Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
- 24.10.1941 padol do nemeckého zajatia
- popravený v koncentračnom tábore
- 24.10.1941 fell into German captivity
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
03.10.1926-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 24.10.1941-DD.MM.RRRR v nemeckom zajatí
03.10.1926-DD.MM.RRRR join the Red Army 24.10.1941-DD.MM.RRRR prisoner of war
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Kozlov-Pjotr-Sergejevic-t275153#746742
Verze : 0
Reklama
polkovnik Pjotr Sergejevič KOZLOV
Pjotr Sergejevič Kozlov sa narodil 5. októbra 1905 v bieloruskej dedine Domameriči
Jeho služba v Červenej armáde sa začala 3. októbra 1926, kedy dobrovoľne nastúpil do Spojenej bieloruskej vojenskej školy v Minsku. V septembri 1929 ju ukončil a bol odoslaný k 99. streleckému pluku 33. streleckej divízie v Mogileve, kde pôsobil ako veliteľ čaty, zástupca veliteľa a veliteľ roty. V marci 1935 bol vymenovaný za náčelníka štábu práporu v 98. streleckom pluku, ale zotrvával v bývalom pluku ako zástupca veliteľa práporu. Až v auguste 1936 bol prevelený k 98. streleckému pluku v Bychove a pôsobil tu ako zástupca náčelníka a neskôr ako náčelník štábu pluku. V letnom období roku 1937 dočasne velil výsadkovému práporu divízie (stanica Olsufievo). V októbri 1937 na základe rozhodnutia Vojenskej rady okruhu prevzal velenie 99. streleckého pluku v Mogileve. V auguste 1939 bol major P. S. Kozlov vymenovaný za veliteľa 574. streleckého pluku 121. streleckej divízie. Počas sovietsko-finskej vojny od 12. februára 1940 prevzal velenie 39. streleckého pluku 4. streleckej divízie. Major Kozlov sa v bojovej situácii prejavil ako odvážny veliteľ. V bojoch na Karelskej šiji začiatkom marca 1940 bol dvakrát ranený a raz utrpel otras mozgu, ale zostal pri jednotke. Za bojové hrdinstvo mu bol dňa 7.4.1940 udelený Rad červenej zástavy. Dňa 9.5.1940 bol polkovnik P. S. Kozlov vymenovaný za náčelníka pechoty 60. streleckej divízie. Koncom októbra bol vyslaný na štúdium na Vojenskú akadémiu velenia a navigácie štábu letectva Červenej armády.
So začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny 30. júna 1941 akadémiu ukončil a bol vymenovaný za veliteľa 17. moskovskej domobraneckej streleckej divízie. Sformoval ju z dobrovoľníkov priemyselných podnikov nachádzajúcich sa na území Moskvoreckého okresu Moskvy. Od 30. júla 1941 bola divízia súčasťou 33. armády a podieľala sa na ženijných prácach na posilnení rževsko-viazemskej obrannej línie. Dňa 26. septembra bola premenovaná na 17. streleckú divíziu. Prvý bojový krst absolvovala 30. septembra 1941 na rieke Desna pri Spas-Demensku. Po ťažkých bojoch sa jej jednotky museli stiahnuť k rieke Nara. Straty počas prvých desiatich dní bojov boli obrovské. Do 10. októbra zostalo v službe len 584 z 11.454 mužov, ktorí boli k dispozícii na začiatku bojov. V priestore Ugodského Závodu (17 km východne od Malojaroslavca) bola divízia doplnená pochodovými posilami, ako aj zvyškami 8. a 211. streleckej divízie a už 17. októbra sa pripojila k 43. armáde a vstúpila do boja, pričom mala za úlohu vyhodiť do vzduchu mosty cez rieku Protvu pri dedinách Sloboda, Černaja Grjaza a Trubino, zorganizovať protitankovú obranu na možných trasách nepriateľských tankov a zabrániť im v prekonaní rieky. Početne slabé jednotky divízie mali tak za úlohu brániť líniu dlhú 25 - 28 km. Na ľavom krídle divízie (oblasť Vysokiniči) postupovala nemecká 17. a 34. pešia divízia, na pravom krídle sa po diaľnici od Malojaroslavca presúvali časti nepriateľskej 19. tankovej divízie a 98. pešej divízie. V týchto podmienkach bolo nereálne, aby divízia udržala obrannú líniu. Veliteľ Západného frontugeneral-armiiG. K. Žukov však napriek tomu nariadil divízii držať obrannú líniu. Žukov nariadil veliteľovi 43. armádygeneral-lejtenantuS. D. Akimovovi, aby vykonal protiútok pozdĺž Varšavskej magistrály. Nepriateľ sa však po prekročení rieky Protvy cez Tarutino dostal do tyla zoskupení 43. armády pripravených na protiútok. 17. strelecká divíziapolkovnika Kozlova sa pod tlakom nepriateľa v neporiadku stiahla, čím ohrozila ostatné jednotky. General-armiiG. K. Žukov nariadil 22. októbra 1941 zatknúť polkovnika P. S. Kozlova a zastreliť ho pred nastúpenou jednotkou. Nový veliteľ 43. armádygeneral-lejtenantK. D. Golubev podal hlásenie o tom, že rozkaz zastreliť polkovnika Kozlova bol vykonaný (general-lejtenantS. D. Akimov v tom čase pre zranenie odstúpil). Neskôr sa ukázalo, že táto správa sa nezakladala na skutočnosti.
