciscovi Malespínovi a jeho dôstojníkom.
Pre mesto Choluteca udelil 1.10.1845 štatút mesta a zaviedol povinnosť z každej vytlačenej publikácie odovzdať 4 kusy štátnym úradom pre ich archiváciu ako aj že všetky majetky, ku ktorým sa nik nehlási, budú uskladnené v štátnej pokladnici a taktiež zaviedol pre občanov cestovné pasy pre cesty mimo krajiny.
Počas mesiacov jún až august 1846 cestoval po východných oblastiach, aby sa tu oboznámil s potrebami tamojších obyvateľov, pričom obyvateľstvo ho vítalo s entuziazmom. 1.1.1847 odovzdáva prezidentský úrad do rúk rady ministrov tvorenej gen. Franciscom Ferrera, gen. Santosom Guardiola a lic.Castom Alvaradom. Ministerská rada vykonáva prezidentské právomoci až do 12.2.1847, kedy legislatívne zhromaždenie zvolí nového prezidenta lic. Juana Nepomuceno Fernándeza Lindo y Zelaya, ktorý v tento deň preberá prezidentský úrad.
Po skončení svojho mandátu v mesiacoch jún až v október 1847 je reprezentantom Hondurasu na stredoamerickom sneme v Nacaome.
Následne v roku 1850 odchádza do exilu spolu s F.Ferrerom a pobýva niekoľko rokov v Salvadore.
Po exile sa vracia do Hondurasu a usadzuje sa v Comyagua, kde sa venuje stolárskej práci až kým neni menovaný Ministrom daní a vojny v decembri 1865. Od roku 1865 do 1874 zastáva post člena súdu v Comayagua.
19.3.1846, ešte za svojho života je vyhlásený legislatívnym zhromaždením "Padre Conscripto" (otec vlasti).
22.6.1881 umiera v meste Comayagua.
zdroj:
honduraseducacional.com
atlaswords.com