Iglesias, José María

Rozpočet tohoto webu pro rok 2018 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 32.861,- Kč Chci přispět
Za posledních 7 dní bylo 458 příspěvků vloženo, 930 editováno a 397 zmoderováno. Statistiky
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb

Iglesias, José María

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Iglesias Inzurruaga Iglesias Inzurruaga
    Jméno:
    Given Name:
    José María José María
    Jméno v originále:
    Original Name:
    -
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    Hodnost:
    Rank:
    - -
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    licenciado licenciated
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    05.01.1823 Mexico D.F., Mexico
    05.01.1823 Mexico D.F., Mexico
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    17.11.1891 Mexico D.F., Mexico
    17.11.1891 Mexico D.F., Mexico
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    Prezident Mexica The President of the Mexico
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    - -
    Související články:
    Related Articles:
    Zdroje:
    Sources:
    es.wikipedia.org
    presidentes.com.mx
    monografias.com
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/89637#334419Verze : 0
    MOD
    Avatar
    lic. José María Iglesias Inzurruaga



    El Presidente de los Estados Unidos Mexicanos /28.12.1876-15.3.1877/



    Jeho otcom bol plk. Juan N. Iglesias y Castro, pričom už v 12 rokoch sa stal sirotou. Ako sirota začína študovať na kolégiu San Gregorio, prićom má záujem o štúdium práva. V roku 1845 ukončuje štúdiá a stáva sa advokátom.


    V roku 1846 rovnako ako jeho otec nastupuje službu ako sudca v hlavnom meste Mexico D.F. Počas invázie USA do Mexica sa sťahuje do Querétaro, kde je menovaný v roku 1847, členom vojenského tribunálu a do tejto funkcie ho menuje prezident Pedro María Anaya.


    V roku 1848 spísal spolu s Guillermom Prieto a Manuelom Payno všetky vojenské udalosti posledného obdobia a publikuje dielo Poznámky vojny medzi USA a Mexicom pre históriu (Apuntes para la historia de la guerra entre México y los Estados Unidos). Nespokojný s výsledkom dohody Guadalupe Hidalgo otvorene vyjadruje svoje kritiky a ich publikuje v rôznych periodikách medzi inými v El Diario Oficial, El Monitor Republicano, Don Simplicio a La Chinaca.


    1853 je Antonio López de Santa Anna znovu menovaný prezidentom, prićom už v tomto období vládne diktátorským spôsobom. Diktátor je rozmrzelý kritikou v diele Poznámky pre históriu a dané dielo je stiahnuté z verejnosti a aj od autorov. José María Iglesias je zosadený zo svojej sudcovskej funkcie a povolanie vykonáva ako nezávislý advokát a to až do konca Santa Annu v 1855 po Revolúcii Ayutla.


    Počas dočasnej vlády Juana N. Álvareza, spolupracuje s Ministrom daní Guillermom Prieto. 25.6.1856 je vydaný zákon o desamortizácii cirkevného vlastníctva a José María Iglesias je poverený výkladom zákona a dohľadom nad jeho uvedením do praxe.


    Po vyhlásení Ústavy 1857, prezident Ignacio Comonfort poveruje Iglesiasa vedením ministerstva Justície a verejného vzdelávania.


    11.4.1857 je vyhlásený zákon ktorým sa upravuje činnosť farností, známa ako Zákon Iglesias (Ley Iglesias) týmto zákonom sa zakazovali poplatky za cirkevné služby ako za krsty, svadby, pohreby atď. pre chudobných. Taktiež Iglesias spracoval zákon o testamentoch a súdny poriadok pre tribunály a súdy v D.F. a federálne teritóriá.


    Po vyhlásení Plánu Tacubaya (o neplatnosti ústavy) Félixom María Zuloaga, Comonfort sa pripája k tomuto plánu, ale ako prezident je zvrhnutý samotným Zuloagom a týmto sa začína Vojna za reformu.
    Benito Juárez predseda Najvyššieho Justičného súdu národa, v súlade s platnou ústavou, ktorú ako sudca je povinný brániť, preberá legitímnym spôsobom prezidentský úrad zo svojho postu. Iglesias vyhlasuje vernosť ústave a Juárezovi.


