Improvizovaný pancierový vlak II (IPV II)
Po úspešnom rozbehnutí stavby IPV I bolo 10.09.1944 rozhodnuté o výstavbe ďalšieho pancierového vlaku. Práce na jeho výrobe sa začali 18.09.1944. Na základe skúseností získaných pri výrobe IPV I, bolo zlepšené opancierovanie rušňa (typu 320.2, rovnakého ako u IPV I), ktorý mal pancierovanú aj dymnicu. Malé zlepšenia pancierovania sa uskutočnili aj u ďalších vozňov, ale nešlo o nič výrazné - týkalo sa vybavenia a niektorých detailov. Rovnako ako u IPV I, bol na pancierovanie použitý obyčajný kotlový plech s hrúbkou 12 mm, čo znižovalo hodnotu pancierovania. IPV II bol finalizovaný v čase, keď mal IPV I za sebou už prvé bojové nasadenia. Na základe získaných skúseností bolo rozhodnuté o zmene maskovacieho náteru - pôvodný trojfarebný náter, vychádzajúci z kamuflážnych schém tankovej techniky Československej republiky bol vyhodnotený ako skôr demaskujúci, preto bol IPV II kamuflovaný iba jednofarebným tmavozeleným náterom a ako doplnkové maskovanie bola použitá čečina. Vlak vykonal skúšobnú jazdu a ostré streľby na trati Zvolen - Krupina a bol tvorený predsunutým (tykadlovým) vozňom, delovým vozňom, dvojicou tankových vozňov, rušňa, tretieho tankového vozňa a guľometného vozňa.
Veliteľom vlaku bol kpt. útočnej vozby Martin Ďuriš-Rubanský. Posádka vlaku bola tvorená 5 dôstojníkmi a 45 poddôstojníkmi, vojakmi a železničiarmi. Ďalších 20 poddôstojníkov, vojakov a železničiarov tvorilo posádku ubytovacieho vlaku.
IPV II bol prvýkrát bojovo nasadený 04.10.1944 v obci Čremošné. V boji boli poškodené 2 tankové vozne a rušeň, padli dvaja vojaci a traja železničiari boli zranení. Vlak bol presunutý do opravy a na doplnenie posádky do Zvolena. Tu získal 10.10. svoje bojové meno IPV II. Jozefa Miloslava Hurbana (tajný rozkaz veliteľa 1. čs. armády na Slovensku č. 12.069, čl. B-380) a po oprave bol 12.10.1944 opäť nasadený v Čremošnom. 23.10.1944 zasiahol do bojov v priestore Červená Skala (48°49'14.80"N 20°08'08.43"E), kde poskytoval podporu pri úspešnom protiútoku povstaleckých síl. Ďalšie bojové nasadenie vlaku bolo v Brezne nad Hronom, kde kryl ústup povstalcov smerom na Banskú Bystricu. Samotný vlak ale ustúpiť nemohol, nakoľko trať bola blokovaná vykoľajenými a poškodenými vozňami zo zrážky dvoch vlakov. Dňa 25.10.1944 sa vlaku podarilo dostať do Slovenskej Ľupče a pohybovala sa po trati smerom na Diviaky (48°52'33.67"N 18°51'02.03"E). Bojovú činnosť v povstaní zakončil vlak na stanici Horný Harmanec (dnes železničná stanica Harmanec - Jaskyňa, 48°49'21.71"N 19°02'03.19"E) dňa 27.10.1944, keď ho posádka po znehodnotení zbraní a ďalšej výstroje opustila a ustúpila do hôr. Vlak bol obsadený Nemcami a presunutý do Milovíc, kde slúžil na výcvik osádok pancierových vlakov. Pravdepodobne nebol až do konca vojny bojovo nasadený. Po skončení vojny bol spolu s IPV I a IPV III (a ďalšími koristnými vlakmi) zaradený do Práporu obrnených vlakov a bojovo nasadený na zabezpečenie pohraničia (Sudety) v mesiacoch jún a júl 1945. K 10.10.1947 bol IPV II zaradený do roty motorových obrnených vlakov tohto práporu. Prápor bol zrušený v roku 1955, vrátane používanej techniky.