General-lejtenant K. D. Golubev hlásil následne veliteľovi frontu: "Armádnemu generálovi Žukovovi. 31.10.41. 23.40. Hlásim trestnú skutočnosť. Dnes som na mieste zistil, že bývalý veliteľ 17. streleckej divízie Kozlov nebol zastrelený pred útvarom, ale utiekol. Okolnosti prípadu sú nasledovné. Po obdržaní vášho rozkazu zatknúť a zastreliť veliteľa 17. streleckej divízie pred útvarom som dal pokyn členovi Vojenskej rady Serjukovovi a generálporučíkovi Akimovovi, ktorí pricestovali k divízii, aby tak urobili. Z neznámych dôvodov to neurobili a poslali veliteľa divízie ku mne. Poslal som ho späť so strážou, ktorú zabezpečil náčelník špeciálneho oddelenia armády, s kategorickým pokynom, že rozkaz veliteľa sa musí splniť. Informovali ma, že bol zastrelený, a dnes som sa dozvedel, že nebol zastrelený, ale že stráži ušiel. Nariaďujem vyšetrovanie."
V trofejných dokumentoch skupiny armád "Stred", ktoré sú uložené v Ústrednom archíve Ministerstva obrany RF, sa vo večernom hlásení z 24. októbra 1941 nachádza záznam: "Bol zajatý veliteľ 17. streleckej divízie".
Počas zajatia bol Kozlov evidovaný najskôr v tábore Stalag 367 (Čenstochová), v novembri 1942 bol poslaný na nútené práce do Norimbergu a potom bol 4. decembra 1942 prevezený do tábora pre vojnových zajatcov, Offlag 62 (XIII D) v Hammelburgu. Pri výsluchu po svojom zajatí vypovedal: "Doteraz som bol vojakom a hoci som členom strany, v politike sa dobre nevyznám, pretože som o nej predtým neuvažoval. Musím preto začať odznova. Niečo mi povedali o führerovi a jeho programe. Schvaľujem jeho myšlienky. Tu je to úplne iné. Vidím to na tom, ako sa so mnou zaobchádza. Nemôžem nič nerobiť a nečinne sedieť. Ak ma tu môžu využiť, urobím čokoľvek. Takisto vôbec nemyslím na veľké veci, som pripravený začať s malými vecami."
V decembri 1942 bol spolu s niekoľkými dôstojníkmi odovzdaný gestapu ako "politicky nespoľahlivý" počas akcie zameranej na identifikáciu "nežiaducich elementov". Po uväznení vo väznici gestapa v Norimbergu bol 5. januára 1943 v skupine desiatich veliteľov a politických pracovníkov odoslaný do koncentračného tábora Flossenbürg. Polkovnik Kozlov bol v tomto tábore popravený dňa 5. januára 1943.
Sovietske orgány štátnej bezpečnosti nedôverovali informáciám o poprave a podozrievali Kozlova, že pracoval vo varšavskej a poltavskej spravodajskej škole pod pseudonymom "Bykov", ale tieto informácie sa nepotvrdili.
V roku 2005 Rada veteránov 17. streleckej divízie a Štátne múzeum obrany Moskvy iniciovali kampaň na rehabilitáciu veliteľa divízie Kozlova. V tom čase sa totiž predpokladalo, že bol v októbri 1941 zastrelený na rozkaz Žukova. Rozhodnutím Hlavnej vojenskej prokuratúry z 5.10.2005 bol plukovník P. S. Kozlov rehabilitovaný "ako represovaný 22.10.1941 z politických dôvodov mimosúdnym spôsobom". Avšak v roku 2009 sa v súvislosti s "novo zistenými okolnosťami " dodatočnou kontrolou zistilo, že P. S. Kozlov nebol v uvedenom čase zastrelený, pretože ušiel stráži a bol zajatý nepriateľom..... Čo svedčí o tom, že P. S. Kozlov nebol vystavený represiám, preto sa na neho nevzťahuje pôsobnosť zákona Ruskej federácie z 18.10.1991 č. 1761-1 "O rehabilitácii obetí politických represií"". Na základe toho bolo 18.06.2009 rozhodnuite o rehabilitácii plukovníka P. S. Kozlova zrušený.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Kozlov-Pjotr-Sergejevic-t275153#746754
Verze : 6
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.