Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
DD.08.1915-DD.02.1918 služba v ruskej cárskej armáde DD.04.1918-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 08.10.1952-DD.MM.RRRR v zálohe
DD.08.1915-DD.02.1918 service in the Imperial Russian Army DD.04.1918-DD.MM.RRRR join the Red Army 08.10.1952-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Iscenko-Jakov-Andrejevic-t274269#744688
Verze : 0
Reklama
general-major Jakov Andrejevič IŠČENKO
Narodil sa 31.12.1896 v dedine Pisky Radkivski. Ukrajinec. V ruskej cárskej armáde bol od augusta 1915, bojoval v prvej svetovej vojne. Najprv slúžil v 37. záložnom prápore v Jekaterinoslave, kde v roku 1916 absolvoval výcvikovú skupinu a bol povýšený na mladšieho poddôstojníka. Keď ho však poslali na front, ušiel, chytili ho a degradovali na slobodníka. Poslali ho k 170. pešiemu pluku 43. pešej divízie na juhozápadný front, bojoval v Karpatoch. Zúčastnil sa revolučných udalostí v roku 1917, po februárovej revolúcii bol zvolený za člena plukovného výboru vojakov a bol predsedom výboru roty.
Zúčastnil sa na ruskej občianskej vojne. V apríli 1918 sa pripojil k partizánskemu oddielu pri Ižiume, v tom istom roku oddiel vstúpil do Červenej armády a stal sa súčasťou 12. ukrajinského sovietskeho pluku. Od októbra 1918 bol vojenským veliteľom Ižiumu, od novembra 1918 vojenským komisárom 2. ižiumského záložného streleckého pluku, od februára 1919 asistentom ižiumského okresného vojenského komisára. Od mája 1919 bojoval na južnom a juhozápadnom fronte: veliteľ úderného pracovného práporu 14. armády v Izyume, veliteľ práporu 396. streleckého pluku 41. streleckej divízie, od júla 1919 velil tomuto pluku, potom velil 123. streleckej brigáde. Počas občianskej vojny bojoval proti nemecko-rakúskym útočníkom na juhozápade Ruska, proti hajdúchom a Petľurovcom, proti vojskám generála A. I. Denikina a proti poľským jednotkám.
Osvedčil sa ako veľmi statočný veliteľ, bol vyznamenaný Radom červenej zástavy (24.02.1921) a k 10. výročiu Červenej armády v roku 1928 mu bol udelený druhý Rad červenej zástavy. Od januára 1921 velil 3. pluku a od apríla 195. pluku 41. samostatnej streleckej brigády. Aktívne sa zúčastňoval na boji proti banditizmu v Charkovskej gubernii. Od augusta 1921 bol asistentom vojenského komisára v Ižume, od decembra 1921 vojenského komisára Kupjanskej oblasti. Od mája 1923 - pomocník náčelníka mobilizačného oddelenia štábu Ukrajinských a krymských vojsk. Od júna 1923 - jevpatorijský mestský vojenský komisár, od júla 1924 opäť kupjanský okresný vojenský komisár. Od augusta 1926 do novembra 1929 - vojenský komisár Sumského okresu.
V roku 1930 absolvoval III. strelecké a taktické kurzy Kominterny "Vystrel" pre zdokonaľovanie veliteľského zboru RKKA. Hneď po ich absolvovaní ho poslali študovať na Vojenskú akadémiu Červenej armády M. V. Frunzeho, ktorú absolvoval v roku 1934. Od mája 1934 bol veliteľom 89. streleckého pluku 30. streleckej divízie. Po zavedení hodností v Červenej armáde mu bola dňa 29. januára 1936 pridelená hodnosť plukovník. Od júna 1937 - veliteľ 15. streleckej divízie Charkovského vojenského okruhu dislokovanej v meste Nikolajev. 15. júna 1937 bol povýšený do hodnosti brigádny veliteľ (kombrig).
