Sidor, Karol

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 84.733,- Kč Chci přispět
Sraz 14.10.2017 Nelahozeves | US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

Sidor, Karol

    Avatar
     
    Příjmení:
    Surname:
    Sidor Sidor
    Jméno:
    Given Name:
    Karol Karol
    Jméno v originále:
    Original Name:
    Karol Sidor
    Fotografie či obrázek:
    Photograph or Picture:
    Hodnost:
    Rank:
    - -
    Akademický či vědecký titul:
    Academic or Scientific Title:
    - -
    Šlechtický titul:
    Hereditary Title:
    - -
    Datum, místo narození:
    Date and Place of Birth:
    16.07.1901 Ružomberok /
    16.07.1901 Ruzomberok /
    Datum, místo úmrtí:
    Date and Place of Decease:
    20.10.1953 Montreal /
    20.10.1953 Montreal /
    Nejvýznamnější funkce:
    (maximálně tři)
    Most Important Appointments:
    (up to three)
    - -
    Jiné významné skutečnosti:
    (maximálně tři)
    Other Notable Facts:
    (up to three)
    veliteľ, Hlinkovej gardy
    vyslanec Slovenského štátu vo Vatikáne
    Commander, Hlinka Guard
    Související články:
    Related Articles:

    Zdroje:
    Sources:
    -
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/9156#569997Verze : 2
    MOD
    Avatar
    Karol Sidor


    nar.: 1901
    zomr.: 1953


    Prozaik, publicista a jedna z najvýznamnejších postáv modernej slovenskej politiky.


    Študoval na gymnáziu v Ružomberku. V roku 1919 bol vylúčený zo všetkých stredných škôl v ČSR pre účasť na štrajku v prospech uväzneného A. Hlinku, neskôr súkromne zložil maturitu na gymnáziu v Ružomberku a pokračoval v štúdiu práva na KU v Prahe a na UK v Bratislave, ktorú však nedokončil.


    V priebehu 30. rokov pôsobil ako hlavný redaktor novín „Slovák“ a „Slovenská pravda“. Už ako študent prispieval do Národných novín, po roku 1919 sústredil okolo časopisu Vatra mladých autorov, venoval sa prozaickej i dramatickej tvorbe.


    Vstúpil do HSĽS a stal sa blízkym spolupracovníkom A.Hlinku. Za politický prejav v roku 1934 ho neodvôvodnene odsúdili na sedem týždňov väzenia. Presadzoval spoluprácu s Poľskom.


    Spolu so svojim hlavným straníckym rivalom Jozefom Tisom predstavovali koncom 30. rokov 20. storočia dve krídla v HSĽS. Boli politicky aj ľudsky úplne rozdielnymi osobnosťami. Tiso bol taktik, ktorý veril, že politickým manévrovaním dosiahne postupné ústupky. Tiso bol dlhé roky Hlinkovým korunným princom. Keď bol Hlinka v polovici 20. rokov niekoľko mesiacov v USA, vedením strany poveril práve Jozefa Tisa.


    V 30. rokoch však postupne získaval v strane podporu Sidor, ktorý sa opieral najmä o mladšiu generáciu. Politicky bol radikálnejší ako Tiso a odmietal politiku ústupkov. Účasť ľudákov v akejkoľvek vláde podmieňoval naplnením Pittsburgskej dohody. Sidor dokázal okolo seba sústrediť tím ľudí, ktorí ho podporovali a rešpektovali ako prirodzeného vodcu, čo sa Tisovi nedarilo.


    V roku 1935 sa Tiso a Sidor dostali do politického konfliktu pri voľbe nového prezidenta ČSR po abdikácii T.G. Masaryka. O budúcom prezidentovi vtedy rozhodli práve hlasy poslancov HSĽS. Sidor presadzoval podporu kandidáta Agrárnej strany Bohumila Němca, vzhľadom na to, že podporu čechslovakizmu a odstránenie jej zástancu Edvarda Beneša považoval za strategickú vec pre Slovensko. Karol Sidor sa na protest proti Tisovej podpore Beneša vzdal poslaneckého mandátu.