ZUPKO, Štefan a ZUPKO, Juraj: Obrnená technika - výroba v SR 1944-2001; Magnet Press Slovakia 2002; ISBN 80-968073-8-2
Po úspešnom rozbehnutí stavby IPV I bolo 10.09.1944 rozhodnuté o výstavbe ďalšieho pancierového vlaku. Práce na jeho výrobe sa začali 18.09.1944. Na základe skúseností získaných pri výrobe IPV I, bolo zlepšené opancierovanie rušňa (typu 320.2, rovnakého ako u IPV I), ktorý mal pancierovanú aj dymnicu. Malé zlepšenia pancierovania sa uskutočnili aj u ďalších vozňov, ale nešlo o nič výrazné - týkalo sa vybavenia a niektorých detailov. Rovnako ako u IPV I, bol na pancierovanie použitý obyčajný kotlový plech s hrúbkou 12 mm, čo znižovalo hodnotu pancierovania. IPV II bol finalizovaný v čase, keď mal IPV I za sebou už prvé bojové nasadenia. Na základe získaných skúseností bolo rozhodnuté o zmene maskovacieho náteru - pôvodný trojfarebný náter, vychádzajúci z kamuflážnych schém tankovej techniky Československej republiky bol vyhodnotený ako skôr demaskujúci, preto bol IPV II kamuflovaný iba jednofarebným tmavozeleným náterom a ako doplnkové maskovanie bola použitá čečina. Vlak vykonal skúšobnú jazdu a ostré streľby na trati Zvolen - Krupina a bol tvorený predsunutým (tykadlovým) vozňom, delovým vozňom, dvojicou tankových vozňov, rušňa, tretieho tankového vozňa a guľometného vozňa.
Veliteľom vlaku bol kpt. útočnej vozby Martin Ďuriš-Rubanský. Posádka vlaku bola tvorená 5 dôstojníkmi a 45 poddôstojníkmi, vojakmi a železničiarmi. Ďalších 20 poddôstojníkov, vojakov a železničiarov tvorilo posádku ubytovacieho vlaku.
IPV II bol prvýkrát bojovo nasadený 04.10.1944 v obci Čremošné. V boji boli poškodené 2 tankové vozne a rušeň, padli dvaja vojaci a traja železničiari boli zranení. Vlak bol presunutý do opravy a na doplnenie posádky do Zvolena. Tu získal 10.10. svoje bojové meno IPV II. Jozefa Miloslava Hurbana (tajný rozkaz veliteľa 1. čs. armády na Slovensku č. 12.069, čl. B-380) a po oprave bol 12.10.1944 opäť nasadený v Čremošnom. 23.10.1944 zasiahol do bojov v priestore Červená Skala (48°49'14.80"N 20°08'08.43"E), kde poskytoval podporu pri úspešnom protiútoku povstaleckých síl. Ďalšie bojové nasadenie vlaku bolo v Brezne nad Hronom, kde kryl ústup povstalcov smerom na Banskú Bystricu. Samotný vlak ale ustúpiť nemohol, nakoľko trať bola blokovaná vykoľajenými a poškodenými vozňami zo zrážky dvoch vlakov. Dňa 25.10.1944 sa vlaku podarilo dostať do Slovenskej Ľupče a pohybovala sa po trati smerom na Diviaky (48°52'33.67"N 18°51'02.03"E). Bojovú činnosť v povstaní zakončil vlak na stanici Horný Harmanec (dnes železničná stanica Harmanec - Jaskyňa, 48°49'21.71"N 19°02'03.19"E) dňa 27.10.1944, keď ho posádka po znehodnotení zbraní a ďalšej výstroje opustila a ustúpila do hôr. Vlak bol obsadený Nemcami a presunutý do Milovíc, kde slúžil na výcvik osádok pancierových vlakov. Pravdepodobne nebol až do konca vojny bojovo nasadený. Po skončení vojny bol spolu s IPV I a IPV III (a ďalšími koristnými vlakmi) zaradený do Práporu obrnených vlakov a bojovo nasadený na zabezpečenie pohraničia (Sudety) v mesiacoch jún a júl 1945. K 10.10.1947 bol IPV II zaradený do roty motorových obrnených vlakov tohto práporu. Prápor bol zrušený v roku 1955, vrátane používanej techniky.