Čchien, Süe-sen

Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 87.861,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 586 příspěvků vloženo, 2258 editováno a 443 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Čchien, Süe-sen

钱学森

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Čchien Qian
    Jméno:
    Given Name:
    Süe-sen Xuesen
    Jméno v originále:
    Original Name:
    -
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    Hodnost:
    Rank:
    - -
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    inženýr (MIT 1936)
    Ph.D. (Caltech 1939)
    Master of Science (MIT 1936)
    Doctorate (Caltech 1939)
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    11.12.1911 Chang-čou, Čína
    11.12.1911 Hangzhou, China
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    31.10.2009 Peking, Čína
    31.10.2009 Beijing, China
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    - -
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    čínsky raketový vedec a konštruktér rocket scientist and designer
    Související články:
    Related Articles:
    Zdroje:
    Sources:
    http://en.wikipedia.org/wiki/Qian_Xuesen
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/89412#333401Verze : 0
    MOD
    Avatar
    Čchien Süe-sen (Tsien Hsue-Shen, v anglickej transkripcii: Qian Xuesen; pinyin: Qián Xuésēn; Wade-Giles: Ch'ien Hsüeh-sên), čínsky raketový vedec a konštruktér, kľúčová postava čínskeho programu vývoja balistických a kozmických rakiet.


    Narodil sa 11. decembra 1911 v Chang-čou, asi 180km juhozápadne od Šanghaja. Jeho otec sa neskôr stal ministrom školstva v Pekingu.
    V roku 1934 Čchien vyštudoval strojné inžinierstvo na šanghajskej univerzite. V 1935 sa presťahoval do USA, kde študuje na Massachusetts Institute of Technology (MIT) a neskôr na California Institute of Technology (Caltech) u Theodora von Kármána.
    V štyridsiatych rokoch je Čchien jedným zo spoluzakladateľov Jet Propulsion Laboratory pri "Caltech" a stáva sa jedným z vedúcich osobností výskumu raketového pohonu a aerodynamiky vysokých rýchlostí v USA.


    Podieľal sa na vývoji prvých amerických balistických rakiet Privata A a WAC Corporal a bol členom skupiny "Project Lusty" určeného na pátranie po nemeckých leteckých raketových technológiách na konci II. sv. vojny.
    Po návrate z Nemecka Čchien editoval výsledky projektu Lusty v 800 stranovej publikácii "Jet Propulsion", ktorá sa na dlhé roky stala v USA doslova technickou bibliou v oblasti leteckých a raketových konštrukcií.


    V tesne povojnových rokoch navštívil Čínu, kde sa v roku 1947 oženil s dcérou jedného z Čankajšekových vojenských poradcov. Krátko po návrate do USA v roku 1949 získal americké občianstvo a stal sa riaditeľom JPL.
    V roku 1949 okrem iného navrhuje supersonický raketoplán, z ktorého sa neskôr vyvinie projekt X-20 DynaSoar a následne Space Shuttle.


    Krátko nato, v roku 1950, je nespravodlivo obvinený, že je komunista, a prichádza o bezpečnostnú previerku. Jeho kariéra v USA je zničená a rozhoduje sa pre návrat do Číny. Americká vláda ho následne zadržiavala prakticky v domácom vezení na námornej základni Terminal Island.
    Dan A. Kimball k tomu povedal: "Bola to najhlúpejšia vec, akú táto krajina urobila. (Čchien) nie je väčší komunista ako ja - a my sme ho vyhnali."
    Čchien osud bol päť rokov predmetom tajnej dplomacie medzi USA a Čínou, až bol v roku 1955 vymenený za 12 amerických letcov, zostrelených v Korejskej vojne.


    Okamžite po príchode do Číny sa púšťa do usilovnej organizačnej a školiacej činnosti. V agrárnej krajine, zničenej vojnou a občianskou vojnou organizuje budovanie hutníckeho, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu, výskum a výuky personálu pre potreby leteckého a raketového priemyslu.
    V roku 1956 predkladá projekt vývoja balistickej rakety Dongfeng, v roku 1960 stavia čínsku kópiu sovietskej rakety R-2 (odvodenej od nemeckej V-2) a v roku 1964 je projekt rakety stredného doletu Dongfeng úspešne zavŕšený.


    V roku 1967, na vrchole kultúrnej revolúcie, sa pokúsili Čchiena odstrániť, je odvolaný z postu vedúceho "Siedmeho ministerstva strojárenstva", ale vďaka svojim zásluhám a ochrane vedenia je vzápätí vymenovaný za "viceministra".


    V roku 1968 Čchien organizuje založenie ústavu kozmickej medicíny ako prípravy na pilotované kozmické lety.


    V roku 1970 je čínskou raketou DF-2 úspešne vynesený prvý čínsky satelit. Od roku 1974 používajú čínske fotoprieskumné satelity návratové púzdra veľkosti takmer postačujúcej pre pilotovaný let.
    Na konci 70. rokov predkladá Čchien projekt pilotovaného raketoplánu vynášaného raketou CZ-2 s dvomi štartovacími blokmi, nie nepodobného o 15 rokov staršiemu projektu X-20 DynaSoar.


    Čchien je vedúcou osobnosťou aj v ďalších čínskych raketových programoch a významne sa podieľa na modernizácii čínskeho systému vysokoškolského vzdelávania a výskumu.


    V 80. rokoch Čchien presadzuje aj vedecký výskum tradičnej čínskej medicíny, cvičení či-kung a "neznámych/špeciálnych funkcií ľudského tela". Nešlo mu zrejme priamo o výskum, ale skôr o zhromažďovanie spoľahlivých pozorovaní pre potreby vytvorenia vedeckej teórie.


    V roku 1991 odišiel do dôchodku a žil v chránenej rezidenčnej štvrti v Pekingu.


    V roku 2008 ho čínska televízia uviedla ako jedného z jedenástich najviac inšpirujúcich ľudí v Číne.


    Zomrel v Pekingu 31. októbra 2009, vo veku nedožitých 98 rokov.



    Význam Čchien Süe-sena pre čínsky letecký, raketový a kozmický program je väčší ako význam osobností ako Sergej Koroľov pre sovietsky raketový a kozmický program alebo Wernher von Braun pre americký kozmický program.


    zdroje
    http://www.astronautix.com/astros/tsien.htm
    http://en.wikipedia.org/wiki/Qian_Xuesen
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/89412#333392Verze : 0