    Na zjazde HSĽS v roku 1936 získal prevahu v strane Sidor. Beneš totiž vo vzťahu k Slovensku nepripustil žiadne ústupky. Sidor na zjazde presadil podmienku, že HSĽS nesmie vstúpiť do vlády bez naplnenia Pittsburgskej dohody. Po tomto zjazde sa Andrej Hlinka v otázke svojho nástupcu v čele strany definitívne priklonil na stranu Sidora. Hlinka v testamente z roku 1937 Sidorovi odkázal účastiny spoločnosti Andrej, ktorej bol 100-percentným vlastníkom. Táto spoločnosť vlastnila tlačiarne a stranícku tlač, čím sa Sidor vlastne stal vedúcim tlačových zariadení HSĽS. Po Hlinkovej smrti v auguste 1938 bol síce Tiso formálne podpredsedom, ale de facto mal stranícku moc v rukách Sidor.


    Po Žilinskej dohode zo 6. októbra 1938 o autonómii Slovenska sa Jozef Tiso stal predsedom autonómnej vlády, keďže Karol Sidor túto funkciu odmietol. Namiesto toho sa stal predsedom Ústredného národného výboru, ktorý riadil činnosť miestnych a mestských Národných výborov. Okrem toho sa stal aj podpredsedom ústrednej pražskej vlády ako jediný zástupca Slovákov.


    V marci 1939 sa pražská vláda sa bez Sidorovho vedomia rozhodla večer 9. marca vojensky obsadiť Slovensko a rozpustiť Tisovu autonómnu vládu. Padli do pasce Nemcov, ktorí chceli vojenské obsadenie Slovenska použiť len ako zámienku na rozbitie ČSR.


    Sidor okamžite po vojenskom zásahu prišiel do Bratislavy a začal konať. 10. marca dal prezidentovi Háchovi ultimátum, že okamžite podá demisiu z ústrednej vlády, ak nebudú vojenské jednotky na Slovensku podriadené jeho rozkazom a vyhlásil, že rozpustenie autonómnej vlády považuje za protiústavné. Sidor v priebehu dňa rokoval s velením českých okupačných vojsk z pozície podpredsedu vlády. Večer bol už natoľko pánom situácie, že sám Tiso ho navrhol nového predsedu vlády. Pronemecky naladení predstavitelia HSĽS naliehali na Sidora, aby vyhlásil samostatnosť, pretože Slovensko sa nemôže proti Nemecku vojensky ubrániť. Sidor bol na čele autonómnej vlády iba tri dni.


    14. marca zvolal prezident Hácha na Tisovo naliehanie Slovenský snem. Jedinou témou rokovania malo byť vyhlásenie samostatnosti. Vo svojom prejave na úvode rokovania Sidor oznámil, že vzhľadom na medzinárodnú politickú situáciu podáva demisiu. Nasledoval Tisov referát o stretnutí s Hitlerom, z ktorého bolo jasné, že existujú iba dve možnosti. Buď vyhlásiť samostatný štát pod patronátom Nemecka, alebo nechať územie Slovenska rozdeliť medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko. Snem vyhlásil samostatnosť, teda si vybral menšie zlo. Sidor bol na čele autonómnej vlády iba tri dni.


    Karol Sidor 14. marca 1939 ako 37-ročný na vrchole moci a popularity odišiel z veľkej politiky. V rokoch 1939-45 pôsobil ako vyslanec Slovenského štátu vo Vatikáne.
    Okrem politiky sa po celý svoj život venoval literárnej tvorbe. Z jeho diel môžme spomenúť knihu noviel „Kliatba nenarodených“ (1922) a historickú hru „Kysuca“ (1925). Neskôr sa orientoval prevažne na publicistiku. Je autorom dokumentárnej knižky „Cestou po Poľsku“ (1927), dokumentárno-historickej práce „Slováci v zahraničnom odboji“ (1928), biografie o A.Hlinkovi s názvom „A.Hlinka“ (1934), reportáže obohatenej o zážitky z väzenia „Sedem týždňov“ (1935), dokumentu o tragických udalostiach z Černovej „Masakra v Černovej”, dokumentov „Slovenská politika na pôde pražského snemu 1918 – 1938” a „Ako vznikal Slovenský štát”. Svoje spomienky vyjadril v knihe „Šesť rokov vo Vatikáne“ (1947).
    Po vojne emigroval do Talianska, v roku 1950 do Kanady. V roku 1948 spolu s Petrom Prídavkom založil Slovenskú národnú radu v zahraničí.


    Zomrel v roku 1953 ako 52-ročný.
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/9156#27764Verze : 0
    Avatar
    Okrem toho bol Sidor v 30.rokoch veliteľom Hlinkovej gardy.
    URL : https://forum.valka.cz/topic/view/9156#29427Verze : 0