27. februára 1938 bol kombrig J. A. Iščenko zatknutý v Kyjeve, kde bol na služobnej ceste. Bol obvinený zo série trestných činov: organizovanie protisovietskeho vojenského sprisahania, spolupráca s ukrajinskými nacionalistami, nezákonné míňanie finančných prostriedkov (počas Iščenkovho pôsobenia vo funkcii veliteľa 89. streleckého pluku 30. streleckej divízie a 15. streleckej divízie). Zatknutie sa uskutočnilo na základe udania, ktoré napísali K. D. Kapulovský, náčelník štábu 89. streleckého pluku, Jevstignejev a I. P. Bojko, zástupca veliteľa pluku pre logistiku. Iščenko sa priznal k sprenevere, ale nepriznal sa ku kontrarevolučnej činnosti. Dňa 3. marca 1938 bol prepustený z Červenej armády.
Iščenko bol držaný vo väzení v Dnepropetrovsku a počas výsluchov poukazoval na dokumenty a konkrétne osoby, ktoré vyvracali obvinenia z jeho kontrarevolučnej činnosti. Vojenský prokurátor Charkovského vojenského okruhu, brigádny vojenský právnik M. G. Grezov, bol nútený stiahnuť obvinenia z protisovietskej činnosti a prekvalifikovať ich na zneužitie funkcie, ale 14. decembra 1939 bol J. A. Iščenko rozhodnutím špeciálneho oddelenia Charkovského vojenského okruhu napokon prepustený (prípad bol ukončený 8. decembra). Koncom januára 1940 bol znovu prijatý do kádrovej služby v Červenej armáde, ale dlho zostal bez nového menovania. V júni 1940 bol vymenovaný za náčelníka Suchomskej streleckej a guľometnej školy, ktorú viedol do marca 1941. Od 4. júna 1940 bol vymenovaný do hodnosti general-major.
Od 14. marca 1941 bol veliteľom 138. horskej streleckej divízie. Divízia bola súčasťou Zakaukazského vojenského okruhu a začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny bola zaradená do 45. armády. Mala za úlohu kryť štátnu hranicu s Tureckom. Od 25. septembra 1941 - náčelník oddelenia formovania a personálneho obsadenia štábu Zakaukazského frontu. Od februára do apríla 1942 dočasne zastával funkciu náčelníka štábu Zakaukazského vojenského okruhu, potom sa stal zástupcom veliteľa vojsk okruhu a neskôr zástupcom veliteľa vojsk okruhu pre vojenské vzdelávacie inštitúcie, v máji - náčelníkom operačného oddelenia a zástupcom veliteľa Zakaukazského frontu. Od augusta 1942 zastával funkciu zástupcu veliteľa 46. armády - náčelníka tylovej služby frontu. Od novembra 1942 zastával funkciu zástupcu veliteľa 2. gardovej armády - náčelníka tylovej služby frontu. Od júla 1943 - zástupca náčelníka tylovej služby Stepného frontu (od októbra bol premenovaný na 2. ukrajinský front), súčasne v auguste - novembri 1943 bol náčelníkom tylovej služby 58. armády. Potom bol do augusta 1944 náčelníkom štábu tyla Zakaukazského frontu.
V júni 1944 bol odoslaný do poľskej armády, kde bol povýšený do poľskej hodnosti brigádneho generála. Dňa 8. augusta 1944 ho vrchné velenie poľskej armády vymenovalo do funkcie náčelníka tyla poľskej armády. Do 15. októbra organizoval Hlavnú intendantskú službu poľskej armády a pôsobil ako Hlavný intendant poľskej národnej armády. V novembri 1944 bol pre chorobu uvoľnený z funkcie a liečil sa v nemocnici v Tbilisi.
Od februára 1945 general-major Iščenko pôsobil ako zástupca veliteľa Bieloruského vojenského okruhu pre zásobovanie. Od februára 1946 zástupca veliteľa armády pre zásobovanie- náčelník tyla 3. armády Bieloruského vojenského okruhu. Od júna 1947 asistent pre zásobovanie a od januára 1949 zástupca náčelníka Delostreleckej akadémie F. E. Dzeržinského pre zásobovanie - náčelník tyla. V zálohe od októbra 1952.
Zomrel 1. apríla 1970 v Moskve.
Zdroje: Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4) pamyat-naroda.ru generals.dk ru.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Iscenko-Jakov-Andrejevic-t274269#744690
Verze : 17
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.