Front v Karpatoch 1914-1915: profily vojenských veliteľov

Túto tému začínam ako voľné pokračovanie témy „Boje na území Severovýchodného Slovenska“ forum.valka.cz


Budem sa snažiť o postupné vkladanie životopisných profilov veliteľov tých vojenských jednotiek, ktoré boli nasadené v rokoch 1914 – 1915 na slovenskom úseku karpatského frontu. Začnem s veliteľmi pôsobiacimi v priestore na východ od údolia Laborca v období február – máj 1915. Privítam všetky doplňujúce informácie ako aj kompletné životopisné profily.

Rakúsko-uhorský X. armády zbor


HUGO MEIXNER VON ZWEIENSTAMM


Hugo Meixner von Zweienstamm sa narodil 1.2.1858 v Lobzów pri Krakowe v rodine dôstojníka. Spolu s ním sa narodil jeho brat – dvojča Otto. Obaja sa rozhodli pre kariéru profesionálneho dôstojníka a získali úplné vojenské vzdelanie. (Do roku 1914 obaja dosiahli v rakúsko-uhorskej armáde veľmi vysoké funkčné zaradenie, keď každý z nich velil armádnemu zboru). V novembri 1889 sa Hugo Meixner von Zweienstamm oženil a za manželku si vzal Augustu, dcéru generálmajora Johanna von Kubin. V ten istý deň si jeho brat – dvojča Otto vzal za manželku Margaretu, sestru Augusty. V decembri 1899 Hugo Meixner von Zweienstamm v hodnosti plukovníka prevzal velenie 28. pešieho pluku v Prahe. V októbri 1908 sa stal veliteľom 27. pešej divízie v Košiciach a následne bol povýšený na generálporučíka. Vo februári 1911 prevzal velenie 2. pešej divízie v Jaroslawi a v januári 1914 bol v hodnosti generála pechoty poverený velením X. armádneho zboru v Przemysli.


Po vypuknutí Prvej svetovej vojny X. armádny zbor nastupoval v zostave 1. armády na front v Haliči proti Rusku. V januári 1915 odišiel na zdravotnú dovolenku a velenie X. armádneho zboru počas jeho neprítomnosti dočasne prevzal generálporučík Josef Krautwald von Annau. Veliteľstvo zboru sa vtedy nachádzalo v Medzilaborciach na karpatskom fronte. Zo zdravotnej dovolenky sa vrátil v marci 1915, keď sa veliteľstvo zboru už nachádzalo v Humennom. Na svojom poste však ostal pôsobiť len veľmi krátky čas a pokračujúce zdravotné problémy zapríčinili v apríli 1915 jeho definitívny odchod z frontu. Velenie X. armádneho zboru odovzdal generálporučíkovi Hugo Martiny von Malastów. Generál pechoty Hugo Meixner von Zweienstamm odišiel z aktívnej služby a do konca Prvej svetovej vojny už nezastával žiadnu veliteľskú ani štábnu funkciu. Zomrel v júli 1951 a je pochovaný vo Viedni.

Neviem prečo to dávaš do diskusie. Na takéto veci je faktografické fórum osobnosti.... Tam sa dá spraviť prehľadové fórum a následne aj jednotliví velitelia.... Ak potrebuješ pomôcť tak ťa rád navediem, ale momentálne som na dovolenke, tak som tu len sporadicky. Ale možno môže iný moderátor sekcie osobnosti...


P.S.: ale pokiaľ by to malo ísť do faktografie, potom treba uvádzať aj zdroje...

Rakúsko-uhorský X. armády zbor


HUGO MARTINY VON MALASTÓW


Hugo Martiny von Malastów sa narodil 13.2.1860 v Krainburgu (v súčasnosti Kranj v Slovisnku). Rozhodol sa pre kariéru profesionálneho dôstojníka a získal úplné vojenské vzdelanie. V októbri 1904 sa v hodnosti plukovníka stal veliteľom 48. pešieho pluku v Nagykanizsa. Od decembra 1908 velil 62. pešej brigáde v Budapešti a v máji 1909 bol povýšený do hodnosti generálmajora. V septembri 1912 prevzal velenie 14. pešej divízie v Prešporku (Bratislave) a v novembri 1912 bol povýšený do hodnosti generálporučíka.


Po vypuknutí Prvej svetovej vojny 14. pešia divízia nastupovala v zostave V. armádneho zboru 1. armády na front v Haliči proti Rusku. Generálporučík Hugo Martiny von Malastów pôsobil na fronte v Haliči a Poľsku do decembra 1914. Potom odišiel na zdravotnú dovolenku a späť k svojej divízii sa dostal vo februári 1915. V apríli 1915 bol namiesto Hugo Meixnera von Zweienstamm poverený velením X. armádneho zboru a presunul sa na slovenský úsek karpatského frontu do Humenného. V tejto veliteľskej funkcii pôsobil až do júna 1916 v Haliči a Volyni a následne v auguste 1917 prevzal velenie XIV. armádneho zboru na talianskom fronte v Tyrolsku. (Ešte v novembri 1915 bol povýšený na generála pechoty). V januári 1918 bol poverený velením III. armádneho zboru a v marci 1918 povýšený na generálplukovníka. Vo funkcii veliteľa III. armádneho zboru pôsobil na talianskom fronte až do konca Prvej svetovej vojny. Hugo Martiny von Malastów zomrel v roku 1940 v Grazi v Štajersku.

Áno, do faktografie to chcem dať pomocou linku. Bude to vzájomne prepojené a vo faktografickom fóre osobností bude uvedený aj zdroj. Originálnu informáciu však chcem nechať tuná v diskusnom fóre, pretože vo faktografickom fóre neprebiehajú žiadne zaujímavé debaty


P.S. Pomoc ohľadom technickej relizácie privítam. ešte som to preklikávanie nerobil.

