1 x 7,62 mm guľomet PKT (6P7), spriahnutý, 2000 nábojov
1 x .303 machine gun PKT (6P7), coaxial, 2000 rounds
Uživatelské státy: User States:
Poznámka: Note:
1) s prípravou do 5 m (súprava na hlboké brodenie)
1) with preparation to 196,9in (toolkit to deep fording)
Zdroje: Sources:
M. Sajenko: Istoria sozdania T-64; Mir Modelej No. 1 / 2000
URL : https://www.valka.cz/T-64-t120428#403265
Verze : 0
T-64 - Stručná história vývoja
Vývojové práce na tanku T-64 sa začali už na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia hneď potom, ako Sovietska armáda sformulovala takticko-technické požiadavky na perspektívny stredný tank. Vývojom bola poverená Charkovská konštrukčná kancelária, ktorá jediná bola schopná okažite začať realizovať túto úlohu1). Požadované TTD nového stredného tanku značne prevyšovali základné charakteristiky (palebné schopnosti, ochrana a mobilnosť) sériovo vyrábaného tanku T-54, ktoré nebolo možné dosiahnuť len ďalšou úpravou stávajúcej konštrukcie.
Zvýšenie palebných možností bolo rozhodnuté realizovať inštaláciou výkonnejšieho tankového kanóna D-54 (s rovnakým kalibrom 100 mm ako u T-54), skonštruovaným v rámci projektu Raduga pod vedením F.F. Petrova a zväčšením množstva vezenej munície na 50 ks (oproti 34 u T-54). Okrem toho sa mala zväčšiť efektívna diaľka streľby počas chodu a v noci použitím stabilizácie kanóna v dvoch rovinách, diaľkomera a nočného zameriavača. Pre zvýšenie odolnosti bolo rozhodnuté zväčšiť hrúbku panciera (s využitím nových materiálov) v spojení s veľkým uhlom sklonu panciera. Tvar korby a veže mal zároveň minimalizovať účinky tlakovej vlny prípadného nukleárneho výbuchu. Pre zvýšenie mobilnosti mal byť použitý nový motor s väčším výkonom, čomu malo byť prispôsobené aj prevodové ústrojenstvo a podvozok tanku.
V roku 1952, keď Charkovská konštrukčná kancelária v plnom nasadení pracovala na projekte nového stredného tanku, začal na rovnakej úlohe (pod označením Objekt 140) pracovať aj tím konštrukčnej kancelárie Uralvagonzavoda (aj napriek personálnym problémom, spojeným s odlivom skúsených pracovníkov do Charkova). Pre pracovníkov z Nižného Tagiľa išlo o prestížnu záležitosť, ktorej úspešné vyriešenie (úspech v konkurze na nový stredný tank) im mohlo priniesť viac financií, prísun nových špecialistov a nové projekty. Aj napriek snahe a využitiu radu pokrokových riešení ale konštruktéri z Nižného Tagiľa neboli schopní doviesť projekt do úspešného konca a nakoniec požiadal hlavný konštruktér L.N Karcev predstaviteľov sovietskej vlády o stiahnutie ich kancelárie z projektu.
Charkovskí konštruktéri pracovali paralelne na dvoch projektoch nového stredného tanku, označených ako Objekt 430 a Objekt 430U (U ako Usilennoj – posilnený). Pokiaľ sa Objekt 430 držal požiadaviek armády na nový stredný tank, projekt Objekt 430U tieto požiadavky prekračoval. Pre Objekt 430U bolo plánované navŕšiť palebnú silu a úroveň ochrany na úroveň ťažkých tankov pri zachovaní rozmerov a mobilnosti stredných tankov. Z toho dôvodu bolo plánované použiť kanón kalibru 122 – 130 mm a zväčšiť hrúbku panciera na úroveň 160-180 mm (oproti 120 mm u Objektu 430). Úvodný projekt Objektu 430U bol predstavený v roku 1953, bol vyzbrojený 122 mm kanónom D-25TS a čelný pancier dosahoval hrúbku 160 mm. Po nástupe N. S. Chruščova k moci bol ale projekt pod označením Objekt 430U postupne utlmovaný a v 60-tych rokoch nakoniec zastavený (podľa ruských autorov k tomu prispela aj nechuť tohto vodcu k ťažkým tankom).