    Počas Zuloagovho prevratu pracoval ako člen Najvyššieho súdu, ale keďže neuznal novú vládu konzervatívcov, opúśťa svoj post a venuje sa písaniu.


    25.12.1860, liberálne sily v čele s gen. Jesúsom Gonzálezom Ortega prichádzajú do hlavného mesta a Iglesias je menovaný adminsitrátorom dôchodkov a platieb.


    Počas druhej Francúzskej intervencie, v roku 1863 Juárezova vláda je nútená opustiť hlavné mesto a Iglesias doprevádza republikánsku vládu do San Luis Potosí, Nuevo León, Coahuila, a Chihuahua pričom je Ministrom daní až do roku 1867. Po výťazstve liberálov a znovu nastolení republiky v roku 1867, znovu ratifikuje Iglesiasa ako ministra daní.


    Začiatkom roku 1868 začína Iglesias pracovať v poslaneckej snemovni, v septembri 1868 je menovaný Ministrom vlády a začiatkom roku 1869 Ministrom spravodlivosti a verejného vzdelávania.


    V roku 1871 je znovu zvolený Juárez, ktorý však umiera 18.7.1872 a v zvolaných voľbách výťazí Sebastián Lerdo de Tejada.


    Nasledujúceho roku Iglesias je kandidátom na predsedu najvyššieho súdu a tieto voľby vyhráva, pričom poráža protikandidátov Vicenteho Riva Palacio a Porfirio Díaza. Počas výkonu svojej funkcie napíše štúdiu o vyváženosti moci justície a výkonnej moci, pričom sa dostáva do silnej opozície s výkonnou mocou. V tom čase prezident Lerdo de Tejada, má výkonnú moc a značnú moc nad legislatívnou mocou a má záujem mať aj nad súdnou.


    Výsledky prezidentských volieb v roku 1876 naznačovali výťazstvo Sebastiána Lerdo de Tejadu, ale bolo tu prítomné silné podozrenie z podvodu. Iglesias odchádza do mesta Toluca a odtiaľ do Salamancy kde sa spojil s guvernérom Florenciom Antillónom. Iglesias vyhlásil, že má ústavné právo zasadnúť na prezidentské kreslo z postu predsedu najvyššieho súdu na základe článkov 79 a 82 ústavy. Podpory sa mu dostalo zo strany guvernérov štátov Guanajuato, Querétaro, Colima, Guerrero, Zacatecas, San Luis Potosí, Jalisco, Sinaloa a Sonora.


    26.10.1876, kongres únie, ktorého členovia sympatizovali s Lerdom de Tejada, vydáva dekrét o reelekcii. Porfirio Díaz v januári 1877 vyhlasuje Plán Tacubaya s úmyslom zvrhnúť Lerdo de Tejadu, a keď vidí aktivity Iglesiasa, pokúša sa s ním dohodnúť. Avšak Iglesias odmieta návrhy Díaza, nakoľko jeho návrhy predpokladajú prevzatie moci násilým spôsobom.


    Iglesias vypracoval Plan de Salamanca, prićom má v úmysle sformovať dočasnú vládu, aby zvolala nové voľby, pričom sám za zaviazal že v nich nebude kandidovať, nakoľko nemá žiadne ambície stať sa prezidentom.


    Počas revolúcie Tuxtepec, Iglesias je prenasledovaný Díazovými jednotkami, pričom sa musí stiahnuť až do Mazatlánu, a tu sa naloďuje do USA do San Francisca a následne New Orleansu.


    Po odchode z krajiny Lerdo de Tejadu sa Iglesias vracia do Mexica v roku 1877 a v tomto čase dostáva návrh od Díaza aby sa pridal do jeho vlády, čo však odmieta a sťahuje sa z politického života a 17.11.1891 umiera v Tacubaya, kolónia, ktorá je dnes súčasťou Mexico D.F., delegacion Miguel Hidalgo.


    V roku 1987 prezident Miguel de la Madrid Hurtado dal preniesť jeho pozostatky do Rotundy slávnych mužov.

    zdroj
    es.wikipedia.org
    presidentes.com.mx
    monografias.com

    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/89637#334420Verze : 0
    MOD