Já si myslím, že by bylo lepší ty životopisy dát do faktografické sekce fóra a u nich odkaz na diskuzi sem.
A možní. že by se ani nic nestalo, kdyby to bylo tam i zde, tu třeba stručnější a bez obrázků.


A jestli chceš parťáka na to jak na to, klidně pomůžu

Vďaka za ponuku. Na zákalde konzultácie s Robotom budem odteraz dávať všetky životopisné profily do faktografickej časti fóra. Tuná v diskusnej časti fóra ostanú len linky s odkazom na OSOBNOSTI.


Ak niekto bude mať k dispozícii ďalšie údaje (záznam z obecnej kroniky či článok z miestnej tlače napríklad o umiestnení štábu, o pôsobení toho ktorého generála), tak by ich mohol vložiť sem do tejto časti fóra.

Rakúsko-uhorský X. armády zbor


Generál pechoty HUGO MEIXNER VON ZWEIENSTAMM

Rakúsko-uhorský X. armády zbor


Generálporučík HUGO MARTINY VON MALASTÓW

Ruský XXI. armádny zbor


Generál pechoty JAKOV FJODOROVIČ ŠKINSKIJ

Zajtra alebo pozajtra doplním niektoré profily rakúsko-uhorských a ruských divíznych veliteľov pôsobiacich vo februári - máji 1915 na východ od údolia Laborca.


Ak by mal niekto akúkoľvek informáciu týkajúcu sa nielen vojenských veliteľov, ale aj samotných bojov na tomto úseku karpatského frontu, nach ju kľudne umiestní do tejto témy.

Podľa můjho názoru by bolo vhodnejšie príspevky s obsahom bojov na Karpatskom fronte pridávať do tejto rubriky: forum.valka.cz


bolo by to vhodnejšie z dôvodu oddelenia samotných bojov a udalostí o osobností

Máš pravdu. V tomto diskusnom fóre nech sa zhromažďujú len informácie o pôsobení vojenských veliteľov. Neviem síce, či sa podarí niekomu nájsť informácie z miestnych dobových zdrojov, ale za pokus to stojí.

Rakúsko-uhorská 2. pešia divízia


Generálporučík ANTON LIPOŠĆAK

Ruská 44. pešia divízia


Generálporučík SERGEJ FJODOROVIČ DOBROTIN

Ruská 44. pešia divízia


Generálmajor VLADIMIR NIKOLAJEVIČ SVJACKIJ

Ruská 33. pešia divízia


Generálmajor MATVEJ ALEKSANDROVIČ SUĽKEVIČ

48. pešia divízia XXIV. armádneho zboru 8. armády Juhozápadného frontu
20.11.1914 - 1.12.1914: Bojové nasadenie na území súčasnej Slovenskej republiky (okresy Snina a Humenné)


Veliaci dôstojníci 48. pešej divízie v novembri 1914:


veliteľ 48. pešej divízie: generálmajor Lavr Georgijevič Kornilov
náčelník štábu 48. pešej divízie: plukovník Aleksandr Ivanovič Kavtoradzev


veliteľ 1. pešej brigády: (velením dočasne poverený veliteľ 189. Izmailského pešieho pluku)
veliteľ 2. pešej brigády: generálmajor Christo Nejkovič Kojčev
veliteľ 48. delostreleckej brigády: generálmajor Arnoľd Christoforovič Šuľman


veliteľ 189. Izmailského pešieho pluku: plukovník Stepan Zacharovič Potapov
veliteľ 190. Očakovského pešieho pluku: plukovník Pavel Nikolajevič Ljubavskij
veliteľ 191. Largo-Kaguľského pešieho pluku: plukovník Vjačeslav Aleksandrovič Karlikov
veliteľ 192. Rymnikského pešieho pluku: plukovník Kozma Timofejevič Petrovskij

Zoznam príslušníkov ruskej 48. pešej divízie vyznamenaných vojenským rádom svätého Georgija IV. stupňa za bojové nasadenie v okolí Sniny a Humenného v novembri 1914:



Práporčík Andrej Mavrikievič Destrjom, príslušník 191. Largo-Kaguľského pešieho pluku. Vyznamenaný za boj o Ruské sedlo na súčasnej poľsko-slovenskej hranici, ktorý sa odohral 4. novembra 1914 (17. novembra 1914 podľa gregoriánskeho kalendára).


Podporučík Aleksandr Gerasimovič Vlasov, príslušník 192. Rymnikského pešieho pluku. Vyznamenaný za boj o Ruské sedlo na súčasnej poľsko-slovenskej hranici, ktorý sa odohral 4. novembra 1914 (17. novembra 1914 podľa gregoriánskeho kalendára). Na následky utrpených zranení zomrel 8. marca 1915.


Kapitán Aleksandr Vikenťjevič Mrozinskij, príslušník 189. Izmailského pešieho pluku. Vyznamenaný za boj o sedlo Čerenin na súčasnej poľsko-slovenskej hranici, ktorý sa odohral 7. novembra1914 (20. novembra 1914 podľa gregoriánskeho kalendára).


Práporčík Vsevolod Vladimirovič Kozincev, príslušník 191. Largo-Kaguľského pešieho pluku. Vyznamenaný za boje v okolí obcí Starina a Veľká Poľana, ktoré sa odohrali 8. - 10. novembra 1914 (21. – 23. novembra 1914 podľa gregoriánskeho kalendára).


Podplukovník Stanislav Feliksovič Svjackij, príslušník 189. Izmailského pešieho pluku. Vyznamenaný za boj v okolí obce Stakčín, ktorý sa odohral 10. novembra 1914 (23. novembra 1914 podľa gregoriánskeho kalendára).