Úvodný projekt Objektu 430 bol dokončený v roku 1954. Podľa tohto projektu mal mať tank klasickú konštrukciu pri použití niekoľkých nových, dovtedy nepoužitých prvkov. Jedným z nich bol navrhovaný motor – dvojtaktný, prepĺňaný vznetový motor 4TPD s protiľahlými piestami uloženými horizontálne (motor vznikol vývojom z pôvodne amerického motora Fairbanks Morse pre lokomotívy dodávaného počas 2. svetovej vojny v rámci Land Leasu). Použitý motor s dvojicou malo rozmerných planetových prevodoviek po stranách motora prispel k tomu, že potrebný objem motor-prevodového priestoru sa zmenšil zhruba na polovicu oproti tanku T-54. K úspore miesta (a zvýšeniu výkonu motora) mala ďalej prispieť zmena spôsobu chladenia – miesto núteného chladenia ventilátormi mal byť použitý ejektorový systém. Pri konštrukcii trupu a veže projekt predpokladal použitie panciera skloneného pod veľkým uhlom, ako hlavňová výzbroj bol určený 100 mm kanón D-54TS.
Do júla 1956 bol dokončený aj technický projekt Objektu 430, v ktorom došlo oproti úvodnému projektu k viacerým korektúram. Hlavnou zmenou bolo použitie výkonnejšieho, 5 valcového motora 5TD a úprava tanku na hlboké brodenie. Po potvrdení technického projektu sa v Charkovskom strojárenskom závode V.A. Malyševa začala výroba a testy jednotlivých konštrukčných prvkov nového stredného tanku, pričom paralelne s výrobou prebiehali aj testy, vrátane testov streleckej odolnosti jednotlivých konštrukčných prvkov veže a trupu. V roku 1957 boli dokončené 2 prototypy Objektu 430, na ktorých boli vykonané továrenské skúšky. Zároveň bolo rozhodnuté o výrobe ďalších 3 prototypov, ktoré mali byť podrobené vojskovým skúškam na polygóne.
Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom texte, tank mal klasickú konštrukciu kde v prednej časti bol vodičský priestor (vodič sedel v pozdĺžnej osi vozidla), nasledoval bojový priestor s vežou a nakoniec motor-prevodový priestor. Korba tanku bola zvarovaná, čelný pancier hrúbky 120 mm bol sklonený pod uhlom 60°. Veža tanku bola odlievaná, potrebné konštručné odvory (prielezy, priezory zameriavačov) boli do nej vyvarené. Hrúbka čelnéhop panciera veže dosahovala 240 mm. Prúdnicový tvar veže a čiastočne aj korby zvyšoval odolnosť tanku voči zásahu protitankovou muníciou, ale aj proti účinkom tlakovej vlny nukleárneho výbuchu. Pri testoch odolal tank protitankovej munícii kalibru 100 mm na vzdialenosť 1000 m. Vnútorný opancierovaný priestor tanku dosahoval 10 m3, osádku tanku tvorili 4 osoby. Tank bol konštruovaný aj s ohľadom na možnosť bojového použitioa v podmienkach použitia chemických a biologických zbraní a tiež v podmienkach rádioaktívneho zamorenia – bojový priestor bol hermetizovaný a tank bol vybavený filtroventilačným zariadením.
Hlavnú výzbroj prototypov tvoril 100 mm tankový kanón D-54TS (50 nábojov). Tank bol ďalej vyzbrojeny´14,5 mm protilietadlovým guľometom KPVT (300 nábojov) a dvomi 7,62 mm guľometmi SGMT (3000 nábojov). Kanón bol stabilizovaný v dvoch rovinách (stabilizátor METEĽ). Pre zlepšenie bojových podmienok bol kanón vybavený systém pre vyhodenie nábojnice mimo tank cez otvor v zadnej časti veže. Pre zamierenie cieľa a zistenie jeho diaľky bol inštalovaný streoskopický optický zameriavač – diaľkomer TPD-43B. Požiadavky armády na maximálnu hmotnosť tanku (36 ton) donútili konštruktérov nepoužiť štandardný podvozok tvorený kolesami veľkého priemeru s gumovými bandážami, ale vyprojektovať principiálne nový podvozok tvorený nosnými kolesami menšieho priemeru s vnútorným tlmením z hliníkových zliatin a opornými kladkami. Použitie menších nosných kolies v kombinácii s opornými kladkami okrem úspory hmotnosti eliminovalo aj nedostatok podvozku s veľkými kolesami bez oporných kladiek, kde pri rýchlosti 55-60 km začala vrchná časť pásu kmitať a udierať do krytu pasov. Novinkou bolo aj použitie hydraulických teleskopických tlmičov miesto tlmičov s lopatkovým, alebo pákovým piestom. Použitý podvozok umožnil stroju hladší chod a vyššiu dosahovanú rýchlosť.
