Vychádzkový kord pre jazdu - Prusko
Vychádzkové zbrane mali v armádach nemeckých štátov dlhú tradíciu, ktorá sa uchovala aj po zjednotení Nemecka. Vychádzkovú zbraň si vojak zaobstarával sám, na svoje vlastné náklady a ako taká bola jeho osobným majetkom. Jej základný tvar bol síce daný, detaily však záviseli čiste od vkusu a finančných možností majiteľa. Nebolo nijakou výnimkou, že si vojak svoju zbraň nechával dodatočne upravovať či ozdobovať.
Rovnako ako u iných zložiek armády, aj jazdectvo malo možnosť nosiť na vychádzky či pri špeciálnych príležitostiach vlastnú, vychádzkovú zbraň,ktorá typovo vychádza zo služobného kordu m1889. Od služobnej zbrane sa líšila v rôznych smeroch. Celkovo boli vychádzkové zbrane spravidla ľahšie, kôš býval menej mohutný, estetickejšie spracovaný, často sklopný, aby zbraň menej zavadzala pri chôdzi. Čepele bývali lahšie, zväčša klinového prierezu, častokrát bohato zdobené leptami, zobrazujúcimi ornamenty, bojové scény, názvy bojísk na ktorých majiteľ zbrane bojoval a častokrát názov jednotky, ku ktorej patril. Pošva spravidla vychádzala z pošvy služobnej.
Týchto zbraní existuje nespočetné množstvo variant a často bývajú mylne označované ako dôstojnícke zbrane
Vychádzkové zbrane mali v armádach nemeckých štátov dlhú tradíciu, ktorá sa uchovala aj po zjednotení Nemecka. Vychádzkovú zbraň si vojak zaobstarával sám, na svoje vlastné náklady a ako taká bola jeho osobným majetkom. Jej základný tvar bol síce daný, detaily však záviseli čiste od vkusu a finančných možností majiteľa. Nebolo nijakou výnimkou, že si vojak svoju zbraň nechával dodatočne upravovať či ozdobovať.
Rovnako ako u iných zložiek armády, aj jazdectvo malo možnosť nosiť na vychádzky či pri špeciálnych príležitostiach vlastnú, vychádzkovú zbraň,ktorá typovo vychádza zo služobného kordu m1889. Od služobnej zbrane sa líšila v rôznych smeroch. Celkovo boli vychádzkové zbrane spravidla ľahšie, kôš býval menej mohutný, estetickejšie spracovaný, často sklopný, aby zbraň menej zavadzala pri chôdzi. Čepele bývali lahšie, zväčša klinového prierezu, častokrát bohato zdobené leptami, zobrazujúcimi ornamenty, bojové scény, názvy bojísk na ktorých majiteľ zbrane bojoval a častokrát názov jednotky, ku ktorej patril. Pošva spravidla vychádzala z pošvy služobnej.
Týchto zbraní existuje nespočetné množstvo variant a často bývajú mylne označované ako dôstojnícke zbrane