Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
DD.05.1915-DD.11.1917 služba v ruskej cárskej armáde 15.02.1918-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 11.07.1950-DD.MM.RRRR v zálohe
DD.05.1915-DD.11.1917 service in the Imperial Russian Army 15.02.1918-DD.MM.RRRR join the Red Army 11.07.1950-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
URL : https://www.valka.cz/Gryzlov-Fjodor-Ivanovic-t275001#746390
Verze : 1
Reklama
general-major Fjodor Ivanovič GRYZLOV
Fjodor Ivanovič Gryzlov sa narodil 5.6.1895 v dedine Filino, Vladimírskej gubernie, Rusko.
Pred službou v armáde pracoval F. I. Gryzlov ako robotník v továrňach Morozova v Orechovo-Žujeve a Prochorova v Moskve. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol v máji 1915 mobilizovaný na vojenskú službu a zaradený do 77. záložného pešieho pluku v Tule. V auguste absolvoval výcvikovú skupinu a ako mladší poddôstojník bol odoslaný na front, kde bol zaradený do 228. pešieho pluku Zadonského 57. pešej divízie 44. armádneho zboru. S týmto plukom bojoval na západnom, rumunskom a juhozápadnom fronte a dosiahol hodnosť staršieho poddôstojníka. V roku 1917 bol zvolený za predsedu plukovného výboru. Po októbrovej revolúcii v novembri 1917, po návrate z frontu, dobrovoľne vstúpil do špeciálneho oddielu Vladimírskej oblastnej Čeky, predchodcu nechvalne známej NKVD. Vo februári 1918 bol vymenovaný za veliteľa tohto oddielu a v tom istom mesiaci s ním odišiel do ľavobrežnej skupiny vojsk 5. armádyVýchodného frontu proti bielogvardejcom (v oblasti Penzy). Po príchode sa oddiel pripojil k 1. petrohradskému dobrovoľníckemu pluku, ktorý bol na jeseň 1918 premenovaný na 243. strelecký pluk v rámci 27. streleckej divízie. Pluk sa zúčastnil na bojoch proti vojskám admirála A. V. Kolčaka pri mestách Melekess, Bugulma, Belebej, Ufa. V marci 1919 ho kvôli omrzlinám nôh evakuovali do nemocnice, v máji ho potom vymenovali za veliteľa kurzu 1. moskovských veliteľských peších kurzov.
V októbri - novembri 1919, ako veliteľ guľometnej skupiny 9. zvodného kadetského pluku Samostatnej kadetskej brigády, bojoval na petrohradskom fronte proti vojskám generála N. N. Judeniča. V marci 1920 absolvoval kurz a bol vymenovaný za veliteľa roty v 12. streleckom pluku 1. vzorovej brigády 2. streleckej divízie. Zúčastnil sa s ním bojov proti vojskám generála P. N. Wrangela, pri likvidácii výsadku generála S. G. Ulagaja na Kubáni. Dňa 28. septembra 1920, počas obkľúčenia divízie pri Mariupole, bol zajatý a s cieľom úteku sa pripojil k Wrangelovej armáde. Dňa 3. októbra sa mu podarilo zo zajatia ujsť a potom opäť slúžil v tom istom pluku a divízii. Zúčastnil sa na likvidácii ozbrojených oddielov N. I. Machna, Maslaka a ďalších. V máji 1921 bol pre chorobu prijatý do nemocnice, potom bol vymenovaný za veliteľa samostatného práporu pri oddelení zásobovania potravinami Donskej oblasti. Po jeho rozpustení v októbri bol ako veliteľ práporu prevelený k výcvikovému pluku 2. streleckej divízie. Od januára do mája 1922 bol F. I. Gryzlov na kurze "Vystrel", po návrate do divízie bol vymenovaný za veliteľa roty 6. streleckého pluku. Vo februári 1923 bol preložený do rovnakej funkcie v 25. streleckom pluku 9. streleckej divízie. Od októbra 1926 do augusta 1927 sa školil na Uľjanovskej pechotnej škole pomenovanej po V. I. Leninovi.
Od augusta 1928 velil 42. samostatnej miestnej streleckej rote Severokaukazského vojenského okruhu, od mája 1932 bol zastupujúcim veliteľom Novočerkasska. Dňa 18. januára 1934 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 114. streleckého pluku 38. streleckej divízie. Dňa 17. mája 1941 bol preložený ako mladší inštruktor kurzov "Vystrel".
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny pokračoval v službe v kurzoch ako mladší učiteľ streleckej prípravy a všeobecnej taktiky, od júna 1942 ako učiteľ taktiky kurzu veliteľov mínometných práporov. V septembri 1942 bol vyslaný na západný front ako náčelník štábu 17. streleckej divízie, ktorá sa ako súčasť 33. armády zapojila do obranných bojov pri Gžatsku. Od decembra pôsobil ako náčelník operačného oddelenia a zástupca náčelníka štábu 33. armády. V tejto funkcii sa podieľal na plánovaní Rževsko-Vjazemskej útočnej operácie (marec 1943). V apríli 1943 bolo polkovnikovi F. I. Gryzlovovi umožnené veliť 222. streleckej divízii. Dňa 15. septembra 1943 bol povýšený do hodnosti general-major. V rámci 69. streleckého zboru33. armádyZápadného frontu sa s ňou zúčastnil Smolenskej útočnej operácie a oslobodenia Smolenska. Za úspešné boje bol divízii udelený čestný názov "Smolenská". Dňa 12. apríla 1944 bol odvolaný z funkcie veliteľa a bol daný do dispozície Hlavnej správy kádrov. Koncom mája bol odoslaný na 1. pobaltský front a od 7. júna 1944 mu bolo umožnené veliť 156. streleckej divízii. Počas bieloruskej útočnej operácie bola divízia, nachádzajúca sa v zostave 43. armády, nasadená do prielomu severozápadne od Bobrujska a prenasledujúc nepriateľa postúpila o 586 km. V septembri sa divízia zúčastnila na Rižskej útočnej operácii. Po násilnom prekonaní rieky Lielupe jej jednotky, pod jeho velením, prerazili nepriateľskú obranu juhovýchodne od Rigy a postupujúc bojmi na sever viazali nepriateľa na svojom smere, čím zabezpečili akcie hlavných síl 43. armády na smere hlavného úderu. Za príkladné splnenie tejto úlohy bol 156. streleckej divízii udelený Rad Kutuzova 2. stupňa (23.10.1944). Potom bola preskupená ako súčasť 92. streleckého zboru 43. armády na memelský smer. V dňoch 5. - 6. októbra 1944 po úspešnom prieskume a s využitím úspechov predsunutých jednotiek divízia v spolupráci so susednými jednotkami prelomila nepriateľskú obranu a rozvíjaním úspechov dosiahla predmestia Memel, kde bola po urputných bojoch stiahnutá do zálohy zboru.
Od 2. mája do 28. septembra 1945 sa pre chorobu liečil vo Vojenskej lekárskej akadémii Červenej armády, potom bol vymenovaný za veliteľa 109. streleckej divízieDonského vojenského okruhu. Po jej rozformovaní v máji 1946 bol prevelený do kurzov "Vystrel" ako starší učiteľ taktiky. Dňa 11.7.1950 bol pre chorobu preradený do zálohy.
Zomrel v pondelok 21. februára 1972 v Moskve vo veku 76 rokov.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 3, Kučkovo pole, 2014, ISBN 978-5-9950-0382-3 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2014. — Т. 3)
URL : https://www.valka.cz/Gryzlov-Fjodor-Ivanovic-t275001#746405
Verze : 7
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