V rokoch 1957-1959 prebehlo na továrenskom polygóne, ale aj na vojenskom polygóne v Kubinke viacero testov vyrobených prototypov, ktoré preukázali že Objekt 430 v základných parametroch prevyšuje zavedené a sériovo vyrábané tanky T-54 a T-55 a spĺňali požadované parametre armády. Ale aj napriek tomu nebolo dané povolenie na sériovú výrobu, nakoľko konštrukcia nového tanku sa natoľko líšila od zavedených strojov, že jeho zavedenie do výzbroje by kládlo príliš vysoké požiadavky na logistické zabezpečenie a výcvik obslúh a projekt bol v roku 1960 zastavený..
1) počas Veľkej vlasteneckej vojny bola kancelária evakuovaná do Nižného Tagiľu a zlúčená s konštrukčnou kanceláriou miestneho Uralvagonzavoda. K jej opätovnému obnoveniu a premiestneniu späť do Charkova (vrátane konštruktérov) došlo začiatkom 50. rokov 20. storočia, čím ale zároveň došlo k rapídnemu poklesu schopností pôvodnej nižnotagiľskej konštrukčnej kancelárie, ktorej odišli kľúčoví špecialisti. Ďalšie 2 tankové konštrukčné kancelárie – Leningradského Kirovského závodu a Čeljabinského traktorového závodu – riešili v tej dobe projekty ťažkých tankov.
Zdroj: Suvorov Sergej: Tank T-64, Moskva 2001
URL : https://www.valka.cz/T-64-t120428#414005
Verze : 0
Reklama
T-64
Technický projekt Objektu 432 bol dokončený v roku 1961 rozvinutím a upravením projektu Objekt 430. Prvý prototyp tanku bol dokončený v septembri 1962 a v krátkom čase - už 10.10.1962 bol dokončený druhý prototyp. Od 22.10.1962 boli vykonávané testy na polygóne v Kubinke, v rámci ktorých si stroj obzrel aj N.S.Chruščov. Vďaka jeho podpore pokračoval vývoj prototypu aj naďalej, nakoľko k projektu mali výhrady viacerí vysokopostavení dôstojníci a generáli pozemných vojsk, vrátane veliteľa tankového vojska generálplukovníka P.P.Polubojarova. Prvé sériové tanky opustili výrobný závod v októbri 1963, do septembra 1964 bolo vyrobených 54 tankov. K 01.12.1965 dosiahol celkový počet sériovo vyrobených strojov počet 218. Prvé tanky boli zaradené k 41. gardovej tankovej divízii v Čugujeve, blízko Charkova čo umožňovalo konštruktérom na mieste riešiť problémy zistené pri prevádzke tankov. Formálne rozhodnutie o zaradení typu do výzbroje Sovietskej armády prijala Rada ministrov ZSSR 30.12.1966, vrátane jeho oficiálneho označenia T-64 a Ministerstvo obrany ZSSR rozhodnutoe akceptovalo 02.01.1967. Výroba prebiehala do roku 1969, keď bola nahradená typom T-64A.
V rokoch 1977-1980 prešla časť tankov T-64 generálnymi opravami, počas ktorých boli modernizované na úroveň tankov T-64A. Okrem iného bola rádiostanica R-123 nahradená rádiostanicou R-173, bol vylepšený chladiaci systém, inštalovaný nový kryt motorového priestoru a systém „Brod“ a tiež aj vylepšené systémy detekcie radiácie a protipožiarny systém s riadiacim systémom ZEC-11-2. Okrem toho sa zmenilo uloženie náhradných dielcov a systému pre hlboké brodenie podľa T-64A. Modernizované tanky získali označenie T-64R a ešte začiatkom 21. storočia slúžili v Ozbrojených silách Ukrajiny.
Časť tankov T-64 bola na základe Zmluvy o konvenčných silách v Európe zlikvidovaná v roku 1995 v 115. opravárenskom závode v Charkove. Ostalo len zopár tankov, ktoré slúžili ako ciele na rôznych strelniciach a výcvikových priestoroch na Ukrajine.
Zdroj: M. Sajenko: Istoria sozdania T-64; Mir Modelej No. 1 / 2000
URL : https://www.valka.cz/T-64-t120428#538583
Verze : 0
Pojednanie o kolesách tanku T-64.
URL : https://www.valka.cz/T-64-t120428#726863
Verze : 1
URL : https://www.valka.cz/T-64-t120428#742591
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.